Hospodársky denník
USD41,297 Sk
EUR43,987 Sk
CHF27,486 Sk
CZK1,199 Sk
  Piatok  3.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













PRÍJEM A SPÔSOB ZISŤOVANIA PRÍJMU


Za príjem na účely poskytovania prídavkov na deti sa považujú predovšetkým príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (§ 6), príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 7), príjmy z kapitálového majetku (§ 8), príjmy z prenájmu (§ 9) a ostatné príjmy (§ 10). Závislá činnosť

Príjmami zo závislej činnosti pritom treba rozumieť príjmy z tých činností, pri vykonávaní ktorých sa zamestnanec podriaďuje podmienkam určeným zamestnávateľom na základe uzavretej dohody (v pracovnoprávnom, služobnom alebo členskom pomere), ďalej príjmy za prácu vykonávanú pre spoločnosť aj spoločníkmi a tiež príjmy vyplývajúce z činnosti vo volených orgánoch akciových

Príjmami z podnikania sú príjmy z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti osôb, ktoré na účely sociálneho zabezpečenia považujeme za samostatne zárobkovo činné osoby. Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa rozumejú príjmy z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane práv príbuzných autorskému právu, ako aj príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou alebo podnikaním podľa osobitných predpisov.

Charakteristikou príjmov z kapitálového majetku je, že sa pri nich zväčša používa osobitná sadzba dane a daň sa vyberá zrážkou pri zaúčtovaní príjmov, ktorými je výnos z určitého kapitálového majetku. Pokiaľ ide o príjmy z prenájmu, do tejto skupiny patria príjmy z prenájmu nehnuteľného alebo hnuteľného majetku trvalejšieho charakteru, spravidla na základe uzavretej nájomnej zmluvy (prenájom pozemku, bytov, prenájom, resp. požičiavanie osobných automobilov a pod.). Príležitostné príjmy
Medzi ostatné príjmy sa zaraďujú najmä príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy, príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, z predaja nehnuteľných a hnuteľných vecí a pod.

Na účely prídavkov na deti sa však z týchto príjmov odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb.

Od vyššie uvedených príjmov sa odpočíta aj poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Výšku poistného a príspevku určujú osobitné predpisy. Štipendiá

Ďalšiu časť príjmu na účely poskytovania prídavkov na deti tvoria štipendiá, ako napr. štipendiá poskytované žiakom so zreteľom na sociálne pomery, štipendium poskytované žiačkam (matkám) slobodným, rozvedeným, ovdoveným alebo z iných vážnych dôvodov osamelým žiakom, výnimočné štipendiá, rodičovské štipendiá študentov vysokých škôl. Z príjmu sú však vyňaté aj niektoré štipendiá, a to prospechové štipendium žiaka, konkurzné, mimoriadne, sociálne a športové štipendium študenta vysokej školy.

Okrem príjmov, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb sa do príjmu na účely poskytovania prídavkov na deti zahŕňajú aj taxatívne určené príjmy, ktoré sú oslobodené od tejto dane. Ide o dávky nemocenského poistenia (nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, peňažná pomoc v materstve, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve), dávky nemocenského zabezpečenia vojakov ozbrojených síl, príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície a colníkov, dávky dôchodkového zabezpečenia (dôchodok starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny) a dávky z Národného úradu práce. Ostatné príjmy

Ďalej sa do príjmu zahŕňa príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine (výživné, príspevok na výživu), štátne dávky (napr. rodičovský príspevok, zaopatrovací príspevok, príspevok na úhradu za užívanie bytu, náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe), sociálne dávky s výnimkou jednorazových dávok vo vzťahu k služobným pomerom vojakov a dávky súvisiace so skončením služobného pomeru príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov.

Za príjem sa považujú aj plnenia plynúce zo zdrojov OSN poskytované príslušníkom ozbrojených síl, ktorí pôsobia v zostavách mierových síl OSN v zahraničí, ako aj valutová časť platu zamestnancov zahraničnej služby.

Okrem peňažných plnení, ktoré sa zahŕňajú do príjmu, zákon určuje aj peňažné plnenia, ktoré sa do príjmu na účely poskytovania prídavkov na deti nezahŕňajú. Ide o:

- mesačnú odmenu žiaka stredného odborného učilišťa, špeciálneho stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa a učilišťa poskytovaná na základe zhodnotenia jeho prospechu a správania a príplatok žiakom podľa osobitného predpisu,

- zárobok nezaopatrených detí za práce vykonané v čase školských prázdnin a z príležitostného zamestnania, ktoré nezakladá pravidelný príjem.

Od príjmu sa pritom odpočíta

- výživné a príspevok na výživu platené iným osobám, ku ktorým má spoločne posudzovaná osoba vyživovaciu povinnosť,

b) úhrada alebo jej časť za pobyt nezaopatreného dieťaťa v zariadení s celoročným pobytom, ak dôvodom takejto starostlivosti je výkon ústavnej výchovy alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za nezaopatrené dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť; to platí aj vtedy, ak ide o úhradu alebo jej časť za starostlivosť poskytovanú v rámci sociálnych služieb celoročne, ktorú platí spoločne posudzovaná osoba za inú osobu, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúcim obdobím, za ktorý sa zisťuje príjem, je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na prídavky na deti. Veľmi dôležitá z tohto hľadiska je skutočnosť, že tento príjem sa vždy zisťuje v júli bežného kalendárneho roka a platí pri posudzovaní nároku na prídavky na deti do konca júna nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že od 1. júla 1998 do 30. júna 1999 sa posudzuje a preukazuje príjem za rok 1997 a od 1. júla 1999 do 30. júna 2000 to je rok 1998.

Z takto zisteného príjmu v rámci uvedeného časového obdobia sa vypočíta jedna dvanástina príjmu za kalendárny rok pripadajúceho na spoločne posudzované osoby v čase posudzovania nároku na prídavky na deti.

Príjem, ktorý sa vypočíta na účely prídavkov na deti, sa zaokrúhľuje na desiatky korún smerom dole.

Pokiaľ ide o nezaopatrené dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, v tomto prípade je príjem riešený osobitne. Príjmom takéhoto dieťaťa je pomerná časť súčtu jeho príjmu, príjmu jeho manžela a ich nezaopatrených detí. Manžel tohto dieťaťa však neovplyvňuje počet spoločne posudzovaných osôb.

Príklad:
a) Zamestnankyňa si uplatňuje nárok na prídavky na deti na dve nezaopatrené deti za mesiac máj 1999. Príjem v rozhodujúcom období, teda v roku 1997, mala zamestnankyňa 66 100 Sk a jej manžel 82 300 Sk. Z dvoch nezaopatrených detí malo v rozhodujúcom období príjem iba jedno dieťa, a to 15 200 Sk. Príjem tejto rodiny na účely prídavkov na deti je 13 630 Sk /(66 100 + 82 300 + 15 200):12 = 13 633 po zaokrúhlení na desiatky korún smerom dolu = 13630/. b) Nárok na prídavky na deti na syna si uplatňuje osamelá matka, ktorej príjem v rozhodujúcom období bol 92 640 Sk. Syn v tomto období nemal žiadny príjem. Príjem tejto rodiny na účely prídavkov na deti je 7720 Sk (92640 : 12 = 7720). c) Zamestnanec si uplatňuje nárok na prídavky na deti na dieťa, ktoré sa narodilo dňa 28. júna 1999. Rozhodujúcim obdobím na zistenie príjmu osôb, ktoré patria do okruhu spoločne posudzovaných osôb, je pre nárok na prídavky na deti za jún 1999 rok 1997, avšak za júl 1999 už rok 1998. d) Zamestnanec má syna, vysokoškoláka. Syn je ženatý a jeho jedna dvanástina príjmu z rozhodujúceho obdobia je 3000 Sk a jeho manželky 2000 Sk. Otec vysokoškoláka si na syna uplatňuje nárok na prídavky na deti. V danom prípade sa za príjem syna na účely poskytovania prídavkov na deti považuje suma 2500 Sk /(3000 + 2000):2 = 2500/.

Podrobnosti o spôsobe zisťovania príjmu oprávnenej osoby podľa zákona ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR všeobecne záväzným právnym predpisom, a to vyhláškou č.222/1994 Z. z. o spôsobe zisťovania príjmu na nárok na prídavky na deti, podľa ktorej príjem v cudzine vrátane valutovej časti platu zamestnancov zahraničnej služby, sa prepočítava z cudzej meny na tuzemskú menu pri použití kurzu „stred“ (devízy, valuty) vyhláseného Národnou bankou Slovenska ako priemer kurzu „stred“ vypočítaný za posledný kalendárny deň jednotlivých mesiacov kalendárneho roka.

Amsterdampolojasno19
Atényoblačno28
Belehradprehánky20
Berlínpolojasno18
Bratislavaprehánky18
Bruselpolojasno19
Budapešťprehánky18
Bukurešťdážď17
Frankfurtoblačno18
Helsinkipolojasno20
Istanbuloblačno27
Kodaňslnečno20
Kyjevslnečno19
Lisabonoblačno26
Londýnslnečno25
Madridpolojasno30
Milánoprehánky25
Moskvamalá oblačnosť18
Oslooblačno17
Parížpolojasno27
Prahapolooblačno20
Rímbúrka28
Sofiaprehánky17
Štokholmpolojasno20
Varšavapolojasno20
Viedeňprehánky18
Záhrebbúrka21
Ženevadážď17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.