Hospodársky denník
USD41,297 Sk
EUR43,987 Sk
CHF27,486 Sk
CZK1,199 Sk
  Piatok  3.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Problémy so škótskym sebavedomím


Únia s Anglickom začína Edinburgu ekonomicky prekážať?
Po tom, ako si Škóti vyvzdorovali na Londýne autonómiu a zvolili svoj parlament, začínanú sa Angličania v mnohých kútoch Škótska cítiť nie celkom príjemne. Dáva sa im tam najavo, že sú cudzinci. V puboch ironizujú ich neškótsky prízvuk a na úradoch ich občas diskriminujú. Rodí sa v Británii po Severnom Írsku nový separatizmus, alebo ide len o dočasnú etnickú netoleranciu, porodenú čerstvou autonómiou? Odpoveď dá čas. Faktom však zostáva, že niektorí Angličania, ktorí prežili v Škótsku desiatky rokov, sa radšej presťahovali na juh. Lekcie londýnskemu Westminsteru začína udeľovať edinburský parlament, ktorý zrodili májové voľby a práve teraz začína svoje prvé zasadanie. Niektoré jeho návrhy zákonov sa Londýnu nepáčia, iné prijímajú Škóti v predstihu pred britskou dolnou snemovňou. V ekonomickej oblasti má škótska autonómia obmedzený priestor, lebo jej rozpočtové výdavky sú viazané na smerné čísla z Londýna. Priveľmi si nemôže pomôcť ani v daňovej oblasti, ktorá môže variovať britské sadzby len tri percentá hore-dole. Šéf škótskej koaličnej vlády Donald Dewar chce teda siahnuť hlbšie do vrecka automobilistom formou diaľničných poplatkov, ktorými by sa mala podporiť hromadná doprava. Dewar predkladá parlamentu zákonné projekty na zlepšenie školstva, miestnej správy a finančnej kontroly. Zriadia národné parky, ktoré sú teraz len v Anglicku a vo Walese. Uzda anglickým lordom
Hlbokým zásahom do britských pomerov je obmedzenie feudálnych práv veľkých vlastníkov pozemkov. Ak niekto z nich bude predávať pozemky, potom ich musí najprv ponúknuť združeniu malých nájomcov. To zníži ich cenu, ktorú zvyčajne nafukuje noblesný štatút ich šľachtických majiteľov. Združenie nájomcov dostane aj výhodnú pôžičku z lotériového fondu na podporu malých podnikateľov. V krajných prípadoch bude musieť „landlord“ rešpektovať nadekrétovanú nižšiu cenu. Pravda, okamžite zahoreli protesty, občania však zásah schvaľujú, lebo v 19. storočí v rámci tzv. čistiek vyhnali Angličania z Vysočiny stotisíce malých roľníkov. Za reformu je najmä Škótska národná strana (SNP), poukazujúca, že 350 feudálnym vlastníkom, najmä anglického pôvodu, patrí polovica škótskej pôdy. Z rovnakého protifeudálneho klobúka je návrh zákona na zdanenie príjmov z poľovania a rybárčenia na veľkých pozemkových majetkoch. Tieto poplatky zrušil v roku 1994 britský premiér Major, čím vyrovnal privilégiá škótskych feudálov s anglickými a waleskými. Škótska regionálna vláda argumentuje, že to zvýšilo špekuláciu s pozemkami, odbúralo pracovné miesta a poškodilo ekológiu. Protestom pozemkovej loby chce Dewar čeliť tým, že zákon navrhuje parlament, nie vláda. Navyše, jednokomorový parlament nemá brzdu v podobe britskej snemovne lordov. Je tiež reprezentatívnejší, lebo ho zvolili na základe demokratického pomerného, nie väčšinového zastúpenia a všetky jeho rozhodnutia sú výsledkom koaličného kompromisu, nie diktátu. Strata sexappealu
Pre Škótov stráca v poslednom čase britská únia na sexappeale. Od jej zrodu v roku 1707, keď si Londýn získal Edinburg, či skôr jeho mocných štedrými úplatkami a podielmi na hodokvase impéria, sa všeličo podstatné zmenilo. Niekedy tvorili chudobní Škóti značnú časť koloniálnej armády Británie aj osadníkov, exportovaných Londýnom do ónií. Škótski obchodníci sa čulo zúčastnili na exploatácii rozsiahlych území, rovnako ako škótski úradníci. Škóti sa súčasne necítili natoľko utláčaní Londýnom ako podrobení Íri – naopak, boli to práve chudobní Škóti, čo masovo kolonizovali Severné Írsko. Posledné potvrdenie príslušnosti k elitnému národu sa odohralo po víťaznej druhej svetovej vojne proti hitlerovskému Nemecku. Potom prišiel rozpad impéria, čoraz všednejšie dni a Škóti sa zasa začali cítiť ako Škóti. Medzičasom sa pri škótskych brehoch v Severnom mori našli oceány ropy a prírodou i Anglickom ekonomicky držaní za kilty škótski obyvatelia začali rátať. Doplácame na úniu, hovoria. Libry za severomorskú ropu tečú nie do Edinburgu, lež do Londýna. Vodca SNP Alex Salmond tvrdí, že keby boli ponechaní Škóti svojmu osudu a mohli si vybrať vlastnú cestu, dokázali by sa merať s najvyspelejšími krajinami v Európe. Vďaka rope je Škótsko, podľa Salmonda, už teraz siedmou priemyselne najvyspelejšou krajinou na svete. Okrem ropy to vraj potvrdzuje škótska whisky a elektronický priemysel. Salmond odmieta prijať argument Londýna, že ekonomické nevýhody spojenia s Anglickom vyvažujú rozpočtové výdavky, ktoré sú na jedného Škóta o 20 percent vyššie ako na priemerného Angličana. Eurofília
Na rozdiel od Angličanov sú Škóti oveľa ústretovejší voči zjednotenej Európe. Vzhľadom na ropu a elektronický priemysel – napojený na americké firmy – považuje totiž Edinburg Európsku úniu za ideálny trh, lukratívnejší ako 51-miliónové Anglicko. Preto aj v Škótsku stratila britská konzervatívna strana podporu a popri SNP sa držia labouristi (ich radikálnejšie krídlo) a liberáli. Konzervatívcom urobila zlý imidž najmä niekdajšia premiérka M. Thatcherová, keď premenila svojou poll tax (zdanením hlavy na lokálnej úrovni) Škótov na daňových pokusných zajacov. Škóti teda dvíhajú hlavy. Nie je nás päť miliónov, ale s emigrantmi rozosiatymi po celom svete sto miliónov, tvrdia škótski nacionalisti. Byť Škótom sa dnes v diaspóre stáva vecou cti. Viacerí škótski usadlíci v Anglicku majú doma v skrini škótsku kockovanú sukňu, kilt, v knižnici zobrané spisy Waltera Scotta a vo videotéke dielo o Williamovi Wallaceovi Statočné srdce. K bontónu patrí aj každoročná dovolenka v rodnej krajine, kde v miestnych puboch si škótski Londýnčania udržujú v kondícii svoj škótsky akcent. A môžem na vlastné uši potvrdiť, že je natoľko svojrázny, že si ho zväčša treba dať preložiť do angličtiny. Jaroslav Brabec
Kto na koho dopláca vo Veľkej Británii
Národnosť Odvody na daniach (priemer: 1 obyvateľ = 100 GBL) Verejné výdavky Straty a zisky Angličania 102 96 -6
Škóti 99 120 21
Walesania 83 114 31
Severní Íri 81 133 52

Amsterdampolojasno19
Atényoblačno28
Belehradprehánky20
Berlínpolojasno18
Bratislavaprehánky18
Bruselpolojasno19
Budapešťprehánky18
Bukurešťdážď17
Frankfurtoblačno18
Helsinkipolojasno20
Istanbuloblačno27
Kodaňslnečno20
Kyjevslnečno19
Lisabonoblačno26
Londýnslnečno25
Madridpolojasno30
Milánoprehánky25
Moskvamalá oblačnosť18
Oslooblačno17
Parížpolojasno27
Prahapolooblačno20
Rímbúrka28
Sofiaprehánky17
Štokholmpolojasno20
Varšavapolojasno20
Viedeňprehánky18
Záhrebbúrka21
Ženevadážď17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.