|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Latkou úspechu je konkurenciaNetreba sa báť vstupu zahraničného kapitálu Motoristi si isto pamätajú, že medzi prvými zahraničnými čerpacími stanicami sa u nás uviedla na trh rakúska firma OMV. Jej rafinéria sa nachádza medzi Bratislavou a Viedňou, vo Schwechate. Tu spracujú ročne takmer desať miliónov ton surovej ropy, len na porovnanie, je to dvojnásobok produkcie nášho Slovnaftu. Prvým zástupcom tejto rakúskej firmy, ktorá má skúsenosti s pôsobením zahraničného kapitálu na našom trhu, je konateľ firmy OMV Slovensko Dr. Wolfgang Prüger. Čo všetko ste museli preklenúť, aby ste mohli zaznamenať prvé úspechy na slovenskom trhu? - Aktivity OMV v bývalom Československu sa datujú od roku 1991, keď sme s vtedajším Benzinolom založili joint venture OMV Benzinol. Prvým krokom OMV bolo zmodernizovanie niektorých čerpacích staníc Benzinolu. To bol súčasne aj prvý vstup západnej firmy na slovenský trh pohonných látok. V roku 1992 sme založili aj druhú dcérsku spoločnosť - OMV Slovensko, ktorá sa vyvíjala nezávisle od existujúceho joint venture a ktorá ako jediná spoločnosť koncernu OMV Slovensko pôsobí dodnes. Joint venture s Benzinolom sa v roku 1996 rozpadla. Musím priznať, že naše prvé skúsenosti z pôsobenia na slovenskom trhu neboli ľahké. Uvedomovali sme si, že Slovensko je transformujúcou sa spoločnosťou, kde ešte mnoho právnych noriem v tom čase neplatilo, rovnako nebola ešte dostatočne dobudovaná štátna správa. Vedeli sme, že si transformácia bude vyžadovať istý čas, ale očakávali sme, že to bude oveľa rýchlejší proces. Vychádzali sme z toho, že všetky transformujúce sa krajiny prevezmú už existujúce fungujúce modely, aby mohli rýchlo napredovať. To sa ukázalo ako ilúzia: napriek pôvodným prognózam, že tento proces bude trvať päť až desať rokov, možno až desať rokov, dnes sa zdá byť tento horizont vzdialený na dvadsať a viac rokov. Veľmi dôležitá bola personálna otázka, aj v tomto prípade sme mysleli, že v súvislosti s dobrou vzdelanosťou vašich ľudí by sa nám malo okamžite dariť. Ukázalo sa však, že prístup ľudí k práci nie je taký, aký sa od trhového hospodárstva vyžaduje. Konkrétne mám na mysli vlastnú zodpovednosť a iniciatívu. To je to, čo možno nazvať skôr ako generačný problém. Aký je váš názor na vstup zahraničného kapitálu u vás doma, aký u nás na Slovensku? - Po prvé: - je všeobecne známe, že sa zahraničné investície v širokej verejnosti nie vždy prijímajú s otvoreným náručím, čo je často spojené so zbytočne úzkostlivým nazeraním, aký to bude mať dosah v krajine. Ako sa ukázalo, napríklad v Rakúsku, - zahraničné investície sú oživujúcim faktorom práve v malých krajinách. Tam, kde nie je bohatá surovinová základňa, tam je potrebné spolupracovať so zahraničím, - zahraničné investície, ktoré do krajiny prídu, sú zvyčajne aj silnými impulzmi na rozvoj hospodárstva. Každý, kto sa rozhodne investovať v zahraničí, ten si zväčša veľmi dobre rozmyslí, či budú investície pre neho i pre krajinu, v ktorej investuje, perspektívne. Práve preto, spolu so zahraničným kapitálom, sa realizujú aj veľmi úspešné projekty. Po druhé: - otvorenie konkurencie núti vlastné hospodárstvo, aby sa snažilo držať krok s úrovňou zahraničného kapitálu. Je totiž oveľa ľahšie dobiehať rozdiel medzi domácim a zahraničným kapitálom pokiaľ je malý, ako odmietať zahraničný kapitál, a potom zaostávať. Práve Rakúsko je dobrým príkladom otvorenosti k zahraničnému kapitálu, inak by rozhodne nemohlo dosiahnuť ten štandard životnej úrovne, ktorý dnes má. Stačí spomenúť pohraničie, ktoré doslova profituje zo vstupu zahraničného kapitálu. Ako príklad môžem uviesť oblasť Salzburgu, kde majú dnes obyvatelia vyššiu životnú úroveň ako v Burgenlande, ktorého hranice s Maďarskom a Slovenskom boli dlhé roky mŕtve. Aj Slovensko by sa malo otvoriť, a to o to väčšmi, o čo viac trpí nedostatkom domáceho kapitálu. Ilustrovať to možno na príklade firmy Volkswagen Slovakia, ktorá je v súčasnosti najväčším zahraničným investorom na Slovensku. Keby táto firma nebola prevzala továreň v Devínskej Novej Vsi a nevložila do nej svoj kapitál a know-how, určite by tu nebola taká moderná výroba áut. S modernizáciou služieb ste prišli aj vy. Odkedy vlastne pôsobíte na našom trhu? - Ja osobne pôsobím na Slovensku už od roku 1993. Som rád, že sa nám podarilo, a to aj napriek nie vždy optimálnym podmienkam, stať sa ozaj úspešnými. Slovensko patrí totiž spomedzi dcérskych spoločností koncernu OMV k tým najúspešnejším. Podarilo sa nám prekonať aj personálne problémy. Už máme aj dostatok kvalifikovaných a angažovaných ľudí, ktorým vďačíme za naše výsledky. Musím však pripomenúť, že v slovenskej centrále OMV je zamestnaných iba 70 ľudí, ďalších 500 spolupracovníkov je v zamestnaneckom pomere u našich nájomcov čerpacích staníc. Medzitým aj vám pribudla nejedna konkurenčná firma, myslíte si, že ešte máte možnosť vývoja? - Máme nepochybne veľkú výhodu v tom, že sme prišli na slovenský trh ako prví. Zahraničná konkurencia sa až po nás musela oboznamovať s trhom, ktorý je na Slovensku pomerne malý. To však neznamená, aby sme sa s touto skutočnosťou uspokojili, naopak chceme náš náskok ešte zvýšiť. Napokon, v náš prospech hovorí nielen to, že máme prvenstvo na trhu spomedzi zahraničných spoločností, ale aj fakt, že ako jediní máme v bezprostrednom susedstve aj vlastnú rafinériu, čo je zo strategického hľadiska pre ďalší vývoj OMV veľmi dôležité. Čo pre vás konkurencia znamená? - Je to akási latka miery vlastného úspechu. Ak by ste sa mali ešte raz v živote rozhodnúť, prišli by ste na Slovensko opäť zakladať firmu? - Môžem len potvrdiť, že bolo veľmi správne, že sme prišli na váš trh veľmi rýchlo, a to aj napriek problémom, ktoré som už naznačil. Dnes už vieme, že sme mali viac investovať do osvety našich zamestnancov, najmä pokiaľ ide o správanie sa v trhovom hospodárstve. Rovnako dôležité je aj chápanie hospodárskej súťaže, ktoré rozhodujúcim spôsobom určuje správanie sa k zákazníkom a iba za takýchto podmienok môže mať kvalita služieb a ich cena pozitívnu hodnotu. Váš osobný pohľad na Slovensko ako na krajinu? - Ustavične pendlujem medzi mojou rodinou v Rakúsku a pracoviskom na Slovensku. Neostáva mi teda veľa voľného času. Napriek tomu som už celé Slovensko precestoval. Je to krásna krajina, v mnohom podobná Rakúsku. Navyše, Slováci sú veľmi priateľskí a mierumilovní ľudia a dnes to nie je také samozrejmé. Je tu atmosféra, ktorá mi vyhovuje. A ak mám voľný čas, najradšej navštevujem operu, na ktorú môžu byť Bratislavčania oprávnene pyšní. Gabriela Kopicová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
