Hospodársky denník
USD41,1 Sk
EUR43,297 Sk
CHF27,044 Sk
CZK1,215 Sk
  Štvrtok  30.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Podpora bez prostriedkov?


Komentuje Zdena Rabayová
Nová metla dobre metie. Táto stará pravda sa po minuloročných voľbách prejavila aj v postojoch k zákonu NR SR č. 379/1996 Zb. o Fonde na podporu zahraničného obchodu (FPZO). Jeho vznik podporovali mnohé podnikateľské organizácie a inštitúcie, lebo mal poslúžiť na zlepšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky. Aj keď prvotný impulz vyšiel z radov podnikateľov, vzápätí sa začali ozývať z ich radov kritické hlasy. Tŕňom v oku boli najmä povinné príspevky vo výške jedného promile z každej exportnej a importnej operácie v sume nad 100-tisíc korún. Tie - okrem príspevku štátu - tvorili ťažisko zdrojov fondu. Ročne sa tak vo fonde ocitlo okolo 500 miliónov korún. Čo je však podstatné, napriek tomu, že do fondu významnými sumami prispievali najmä veľké podniky, poskytovala sa z neho pomoc predovšetkým malým a stredným podnikateľom. Konkrétne na účasti na veľtrhoch a výstavách, na prenájom výstavnej plochy a podobne. Nie na všetkých sa však logicky ušlo, a tak sa výhrady nespokojných, ale aj tých, ktorí po výmene vládnej garnitúry chceli obsadiť dôležité stoličky pri rozdeľovaní peňazí FPZO, výrazne množili. Keďže všetko predchádzajúce bolo v tom čase zlé, začala sa pripravovať novela zákona o fonde. Očakávalo sa od nej, že prinesie podnety ako zlepšiť činnosť fondu a tiež, že napríklad určí aj jasné pravidlá hry pri budovaní delegatúr FPZO (alebo, že zastreší pôsobenie ďalších agentúr, ktoré pôsobia v oblasti propagácie SR v zahraničí). V súčasnosti už novela zákona o FPZO prešla v NR SR prvým čítaním. Čo je však doslova prekvapujúce, navrhuje povinné príspevky nahradiť dobrovoľnými. Keďže zároveň ruší aj dotáciu štátu (ročne predstavovala 170 - 200 mil. Sk), zainteresovaným je jasné, že predstavuje doslova klinec do rakvy celej myšlienke o fonde. Nielen zainteresovaní odborníci totiž vedia, v akom stave sa nachádza väčšina slovenských podnikateľov. Preto len naivní optimisti môžu veriť, že firmy budú dávať, keď nemusia. Čo je však paradoxné - aj MH SR, ktoré návrh novely zákona spracovalo, si začína uvedomovať, že „prestrelilo“. Ak sa v parlamente novela definitívne schváli, nemožno vylúčiť, že príjmy fondu budú nakoniec nulové. V žiadnom prípade sa teda nenaplnia želania, ktorými MH SR argumentovalo, keď rozbiehalo diskusie o novelizácii zákona. Navyše, práve MH SR (ale aj ďalšie rezorty) doplácajú na úsporné opatrenia tvrdým obmedzením zahraničných pracovných ciest. Pritom neúčasť slovenských zástupcov na rokovaniach orgánov významných svetových organizácií veru neprispieva na zlepšovanie imidžu SR. Ani na dosiahnutie dlhodobých zámerov SR v integrácii. Hoci im fond mohol podať - aspoň dočasne - pomocnú ruku, autori novely si podpílili konár pod sebou. Skutočnosť, že svoju chybu pochopili, potvrdzujú i kuloárové informácie. Podľa nich teraz v tichosti - na poslednú chvíľu - lobujú medzi jednotlivými poslancami i vo výboroch parlamentu, aby sa v návrhu novely nepresadilo to, čo navrhli sami presadiť.

Amsterdamprehánky16
Aténypolojasno30
Belehradpolooblačno26
Berlíndážď16
Bratislavaoblačno21
Bruseldážď16
Budapešťpolojasno22
Bukurešťpolojasno28
Frankfurtprehánky18
Helsinkidážď14
Istanbulslnečno29
Kodaňoblačno17
Kyjevpolojasno23
Lisabonpolooblačno23
Londýnprehánky17
Madridoblačno24
Milánoslnečno26
Moskvaprehánky16
Osloprehánky13
Parížprehánky18
Prahadážď18
Rímslnečno28
Sofiapolojasno26
Štokholmprehánky16
Varšavaoblačno18
Viedeňpolojasno22
Záhrebslnečno22
Ženevaprehánky17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.