|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nevšedné jubileumNie je veľa tých, ktorí dokážu na jednom pracovisku a v rovnakej funkcii zotrvať desiatky rokov. Ing. Jánovi Bočkayovi sa to dokonca podarilo na tridsať rokov! Do banskobystrického hotela LUX nastúpil 30. septembra 1969 na základe konkurzu, ktorý vyhral na miesto riaditeľa, čím sa stal v tejto brandži najmladším šéfom vo vtedajšom Československu. LUX je doslova mojou srdcovou záležitosťou, povie neraz. Nastúpil som sem pol roka pred jeho otvorením, takže som sa oň staral ako o vlastného syna, ktorý je len o rok mladší. Od LUX-u sa neviem odosobniť, stal sa súčasťou môjho života. Znakom vysokej úrovne hotela LUX a hrdosťou inžiniera Bočkaya je, že toto zariadenie má nemálo hostí, ktorí sa do neho opakovane vracajú. Nejde pritom len o bežných turistov, ale aj o významné osobnosti, hlavy štátov, diplomatov. Starostlivo uschovávajú napríklad list od Madeleine Allbrightovej, ktorá tu strávila niekoľko dní a napísala, že aj pre príjemný pobyt v LUX-e sa teší na ďalšiu návštevu Slovenska. Pohostinstvo tohto podniku si pochvaľovala aj futbalová hviezda Eusébio, kozmonauti Gubarev, Remek a mnohí ďalší. Základným krédom Jána Bočkaya sú a vždy boli kvalitné služby pre hosťa. V tomto duchu viedol aj ostatných pracovníkov hotela. Je nekompromisný, pokiaľ ide o neochotu a aroganciu, ale aj pitie alkoholu a fajčenie na pracovisku. Človeku jeho typu sa zvykne hovoriť fešák a sympaťák, preto nie div, že na ňom s radosťou spočinie každé ženské oko. Napriek tomu, že je štíhly, rád si zaje. Tvrdí, že palacinky z LUX-u sú najlepšie na Slovensku a v jeho širokom okolí, on sám však najviac obľubuje držky a hotové jedlá s omáčkami. Doma požaduje granatiersky pochod, zato fliačky s kapustou sa mu neodváži predložiť nikto. Keď do hotela nastúpil nový šéfkuchár, s minútkami veľmi neuspel. Niežeby ich nevedel dobre pripraviť, ale tak ako riaditeľ, tak aj hostia často uprednostňujú prívarky pred všade ponúkanými minútkami z mäsa. Preto na jedálnom lístku nesmú nikdy chýbať. A kto chce ochutnať grilované špeciality z dielne samého riaditeľa, nech si nájde čas na posedenie na novej terase hotela LUX, kde mu ich kuchár Bočkay osobne pripraví vždy v posledný piatok v mesiaci. Čo popriať inžinierovi Bočkayovi k jeho zaujímavému jubileu? Aby bol svojmu LUX-u a celému slovenskému cestovnému ruchu užitočný ešte najmenej ďalšie tridsaťročie. Marcela Zábojníková Snímky Š. Puškáš a archív Text pod snímky: Ján Bočkay Z otvárania hotela v marci 1970 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
