|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 30.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Firmy hľadajú východiskáHospodárska spolupráca malých a stredných firiem Projekt Podpora spolupráce medzi nemeckými a východoslovenskými malými a strednými firmami v rokoch 1998/1999, ktorý zastrešuje Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) má ukázať slovenským firmám možnosti spolupráce a kooperácie s Nemeckom. Pre Slovensko sa Nemecko stalo popredným kooperačným partnerom. Podľa Nemeckého úradu štatistiky, Slovensko v minulom roku vyviezlo do Nemecka tovar v hodnote 4,2 mld. DEM a priviezlo v objeme 4,6 mld. DEM. V minulom roku slovenský export stúpol oproti predchádzajúcemu roku o 24,5 % a dovoz o 22,1 %. Nemecká strana chce zistiť, nakoľko je takýto cielený systém spolupráce efektívny. Okrem workshopov s nemeckými špecialistami, vydali katalóg pod názvom Kooperačné možnosti a investičné požiadavky slovenských firiem, v ktorom sa prezentuje 160 firiem. Tie prejavili záujem o ďalšie podporné kroky, medzi ktoré zaradili napríklad spoluprácu s poradenskými firmami. To bolo dôvodom, prečo niektoré spoločnosti navštívil poradca Kreditanstalt für Wiederaufbau (KfW), Franz Gustav Schild. S akým zámerom ste navštívili výrobné podniky na východe republiky? - Úlohou misie je spoznať výrobný a dodávateľský potenciál vo vybratých firmách, treba ho identifikovať. Snažíme sa dôjsť k záveru, ktoré z týchto firiem sú pripravené na spoluprácu s nemeckými partnermi. Súčasne išlo o to, do akej miery a akým spôsobom môže nemecká strana podporiť tieto firmy, aké poradenstvo môže poskytnúť. Opatrenia v oblasti poradenstva môžu smerovať do viacerých oblastí. Jednou je organizačná a marketingová štruktúra, prípadne vnútorné hospodárenie firmy, môže pomôcť zlepšiť kalkuláciu nákladov, spresniť tvorbu cien. Existujú opatrenia, ktoré s relatívne nízkymi nákladmi pomôžu natoľko, že firma získa zahraničného partnera. Najprv však treba zistiť, akú formu má mať partnerstvo. Či firma potrebuje poradenstvo, investície, technologické zariadenia alebo know-how. Ako vnímate firmy, ktoré ste videli? Kde vidíte perspektívy vzájomnej slovensko-nemeckej spolupráce? - Vo všetkých firmách je manažérom všeobecne jasné, že po odbúraní východného trhu nastúpili ťažkosti a firmy musia hľadať východisko z hospodárskej situácie. Východiská v súčasnosti ponúka len západ. Podniky sa preto stále viac pokúšajú koncentrovať spoluprácu s ním. Musia však brať do úvahy záujmy priemyslu na západe. Nejde len o to vyvážať slovenské produkty, aj západ má záujem o odbyt svojich výrobkov, prípadne výrobnú kooperáciu. Nemecký priemysel sa nepozerá na Slovensko len ako na dodávateľa, ale vníma ho ako potenciálny predajný kanál smerom na východ. Je tu vlastne dvojitý záujem, a to predstavuje veľkú šancu pre Slovensko. Nemecký priemysel je pripravený investovať na Slovensku, aby si dlhodobo pripravil šancu na východný trh. Tu je priestor, kde vzniká spoločný záujem slovenského aj nemeckého priemyslu. Len čo sa východný trh zotaví, celý svet sa bude snažiť naň vstúpiť. Čím skôr si slovenské a nemecké firmy vytvoria podmienky na vstup o to väčšiu šancu budú mať neskôr, keď sa tento trh otvorí. Aké sú silné a slabé stránky slovenských firiem? - Silná stránka slovenských firiem je predovšetkým v pružnosti, a to aj pokiaľ ide o ľudské zdroje a obchodnú politiku. Pružnosť sa napríklad prejavuje v tom, že mnoho firiem je schopných vyrábať aj malé série, slovenský priemysel môže tieto medzery na trhu obsadiť. Aj keď nemusia byť veľké, môžu však byť ziskové. Existuje aj iná perspektíva. Nemecký priemysel je stále viac nútený priamu výrobu umiestňovať do zahraničia. Predovšetkým pre stále rastúce náklady na pracovnú silu. Keď chce zostať konkurencieschopný, je nútený umiestňovať výrobu tam, kde sú tieto náklady nižšie. A to obyčajne do tradičných podnikateľských oblastí, ako napríklad Slovensko. Ak by som vybral príklad z obuvníckeho priemyslu, potom Adidas produkuje takmer výlučne v zahraničí. V Nemecku je už len vedenie firmy, marketing a vývoj výrobkov. Výrobné kapacity sú roztrúsené po celom svete. Pokiaľ ide o tradičné výrobné oblasti, malo by sa v Nemecku postupne uskutočňovať len plánovanie a vývoj. V tejto oblasti sú teda veľmi dobré vyhliadky aj pre Slovensko. Neznamená to však, že pre všetky firmy. Napríklad staré veľké podniky v tejto novej hospodárskej situácii majú veľkú nevýhodu, pretože im ako veľkým firmám chýba pružnosť, sú pripravené na výrobu veľkého množstva produktov, obyčajne nedisponujú najmodernejšou technológiou a ich nevýhodou je, že ani v minulosti nepracovali veľmi efektívne. Je otázne, ktorým smerom sa vývoj bude uberať. Zrejme bude smerovať k hospodárskej štruktúre aká je napríklad v severnom Taliansku. Chrbticou talianskeho hospodárstva sú stredné a rodinné firmy, ktoré sú schopné udržať sociálne náklady v únosných medziach. Práve takáto štruktúra priemyslu má potrebnú pružnosť. To neznamená, že v severnom Taliansku nie sú veľké podniky. Zrejme aj na Slovensku sa bude postupne formovať taká štruktúra. Rovnováha sa nastolí automaticky. Umiestňovanie výroby do zahraničia znamená vlastne prácu vo mzde, ale mzdová práca je dosť často zaznávaná, pretože neprináša rozvoj podniku. - Spolupráca s Nemeckom, to nie je len mzdová práca, ale aj vznik spoločných podnikov, kde slovenský partner nesie aj spoluzodpovednosť. Problematika práce vo mzde má veľa stránok. Jedna stránka je, keď firma používa len mzdovú prácu. Vtedy sa nerozvíja a dokonca ak robí len pre jedného partnera, tak sa dostáva do hospodárskej závislosti. Znamená to, že obchodná politika firiem sa musí snažiť o to, aby podnik kooperoval s viacerými partnermi a takisto o to, aby nerobil výlučne prácu vo mzde. Existuje aj pozitívna stránka veci. Partner, ktorý si takýmto spôsobom nechal vyrábať výrobky, je zainteresovaný, aby bola dodržiavaná kvalita, vyrábalo sa efektívne. Núti slovenské firmy, aby sa nechali certifikovať, tlačí ich, aby robili na lepšom technologickom zariadení, čím dosahuje, že sám výrobok dosahuje vyššiu kvalitu. A to je proces pre budúcnosť veľmi dôležitý. Musí byť snaha nájsť rovnováhu medzi tým čo je pre firmu nevyhnutné a čo si firma želá. Ako poradca ste pôsobili vo viacerých krajinách strednej a východnej Európy. Môžete porovnať pripravenosť jednotlivých krajín na spoluprácu so západnou Európou? - Slovensko je vo výhode v tom, že pozná svoje slabiny a dovolí si to aj povedať. To je vlastne základ. Ak dokáže formulovať svoje chyby, je to prvý predpoklad, aby sa dalo niečo zlepšiť. V mnohých krajinách si firmy nikdy nepriznajú svoje slabé stránky a práve to spôsobuje ťažkosti. Vo všetkých slovenských firmách, kde som bol, ľudia dokázali identifikovať svoje silné aj slabé stránky. Napríklad technologické zariadenia, ktoré majú slovenské firmy v súčasnosti k dispozícii nie sú najmodernejšie. Manažéri však vedia čo potrebujú, a to je základný predpoklad pre spoluprácu. Sú krajiny, kde takáto znalosť neexistuje. Myslia si, že všetko majú a je to v poriadku. V tejto súvislosti sú tiež veľmi dôležité rámcové hospodárske podmienky v krajine. Musia byť jasne vypočítateľné a predvídateľné. Ak nie sú, zahraničný partner nepôjde do rizika, nepomáha ani to, že všetci ľudia sú milí a priateľskí. Veronika Fitzeková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
