|
|||||||||||||||||
Štvrtok 30.Septembra 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jasnejšie pravidlá výrobe teplaCenu tepelnej energie zdražujú vstupné náklady (Dokončenie z 29. 9.) Povrchná analýza Poznatky a skúsenosti odborníkov svedčia o tom, že krokom, ktoré sa podnikli na trhu s teplom, nepredchádzali analýzy všetkých možností riešenia. Neposúdilo sa najmä nebezpečenstvo bariér, ktoré v tomto prostredí existujú. Nezohľadnil sa celý rad súvislostí, technických a ekonomických faktorov. Tak napríklad zrušenie dotácie k cene tepla na prípravu TÚV malo za následok, že koneční spotrebitelia sú povinní platiť maximálnu cenu , ktorá môže za 1 GJ tepla na prípravu TÚV dosiahnuť hodnotu 120 Sk za kubický meter na výtokovej batérii. Vyvolať by to mohlo zníženie spotreby teplej vody, prípadne uprednostnenie jej individuálnej prípravy. Netreba iste zdôrazňovať, že v konečnom dôsledku by to zhoršilo efektívnosť prevádzky centrálneho zdroja a vyvolalo ďalšie zvýšenie jednotkovej ceny tepla. Odborníci upozorňujú tiež na to, že v tepelných zdrojoch, ktoré vyrábajú zároveň aj elektrickú energiu v kombinovanom cykle, môže zníženie odberu tepla spôsobiť aj obmedzenie výroby elektriny. Zrušenie dotácie na teplo v príprave TÚV má bez stanovenia pravidiel na rozúčtovanie konečným spotrebiteľom za následok problémy v spôsobe rozkľučovania spotreby TÚV pri jej samostatne nemeraných dodávkach. Upozorňujú tiež na nerovnovážne postavenie niektorých priamych odberateľov vo vzťahu k dodávateľom. Dodávateľov tepla to obmedzuje využiť na zefektívnenie výroby a dosahovanie úspor energie pri prevádzke tepelných zariadení moderné metódy projektového financovania a možnosti riadenia spotreby. Zosúladená nie je ani cenová relácia jednotiek elektriny, plynu a centrálne pripravovaného tepla s energetickým ekvivalentom. Spôsobuje to odpájanie sa od sústav centrálneho zásobovania teplom a znižuje sa efektívnosť prevádzky sústav tepelných zariadení. Projekty racionalizácie Zefektívnenie využitia energie v bytovo-komunálnej oblasti majú za cieľ projekty racionalizácie. Ich spoločným menovateľom bolo financovanie iným subjektom a splácanie úveru je obyčajne dohodnuté z dosahovaných úspor energie a zníženia prevádzkových nákladov. Na základe viacstranných rokovaní s francúzskou firmou CGC vznikla dohoda o medzinárodnej spolupráci, ktorú neskoršie konkretizovali zmluvou o prenájme, prevádzke, údržbe a obnove na tepelnom zariadení mesta Malacky. Experiment sa týkal overenia know-how francúzskeho systému prevádzkovania tepelných zariadení v mestách a na nevýrobných objektoch v podmienkach domácej ekonomiky a jeho cieľom bolo zhospodárniť výrobu tepla. Výsledky ukázali, že úlohy experimentu boli splnené len čiastočne, zvýšila sa však globálna účinnosť sústavy tepelných zariadení. Projekty zmluvných energetických výkonov a služieb (ZEVS) sa začali realizovať na Slovensku od roku 1996. Metóda predstavuje cieľavedomú činnosť zameranú na znižovanie spotreby energie a ďalších prevádzkových nákladov. V predchádzajúcich troch rokoch vypracovali úvodné štúdie projektov ZEVS pre 32 tepelných hospodárstiev miest. Predpokladané úspory v týchto štúdiách predstavovali 20 60 percent z celkovej spotreby paliva. Navrhnuté projekty vytvárajú dcérske spoločnosti, pričom ich finančné zabezpečenie vychádza z materských spoločností, zo zahraničia, prípadne z domácich zdrojov. Splácanie úverov je rozložené prevažne na obdobie päť rokov. Investičné úlohy sústredili najmä na rekonštrukcie a výmeny tepelných zariadení, na zdroje a rozvody tepla, výmenníkové stanice , vyregulovanie rozvodov a inštaláciu meracej techniky. Z hľadiska celkových úspor tepla projekty hodnotili ako úspešné. V druhom roku dosiahli zúčastnené spoločnosti úspory v rozpätí 6 24 percent a pozornosť si zasluhujú aj úspory platieb od občanov. Ukázalo sa, že projekty ZEVS sú pri splnení legislatívnych a ekonomických podmienok prínosom v racionalizácii spotreby tepla. Projekty s vysokými nákladmi u malých výrobcov tepla je však potrebné dopredu zabezpečiť vstupom iného kapitálu, aby sa neúmerne nezvyšovala jednotková cena pre vysoké odpisy. Treba tiež vyriešiť negatívny dosah pravidiel platnej dotačnej politiky a určovania maximálnych cien pre obyvateľstvo, ktoré sa stávajú prekážkou racionalizačného postupu. Vincent Kňazovický |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |