Hospodársky denník
USD41,1 Sk
EUR43,297 Sk
CHF27,044 Sk
CZK1,215 Sk
  Štvrtok  30.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Komerčne výnosné záležitosti


Jedno z posledných veľkých televíznych tabu padlo v minulom roku. Herbie Möves, muž chorý na rakovinu, sa rozhodol, že sa o priebeh posledných dní svojho života podelí s verejnosťou. Britská verejnoprávna televízia BBC jeho príbeh nakrútila a divákom ukázala v dokumente Zázračné dielo človek. Zámerom Mövesa i tvorcov filmu bolo ukázať, ako sa človek môže vyrovnať so smrteľnou chorobou, s istotou nevyhnutného konca. Dokument vyvolal v Anglicku vzrušené debaty o etike a aj o vzťahu televízie a ľudského súkromia. Rovnaká diskusia prebehla aj v Nemecku, kde tento program odvysielala súkromná stanica Vox. Zástancovia dokumentu argumentovali, že pomohol zbaviť divákov strachu zo smrti, prispel k zmierneniu traumy, ktorá sprevádza každého človeka. Odporcovia tvrdili, že dokument zásadne prekročil všetky morálne hranice a odsúdili ho ako neprístojný zásah do intímnej sféry človeka. Otázka, či smie televízia ukazovať smrť, sa stala výzvou k ďalším diskusiám. Osobitne v situácii, keď sa umieranie stalo na jednej strane komerčne výnosnou záležitosťou (napríklad ako „ťahák“ televízneho spravodajstva). A na druhej strane aj poslednou možnosťou pre tých, ktorí sú posadnutí túžbou prežiť na obrazovkách oných warholovských pätnásť minút slávy. Nejde o špekuláciu: to dokazuje prípad Garyho Grahama, odsúdeného na smrť v štáte Texas, ktorý v máji 1993 oficiálne požiadal o splnenie posledného želania: Chcem, aby moja poprava bola vysielaná v priamom prenose. Televízia nepochybne čoraz viac zbavuje človeka súkromia. S jeho láskavým dovolením. Každá diskusia, čo má, a čo nemá byť pre toto médium tabu, doteraz vždy skončila v okamihu, keď padlo ďalšie z nich. Koniec šesťdesiatych a začiatok sedemdesiatych rokov bol napríklad v televíziách západnej Európy v znamení nahoty a erotiky. O desať rokov neskôr sa aj na televíznych obrazovkách začalo hovoriť o takých záležitostiach, ako sú onánia alebo impotencia. Nevôľu a vlnu kritiky vyvolal niekdajší súťažný program talianskej komerčnej televízie Colpo Grosso, v ktorom súťažiaci predvádzali striptíz. Tieto časy sú už dávno preč. Za posledných dvadsať rokov posúvala televízia hranice prípustnosti predovšetkým v dvoch témach: pornografia a násilie. Dnes je v Európe niekoľko satelitných staníc, ktoré vysielajú tvrdú pornografiu. Síce zakódované, zato pre celý kontinent. Príslušné dekodéry a prístupové karty možno zakúpiť celkom legálne aj u nás. Oveľa častejšou témou je násilná smrť. Nejde iba o automobilové nehody, železničné či letecké nešťastia alebo nebohé obete zločincov. Na obrazovkách sa od začiatku 90. rokov objavili zábery, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi nijaký šéfredaktor spravodajstva do vysielania nepustil . Súvisí to nielen s často zmieňovaným a démonizovaným hyenizmom komerčných staníc, ale aj s udalosťami, ktoré sa v Európe i vo svete odohrávali. Stačí spomenúť napríklad vojnu v Kosove. Sotva sa raz objavili otrasné obrazy roztrhaných tiel a kaluže krvi na obrazovke, bol daný štandard – od tej chvíle to už bolo v televízii možné! Aby bol divák opäť šokovaný, musí byť ďalší podobný prípad podaný v ešte krvavejšom balení. Podľa viacerých odborníkov celkovo pribúda počet drastických záberov v televíznom spravodajstve. V redakciách sa dosť často o tomto trende diskutuje. Výsledok? Vo väčšine prípadov sú zábery odvysielané. Nejde iba o kvóty, sledovanosť a šokovanie divákov. Niekedy je hrôza a vraždenie považované za dôležitú zbraň pri vytváraní medzinárodnej solidarity alebo pri nátlaku na vlády a medzinárodné organizácie. Zdá sa, že televízne tabu je rýchlo vymierajúcim druhom. Zrejme skoro padne aj to, ktoré sa týka iného dôležitého okamihu v živote každého človeka – narodenia. Pôrod v priamom prenose sa mohol odohrať v nemeckej televízii ešte v tomto roku. Niekoľkým staniciam ho ponúkla herečka Wellenbrinková. Všetky stanice jej ponuku odmietli s vysvetlením, že intimita zrodenia by mala byť ponechaná rodičom a nemala by byť narušovaná kamerami. (mk)
Snímka - a.a.
August 1988 - vôbec prvý živý rozhovor s útočníkom a jeho rukojemníkom - G. Degowski a Silke Bischoffová.

Amsterdamprehánky16
Aténypolojasno30
Belehradpolooblačno26
Berlíndážď16
Bratislavaoblačno21
Bruseldážď16
Budapešťpolojasno22
Bukurešťpolojasno28
Frankfurtprehánky18
Helsinkidážď14
Istanbulslnečno29
Kodaňoblačno17
Kyjevpolojasno23
Lisabonpolooblačno23
Londýnprehánky17
Madridoblačno24
Milánoslnečno26
Moskvaprehánky16
Osloprehánky13
Parížprehánky18
Prahadážď18
Rímslnečno28
Sofiapolojasno26
Štokholmprehánky16
Varšavaoblačno18
Viedeňpolojasno22
Záhrebslnečno22
Ženevaprehánky17

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.