|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 6.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
F. Mojžiš: Kontrolu privítameArgumenty dávajú Vašej vlne privatizácie reálny základ Vaša vlna privatizácie, ktorej začiatok minulý týždeň ohlásil šéf banskobystrického Drukosu František Mojžiš a ktorej cieľom je umožniť širokým vrstvám obyvateľstva vstup do strategických podnikov SR so 100-percentným výnosom vložených peňazí, okamžite vzbudila veľkú pozornosť. V radoch politikov vyvolala odpor, avšak veľký záujem adresátov, teda bežných obyvateľov, je zasa dôkazom príťažlivosti. V piatok srne upozornili na riziká a plusy Vašej vlny privatizácie a skontaktovali sme sa s F. Mojžišom, aby sme ho požiadali o ich objasnenie. Podľa súčasne platných i pripravovaných zákonov o bankách a investičných spoločnostiach môžu zhromažďovať finančné prostriedky iba organizácie vymedzené na tento účel zákonom. Ministerka financií B. Schmögnerová na margo toho povedala, že sa pohybujete na hrane zákona. - Určite zákon neporušujeme, konáme v súlade s ním. Pani ministerka by sa nemala takto vyjadrovať bez právnych expertíz o veciach, s ktorými nie je podrobne oboznámená. Mala by sa skôr venovať katastrofálnej situácii v ekonomike, prečo máme 520 tis. nezamestnaných a v akých podmienkach žijú. Napokon, jej snaha zdiskreditovať počínanie Drukosu nie je nová. To isté chcela urobiť pri projekte Drukos - výnos, o ktorého životaschopností a úspešnosti dnes už niet najmenších pochýb. V zahraničí sa v súčasnosti financuje až 60 % projektov prostredníctvom nebankových inštitúcií. Tak sa má správne burcovať aktivita obyvateľstva a nie výlučne prostredníctvom bánk s vysokými úrokmi. To potom vedie k tomu, že vo vyspelých krajinách majú 8- až 12-krát vyššiu životnú úroveň a podstatne nižšiu nezamestnanosť. Ako budete reagovať na obvinenie, že ide o pyramídovú hru? - To je absolútny nezmysel. K tomu niet čo dodať. Vari iba to, že skôr slovenská ekonomika sa rúca ako pyramída ... a treba niečo robiť. Nevidíte problém v tom, že pri Vašej vlne privatizácie sľubujete 100-percentný výnos v súvislosti s privatizáciou strategických podnikov, pričom vy ste akciu už odštartovali a strategické podniky sa majú privatizovať až v roku 2000 či 2001? - Členovia združenia VVP nekupujú akcie podnikov. Oni teraz zhromažďujú prostriedky, aby navýšili základné imanie Slovenskej sporiteľne, Slovenskej poisťovne a ďalších podnikov, a potom sa stanú vlastníkmi akcií. To nie je fond, oni nebudú mať vlastnícke práva, nebudú konať ako akcionári, iba ak o to požiadajú. Je to spôsob, ako urýchliť rozhodovanie v týchto spoločnostiach a oživiť ich. My garantujeme odkúpenie akcií o rok so 100-percentným výnosom pre predávajúceho, pretože vieme, ako sa pohybujú ceny akcií našich najväčších bánk. Sú minimálne o 100 % vyššie ako ich nominálna hodnota. Pritom však budeme ľudí upozorňovať, aby nám po roku akcie nepredávali, lebo ich cena pôjde postupne hore a predajom by síce získali lákavý 100-percentný výnos, ale v konečnom dôsledku by prerobili. O niekoľko rokov neskôr predajú podstatne výhodnejšie. Na to, aby ste získali aký-taký vplyv, potrebujete sústrediť značné finančné prostriedky. No Slováci peniaze nemajú a 67 % z nich žije na hranici biedy. Kde chcete tieto peniaze vziať, neposlúži projekt na pranie špinavých peňazí? - Ako základ potrebujeme asi 30 - 40 miliárd korún. Tie peniaze v slovenských bankách sú. V tom problém nie je. Aj v zahraničí predsa banky pracujú s vyššími objemami, ako je ich základné imanie, ktoré sa pohybuje povedzme na úrovni 60 - 80 miliárd korún. Napr. len v Slovenskej sporiteľni je 120 miliárd korún. Pokiaľ ide o podozrenie z prania špinavých peňazí, toto riziko je eliminované viacerými spôsobmi. V prvom rade v prípade podozrenia, že ide o takéto peniaze, máme právo vklad odmietnuť. No a napokon vklady sa predsa budú realizovať prostredníctvom bankových prevodov a poštových poukážok. A to je predsa záruka čistoty ich pôvodu. Iba na jednom mieste, v Banskej Bystrici, prijímame vklady v hotovosti a to si dokážeme ustrážiť. Projekt potrebuje veľa účastníkov. Na ich vstup však potrebujete nielen zaujať, ale získať si aj ich dôveru. Pritom, ak bol v doterajšej privatizácii niekto oklamaní, tak to boli práve oni. Ako chcete nalomiť túto bariéru? - Po prvé, verejnosť už má s Drukosom dobré skúsenosti. Mohli si nás v praxi vyskúšať a určite sme nikoho neoklamali. Po druhé, celý projekt je maximálne transparentný. Chceme spolupracovať s Transparentcy International Slovakia a nebránime sa ani myšlienke pozvať kedykoľvek na kontrolu Ministerstvo financií SR. Prvé dve vlny privatizácie boli na zánik odsúdené vopred už svojou podstatou. Bola to iba hra na papieriky, ktorá nevybavila podniky kapitálovo. To nie je náš prípad. Peter Višváder |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |