Zamestnanci, sociálne výpomoci, príspevky
Dvaja naši zamestnanci dostali zo sociálneho fondu sociálnu výpomoc (v hotovosti). U jedného z nich, ktorému zomrela manželka, išlo o nenávratnú formu a druhému sa poskytla tzv. návratná výpomoc (na nákup bytu). Boli poskytnuté v rovnakej výške, avšak zdanenie bolo rôzne. Môžete nám vysvetliť prečo? - Odpoveď je v podstate jednoduchá. Ide o dve rôzne formy plnenia, aj keď ich výška môže byť rovnaká. Pri poskytnutí nenávratnej sociálnej výpomoci sa mala uplatniť pred výplatou zrážka 10-percentnou osobitnou sadzbou dane, a to z celej sumy. Ide o dar v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov. Z hľadiska jeho zdroja krytia sa aplikuje uvedený režim zdanenia. Daň je v tomto prípade vyrovnaná. V druhom prípade, keď išlo tzv. návratnú sociálnu výpomoc, táto sa nemohla zdaniť uvedeným spôsobom. Dôvod je jednoduchý V tomto prípade ide vlastne o poskytnutie pôžičky. Nezáleží na tom, že sa toto plnenie nenazýva pôžička, ale inak. Nie je dôležitá forma, ale vecná stránka plnenia. Nepíšete, či táto návratná sociálna výpomoc bola poskytnutá za nejaký úrok alebo nie. Ak budeme predpokladať, že sa poskytla bezúročne, zdaniteľným príjmom zamestnanca je nepeňažné zvýhodnenie, ktoré sa oceňuje výškou úroku, ktorá platí v čase poskytnutia tejto pôžičky v peňažnom ústave. Tento nepeňažný príjem, čo je vlastne fiktívny úrok, ktorý zamestnanec nemusí zaplatiť, sa zdaňuje vždy z nesplateného zostatku tejto pôžičky - postupom podobným, ako v prípade poskytnutia pôžičky napr. v sporiteľni. K tejto problematike vydalo Ministerstvo financií SR oznámenie pod číslom 17361/1997/62, ktoré vyšlo vo Finančnom spravodajcovi č. 11/1997. Už dávnejšie bol uverejnený vo vašom denníku názor, že príspevky poskytnuté zo sociálneho fondu na futbalové zápasy (športové akcie) sú od dane oslobodené a lístky do sauny, na plaváreň či lyžiarsky vlek podliehajú 10-percentnej dani. Pretože váš názor zastávajú viacerí odborníci, rada by som vedieť, o čo sa opierate pri takejto interpretácii. Ak vychádzame z ustanovenia § 6 ods. 8 písm. d) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, sú od dane oslobodené nepeňažné plnenia vo forme príspevku na športové akcie. Môj názor je, že termín športová akcia nie je na účely zákona o daniach z príjmov definovaný a nie je možné svojvoľne rozdeliť šport na pasívnu účasť zamestnanca - futbalový, hokejový, tenisový zápas a tie považovať za oslobodené, teda za športové akcie. Na druhej strane, ak sa zakúpia permanentky na plávanie alebo do fitnescentra, prenajme sa ľadová plocha, telocvičňa alebo tenisový kurt na aktívny výkon športu pre zamestnancov v ich voľnom čase, alebo sa prenajmú športové zariadenia na účely športových dní zamestnávateľa, tieto považovať za akcie, ktoré nie sú športové akcie v uvedenom zmysle. Ako som naznačila, za športovú akciu považujem v zmysle zákona o daniach z príjmov všetky akcie, ktoré majú športový charakter. Svoje tvrdenie, že príspevky (na vstupenky) poskytované zamestnávateľom zamestnancom na futbalové a iné zápasy sú od dane oslobodené, kým prenájom telocvične či iného zariadenia, poskytnutie permanentiek na plávanie a pod., predstavuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti, opieram o vami cit. ustanovenie § 6 ods. 8 písm. d) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Vychádzala som však z presnej dikcie tohto ustanovenia, ktoré samo osebe rozlišuje medzi: - využívaním športového zariadenia (len pokiaľ ide o vlastné zariadenie, ide o príjem od dane oslobodený), ako aktívnej formy športovania a - poskytnutím príspevku na kultúrne programy a športové akcie, ktoré je pasívnou formou plnenia. Ak by napr. pri poskytnutí permanentiek do plavárne išlo tiež o športovú akciu, zákon by v tomto ustanovení nerozlišoval medzi používaním vlastných a cudzích športových zariadení. Nemalo by to žiadny význam. Na záver by som rada pripomenula, že neobhajujem správnosť tohto ustanovenia, ani jeho spravodlivosť. Z hľadiska spravodlivosti by bolo iste najlepšie, keby uvedené plnenia boli zhrnuté napr. vo formulácii príspevky zamestnávateľa na športové účely. Predpokladám, že v takomto prípade by bolo všetko jednoduché, jasné a hlavne Ak má u nás zamestnanec uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, môže v kalendárnom mesiaci zarobiť len 3000 Sk alebo aj viac? Ak je inde zamestnaný na základe pracovného pomeru, máme mu zrážať poistné do fondov? Nejde o študenta. - Žiadny právny predpis neobmedzuje výšku zárobku za prácu na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti. Suma 3000 Sk je v podstate v takýchto prípadoch len zaužívaná, zrejme z dôvodu výhodnejšieho zdanenia (10 %). Zákon o mzde sa na tento pracovnoprávny vzťah nevzťahuje. Pokiaľ ide o povinné poistné, tomuto zamestnancovi, ak je inde zabezpečený (má u iného zamestnávateľa uzatvorený pracovný pomer), nie ste povinní zrážať povinné poistné na zdravotné, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Pokiaľ ide o príspevky na poistenie v nezamestnanosti, tieto sa všeobecne z dohody o pracovnej činnosti neodvádzajú. Ing. Jana Zátopková
|
|
| Amsterdam | zamračené | 20 |
| Atény | jasno | 30 |
| Belehrad | slnečno | 24 |
| Berlín | oblačno | 25 |
| Bratislava | polooblačno | 23 |
| Brusel | oblačno | 22 |
| Budapešť | polooblačno | 23 |
| Bukurešť | slnečno | 22 |
| Frankfurt | oblačno | 24 |
| Helsinki | jasno | 24 |
| Istanbul | polooblačno | 24 |
| Kodaň | oblačno | 23 |
| Kyjev | slnečno | 23 |
| Lisabon | slnečno | 25 |
| Londýn | oblačno | 25 |
| Madrid | slnečno | 29 |
| Miláno | slnečno | 27 |
| Moskva | jasno | 24 |
| Oslo | slnečno | 23 |
| Paríž | prehánky | 24 |
| Praha | prehánky | 20 |
| Rím | slnečno | 27 |
| Sofia | polooblačno | 20 |
| Štokholm | polooblačno | 18 |
| Varšava | polooblačno | 24 |
| Viedeň | slnečno | 24 |
| Záhreb | polooblačno | 23 |
| Ženeva | prehánky | 25 |
|
|
|
