Slovensko-maďarské vzťahy: ekonomická spolupráca ako príklad Slovensko a Maďarsko sa v súčasnosti nachádzajú v zvláštnej historickej situácii, keď záujmy oboch krajín sú totožné. Po stretnutí s prezidentom SR Rudolfom Schusterom to vyhlásil maďarský prezident Árpád Göncz, ktorý je po prvý raz od vzniku samostatnej Slovenskej republiky na oficiálnej návšteve našej krajiny. Zdôraznil, že spoločným záujmom oboch štátov je stať sa členmi Európskej únie i to, aby sa otázky týkajúce sa schengenskej dohody vyhli vzájomnej 700-kilometrovej hranici. R. Schuster poďakoval maďarskému partnerovi i jeho krajine za podporu pri integračných snahách SR, ako aj za pomoc pri oživení Vyšehradskej štvorky. Zároveň mu navrhol projekt cezhraničnej spolupráce, pozdĺž hraníc SR so svojím južným susedom, ktorý by mal byť obdobný pripravovanému poľsko-slovenskému projektu. Návšteva maďarského prezidenta v Bratislave by mala byť ďalším dôkazom, že kvalita vzťahov medzi dvoma krajinami vzrastá. Takýto krok dopredu by mal byť už 16. septembra a podpísanie dohody o výstavbe mosta medzi Štúrovom a Ostrihomom, čo by sa dokonca mohlo chápať aj ako symbolické zblíženie. Napokon, frekvencia oficiálnych a neformálnych stretnutí na najvyššej úrovni dokumentuje snahu o prehĺbenie vzťahov. Samozrejme, chybou by bolo vychádzať z toho, že vzťahy medzi Budapešťou a Bratislavou sú zlé. Najmä čísla o objeme obchodu hovoria o opaku. Po stagnácii vzájomného obchodu na začiatku 90. rokov sa za posledných šesť rokov zvýšil vzájomný obrat medzi oboma krajinami o 240 %. V minulom roku dosiahol 800 miliónov USD. Za prvé štyri mesiace tohto roka výška obratu podľa maďarských zdrojov dosiahla 237 miliónov USD. Slovensko malo v roku 1998 aktívne saldo obchodnej bilancie v hodnote 5,3 miliardy slovenských korún. V porovnaní s rokom 1997 však predstavoval nárast dovozu z Maďarska 37,7 percenta, zatiaľ čo náš vývoz vzrástol len o 13,7 percenta. Pozoruhodné výsledky. Avšak časté kontakty a diskusie medzi politickými špičkami Bratislavy a Budapešti v nijakom prípade nie sú zbytočné. Sú tu možnosti ďalšieho rozvoja ekonomickej spolupráce, v politickej rovine stále existujú body, ktoré možno označiť za potenciálne ohniská napätia. V prvom rade je to otázka maďarskej menšiny na Slovensku. Ako uviedol prezident Göncz po včerajšom stretnutí s Rudolfom Schusterom bolo by naivné domnievať sa, že tiene a prekážky z minulosti zo dňa na deň zmiznú. Keď už nie iné, spoločné záujmy si to vynútia, zdôraznil. Spoločným záujmom je aj preto čím skôr nájsť, ale aj akceptovať riešenie, ktoré je v súlade s medzinárodnými normami a odporúčaniami. Netreba sa uspokojiť s konštatovaním, že nacionalisti na oboch stranách nemôžu ohroziť spoluprácu medzi krajinami. V budúcnosti sa totiž medzinárodné postavenie dvoch susedov totiž môže zmeniť. Vstup Budapešti do NATO v tomto smere naznačil jedno z možných smerovaní tejto zmeny. V prípade nášho oneskoreného vstupu do EÚ by sa neuzavretá otázka maďarskej menšiny mohla stať ozajstnou záťažou vzťahov medzi dvoma krajinami. Z ďalších závažnejších sporov je tu Gabčíkovo. V tomto prípade je však východisko ešte jednoduchšie: odpolitizovanie celej kauzy. Rastislav Boldocký
