Kandidátske krajiny netreba známkovať V nedeľu sa skončila trojdňová oficiálna návšteva rumunského premiéra Radu Vasileho, ktorý Hospodárskemu denníku poskytol exkluzívny rozhovor. Začiatkom augusta sa po viacerých neúspešných pokusoch vašej vláde podarilo podpísať dohodu stand by vo výške 500 mil. USD s MMF. Je to dohoda bez podmienok zo strany MMF, tie sú však aj tak jasné: urýchlenie reštrukturalizácie a privatizácie štátnych podnikov a bankového sektora, udržanie rozpočtového deficitu pod kontrolou, prehľadné vyberanie daní a sprísnenie finančnej a bankovej politiky. Dokáže vaša vláda splniť tieto požiadavky? - Dohoda bola podpísaná bez špeciálnych podmienok, avšak s upozornením, že Rumunsko by sa malo dôraznejšie uchádzať o získanie úverov od privátnych subjektov na medzinárodnom trhu. A to, dúfam, že sa nám podarí už v najbližšom čase tak, aby sme splatili veľkú časť nášho zahraničného dlhu. Pripomínam, že celkové zadlženie Rumunska (okolo 8 mld. USD) nie je také veľké ako niektorých susedných štátov, napríklad Maďarska alebo Poľska. A čo sa týka uvedených povinností, veci nie sú až také komplikované. Už sa udiali významné reštrukturalizačné zmeny v rumunskom bankovom sektore. Stačí uviesť príklad problémovej finančnej inštitúcie Bancorex, ktorá bola právne zrušená a fúzovala s Rumunskou obchodnou bankou. Najzložitejšie problémy sú tie, ktoré sa týkajú rozpočtu a rozpočtového deficitu, lebo naša krajina má ťažkosti s získavaním príjmov z daní a hlavne s financovaním kľúčových rezortov ako sú zdravotníctvo, školstvo a armáda. Vzájomná obchodná bilancia hovorí v prospech Slovenska (deficit Rumunska v roku 1998 dosiahol vyše 85 miliónov USD). Počas návštevy SR ste hovorili o potrebe vyrovnania rovnováhy vo vzájomnom obchodovaní upozorňujúc slovenských podnikateľov na tradičné rumunské exportné komodity. Jednou z nich je aj terénne vozidlo ARO a práve kúpou týchto vozidiel ste navrhli slovenskej strane splatenie starších dlhov voči Rumunsku. - Jestvuje staršia dlžoba bývalej ČSFR voči Rumunsku v prevoditeľných rubľoch, ktorá sa rozdelila medzi ČR a SR. Časť dlhu (6,8 mil. prev. rubľ.) Slovensko splatilo v rokoch 1995 - 1996. Zostalo ešte 6,2 milióna v prevoditeľných rubľoch. My sme navrhli, aby slovenská strana tento dlh vyrovnala kúpením terénnych vozidiel ARO. Rumunsko je jediná krajina tohto regiónu, ktorá vyrába takéto vozidlá, teraz s kvalitnými motormi zahraničnej výroby. Reakcia slovenskej strany sa mi zdala pozitívna, ale nemôžem povedať, že to bolo v rovine konkrétna. Dúfam, že to dotiahnu do konca naše ministerstvá obchodu a priemyslu. Ekonomické opatrenia vašej vlády považujete za správne, prichádzajú však na konci mandátu. Aké opatrenia hodláte urobiť, aby ako naznačujú prieskumy, neprebrala moc ľavicová opozícia? - Prieskumy verejnej mienky indikujú rast miery popularity hlavnej opozičnej strany - ľavicovej PDSR. Podľa môjho názoru tieto percentá sú viac-menej normálne aj vďaka nepopulárnym opatreniam, ktoré v súčasnosti vláda prijíma. Je to dosť neskoro, lebo mali byť prijaté už v roku 1997. Opatrenia majú negatívny dosah na populáciu, sú však nevyhnutné a musia byť dotiahnuté do konca. Bez diskusií. Avšak tieto prieskumy musíme brať s rezervou, veď do volieb zostáva viac ako rok. Aj preto opozícia s pomocou odborov vyvíja tlak na vypísanie predčasných volieb. Osobne si myslím, že v našej vládnej koalícii je potrebná väčšia otvorenosť smerom doľava. Rumunsko je totiž krajina, kde ešte stále pretrvávajú sociálne problémy. Rumunská tlač hovorí aj o vašej kandidatúre na post prezidenta a dáva vám dokonca vysoké šance. Je na tom zrnko pravdy? - Ťažko mi pripadá hodnotiť fámy, ktoré prináša rumunská tlač. Sú to naozaj iba fámy, a preto si dovolím nekomentovať ďalej takéto správy. Na summite SEI v decembri 1998 v Záhrebe ste sa po prvý raz stretli s premiérom SR Mikulášom Dzurindom. Vtedy ste povedali, že mu môžete dať zopár rád, vychádzajúc z vlastnej skúsenosti ako zabrániť, aby v širokej vládnej koalícii nevznikali krízy. Tie vznikli a pretrvávajú. Poradili ste vášmu slovenskému partnerovi ako takéto krízy skončiť? - Myslím si, že áno. Slovenská vládna koalícia je podobná tej v Rumunsku z viacerých hľadísk. Sú v nej strany s rozdielnou ideológiou a určením. Tvrdím však, že môžu a musia koexistovať vedľa seba. Ako som už viackrát povedal, v štátoch strednej a východnej Európy v najbližších desaťročiach môžu fungovať iba vládne koalície. Nevidím žiadny štát z tohto regiónu, v ktorom by mohlo zostaviť vládu a vládnuť iba jedno politické zoskupenie. Slovensko aj Bulharsko vyslovili nádej, že na decembrovom summite EÚ v Helsinkách budú preradené do prvého kola vstupných rozhovorov kandidátskych krajín. Aká je pozícia vašej krajiny? - Pri každej príležitosti zdôrazňujem, že pozícia Rumunska je jasná. Podľa nás nie je vhodné deliť kandidátske krajiny na kategórie dobrých krajín a zlých krajín, známkovať ich. Štartovacia línia by mala byť rovnaká, vstupné pohovory by mali začať so všetkými krajinami naraz, a ich výsledok by potom zodpovedal možnostiam a schopnostiam každej z krajín, respektíve schopnostiam vlád týchto krajín. Iaromír Novák
