|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ožijú polia a osirelé gazdovstvá?(Dokončenie zo 7. 9.) Ale čo ďalej? Vari všade a každému chýbajú financie. Navyše, dnes každý každému čosi dlhuje. Len v trnavskom regióne v minulom roku spracovateľské a iné nákupné organizácie dlhovali poľnohospodárskej prvovýrobe takmer jednu miliardu korún a poľnohospodári mali voči iným dodávateľom záväzky v sume takmer 1,5 mld. Sk. Podobne sa však vyvíja situácia aj v tomto roku. Navyše, keď si uvedomíme úrokové sadzby bankových inštitúcií, tak nám je jasné, že poľnohospodári to jednoducho nemôžu vydržať. Ale s podobnými problémami poľnohospodári zápasia v každom slovenskom regióne. Peniaze jednoducho nie sú a ani nemožno čakať, že štát bude oveľa štedrejší, ako bol doteraz. Plne si to uvedomujú, preto v rámci svojich možností podnikajú kroky, aby v regióne prežili a dostali sa z najhoršieho. V súčasnosti robíme analýzu s cieľom stanoviť si stratégiu a koncepciu pôdohospodárstva do roku 2006, pripomína Ing. Vladimír Mokoš a dodáva. Okrem toho nedávno sa stretla po prvý raz Rada riaditeľa Regionálneho odboru MP SR, ktorá je poradným orgánom s cieľom riešiť a napĺňať plnenie koncepcie ďalšieho rozvoja agropotravinárskeho priemyslu v našom regióne. Rada je osemnásťčlenná a sú v nej zastúpené všetky odvetvia agrokomplexu od prvovýroby až po nákupné organizácie a spracovateľské firmy. Nechýbajú v nej aj bankové inštitúcie. Cieľom je, aby mali dokonalý prehľad a zainteresovaní sa dohodli napríklad nielen na najvýhodnejšej rajonizácii pestovania plodín, ale aj obchodovaní podľa spoločenskej objednávky, pretože náš región je vo výrobe každej poľnohospodárskej komodity prebytkový. Preto sú v rade okrem našich popredných manažérov prvovýroby, predsedov družstiev a riaditeľov firiem - Ing. Miroslava Belanského zo Zavara, Ing. Iva Šolca z Voderád, Ing. Marcela Novického z Cífera, Ing. Juraja Schuchmanna z Piešťan, Ing. Jozefa Vadoviča z Dolnej Krupej, Ing. Jozefa Pavúka z Kočína, Ing. Róberta Číka z Hlohovca - aj zástupcovia spracovateľov, za mäsopriemysel Karol Kabát, za poľnonákup Ing. Peter Žilinský, za mlynárov Ing. Miklas a za cukrovarníkov Ing. Franko, ale aj zástupcovia bánk a vedeckých inštitúcií. Ide nám jednoducho o to, aby sme sa v našom regióne pokúsili rozhýbať finančný tok peňazí, a tým rozvoja agrokomplexu. Dôležité však bude, aby rada nebola len dobrou myšlienkou, ale aby fungovala. A práve o to im ide. Samozrejme, bude záležať na všetkých jej členoch, ako sa budú usilovať pohnúť s problémami, ktorých riešenie je v nejednom prípade v ich rukách. Myslím tým na korektný partnersko-obchodný vzťah na linke prvovýroba - spracovateľ či nákupná organizácia a banky. V záujme toho sa podujali vytvoriť aj Obchodné a nákupné združenie, ktoré by už v najbližšej budúcnosti malo riešiť všetky obchodné vzťahy a problémy. Vrátiť život Všetko so všetkým súvisí, teda aj to, aby životaschopné podniky prežili, aby sa prípadné dotácie ťnestratiliŤ v nefunkčných firmách a podobne. Malo by ísť o to, aby sa vhodne využili aj doteraz opustené a pomaly chátrajúce veľkokapacitné objekty a podobne. Určite urobíme všetko, aby sme do opustených poľnohospodárskych objektov ťdostaliŤ život, tvrdí Ing. Vladimír Mokoš. Samozrejme, za predpokladu ich efektívneho využitia a ekonomickej výhodnosti ich prevádzkovateľov. Napríklad už pomaly desať rokov do očí bije chátrajúca veľkovýkrmňa ošípaných v Terezove - Šulekove s uzavretým obratom stáda a jednorazovým zástavom dvadsaťtisíc ošípaných. Konečne, že tento objekt prevzal Poľnonákup Trnavan v Trnave, pripomenul Ing. Vladimír Mokoš. Som presvedčený o tom, že čoskoro ho vráti na svoj účel, na ktorý si ho pred rokmi družstevníci v našom kraji postavili v hodnote niekoľko desiatok miliónov korún. Bolo už načase, že sa ktosi rozhýbal skôr, ako sa načisto nezničili a nezdevastovali miliónové hodnoty nielen v budovách, ale aj v technológii. Veď po tom, čo sa tu po deväťdesiatom roku okyptila sama podstata jestvovania veľkovýkrmne, a potom sa určitý čas zdalo, že sa činnosť oživí, akoby sem nastúpili iba chytráci a špekulanti. Najskôr objekty prenajali akémusi mäsiarovi z Bratislavy, no po čase aj ten odišiel. V súčasnosti je tu pusto. V halách veľkovýkrmne chýbajú ošípané. Nič sa tu nerobí. Ešte na jeseň tu mala svoje podnikateľské zámery istá skupina agropodnikateľov, no po parlamentných voľbách stratila nielen priestor, ale aj pozíciu na prípadné získanie tejto, z perspektívneho hľadiska veľmi zaujímavej veľkovýkrmne ošípaných. Žatva povzbudením Na rozdiel od celoslovenských prognóz o tohtoročných slabších úrodách obilnín, v Trnavskom kraji dosiahli v porovnaní s vlaňajškom lepšie výsledky. Husto siate obilniny pestovali na takmer 41-tisíc hektárovej ploche a zobrali z nej približne v priemere 4,7 až 4,8 tony obilia z hektára. V minulom roku to bolo priemerne 4,66 tony z hektára. Spokojní sú aj s úrodou repky, ktorej sa im urodilo po 2,86 tony na hektári (vlani 2,06 t/ha) a hrachu po 2,91 tony na hektári (vlani 2,4 tony). Keď sa nestane nič nepredvídané, tak zatiaľ sa veľmi sľubne ukazuje aj kukurica na zrno i cukrová repa. Teraz pôjde o to, aby sa nám podarilo zvýšiť doterajšiu úroveň poľnohospodárstva, zdôrazňuje riaditeľ Regionálneho odboru MP SR v Trnave Ing. Vladimír Mokoš. Smerujú k tomu viaceré organizačné, štrukturálne, ale aj výrobné rozvojové programy nielen v rastlinnej výrobe, ale aj v živočíšnej výrobe. Po úspešnom zvládnutí letných prác, prvú príležitosť na vzájomnú konfrontáciu skúseností budú mať napríklad aj počas stretnutia špičkových manažérov trnavského regiónu už 10. septembra na tradičných krajských majstrovstvách v orbe v Ostrove pri Piešťanoch. Bohuš Hrušovský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
