|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náplasť na starú jazvuPripomienky k zákonu o odškodnení obetí nacizmu Tí celkom najmladší majú 55, 56, 57 rokov. Boli vtedy príliš malí, dodnes si však pamätajú farby, zvuky, pachy a atmosféru. Atmosféru strachu. Tí starší, sedemdesiatnici, osemdesiatnici, ktorí pretrpeli cestu v dobytčiaku, selekciu na rampe, neľudské zaobchádzanie a teror, ktorých ako zázrakom do dnešného dňa nezložili zdravotné následky mučenia, hladu a zimy, ukrývajú spomienky kdesi veľmi hlboko v sebe. A dodnes čakajú. Národná rada Slovenskej republiky na svojej 20. schôdzi prerokuje v prvom čítaní zákon pre nich, Zákon o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov. Títo ľudia boli potrestaní niekoľkokrát, domnieva sa predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZ ŽNO) František Alexander. Odškodnenie, tzv. Wiedergutmachung, ktoré v povojnovom období nemecká vláda poskytovala ich spolutrpiteľom zo západnej Európy a tým, čo sa vysťahovali do Izraela, sa na nich nevzťahovalo. V neskoršom období získali odškodnenie aj obete z ďalších krajín, napríklad z Maďarska i Poľska (len maďarským občanom vyplatilo Nemecko 103 mil. DEM), ba aj Česká republika pristúpila k odškodňovaniu v spolupráci s nemeckou vládou. Ja úplne odpustiť neviem a zabudnúť tobôž nie Bolo to akési tabu, nesmelo sa o tom hovoriť Preto je dobre, kým my žijeme, aby sa o tom hovorilo a aby naše deti a naši vnuci vedeli, že to nebol výmysel (Pani M. N. narodená v roku 1920) Uznesenie vlády z 31. mája 1994 ukladalo ministrom riešiť odškodnenie slovenských obetí nacistickej perzekúcie podobným spôsobom, ako to urobili v Českej republike zákonom 217/94 Zb. (priemerná suma, ktorú dostali politickí väzni protektorátu, predstavovala 45-tisíc Kč), prešlo však plných päť rokov, kým sa návrh zákona dostal na rokovanie Legislatívnej rady vlády a napokon aj vlády SR. Možno si niekto spomenie, že sa medzitým v médiách hovorilo o finančných sumách pre obete holokaustu. Nešlo však o odškodnenie, ale o humanitnú pomoc, ktorú poskytujú zahraničné nadácie podľa nimi určených kritérií. V tejto chvíli sú napríklad spracované podklady známe ako Hirschova iniciatíva, ktorá sa týka všetkých obetí nacizmu, teda Židov, Rómov, politických i náhodných väzňov koncentračných táborov. Na Slovensku ide približne o 4500 ľudí, ktorí by mali dostať pomoc vo výške 1000 DM. Ako problém sa ukazuje vymedzenie okruhu osôb, na ktoré sa bude nový zákon vzťahovať. Predsedníctvo Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ÚR SZPB) je toho názoru, že okrem väzňov koncentračných táborov by sa mal týkať aj tých, ktorí boli väznení v zajateckých táboroch, pretože haagske a ženevské dohody sa v nich voči účastníkom SNP nedodržiavali a podmienky tam boli také kruté, že napríklad v Stutthofe prežilo z 1600 zajatých slovenských vojakov iba 350. v spálni boli staromódne, strašne nízke postele, a ja som bola taká tenká, že som si ľahla do stredu pod tie postele Vošli dnu a ja som videla tie ich vyleštené čižmy a stále som si predstavovala, ako ma odtiaľ vytiahnu, lebo to bolo absurdné, aby ma tam nenašli. Skrine otvorili, periny stiahli Odišli, pod posteľ nepozreli. Lebo to si človek nevedel predstaviť, že tam niekto môže ležať. Nemala som silu odtiaľ vyliezť, a to bolo šťastie, lebo o chvíľu sa jeden vrátil Ležala som tam možno aj päť hodín. V podvečer prišla teta a plakala: Bože, už to dieťa zobrali. Až vtedy som vyliezla a vravím: Teta neplač, tu som! (Z rozprávania vtedy 19-ročnej D. Š.) Jeden týždeň som bol schovaný v maštali vedľa našej izby, kde som ležal vo válove prikrytý senom. Dodnes neviem pochopiť, ako som to dokázal dodržať ako štvorročné decko, že nesmiem kričať, nesmiem plakať, nesmiem volať, a keď potrebujem ísť na záchod, tak mám vyliezť z válova a vedľa kravy to spraviť. Gazda chodil niekoľkokrát denne, doniesol mi piť a jesť. (Z rozprávania J. S.) Podľa návrhu zákona, ktorý majú prerokovať poslanci Národnej rady SR, by sa odškodnenie nemalo vzťahovať ani na tých, ktorí sa museli skrývať, pretože podľa vtedy platných zákonov boli vystavení perzekúcii. Ide asi o päťsto ľudí, ktorí ešte dnes žijú, takže rozpočet by to príliš nezaťažilo, namieta František Alexander. Tu vzniká problém dokazovania, vysvetľuje JUDr. Ján Mazák, štátny tajomník Ministerstva spravodlivosti SR. Ak malo mať ukrývanie úspech, dialo sa za neľudských podmienok. Dokázať to vyhlásením je málo, dokázať to úradným dokumentom sa zasa nedá. Ťažko môžeme prijať argumentáciu židovských náboženských obcí, že sa podľa vtedajších zákonov perzekúcia týkala všetkých Židov. Z tých krutých pomerov vyvodiť, že konkrétna osoba sa ukrývala pred perzekúciou a bránila si holý život, to sa nedá. Takisto nemôžeme súhlasiť s tým, aby sme ako doklad prijali osvedčenie podľa zákona 255 z roku 1946, čo navrhuje Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Nemecko-český fond Budúcnosť s rozpočtom spolu 160 miliónov DM odškodňoval v roku 1998 bývalých politických väzňov a osoby, ktoré sa ukrývali dlhšie ako tri mesiace. Ako doklad vyžadovali predovšetkým Osvedčenie podľa zákona 255/1946 Zb., prípadne iný úradný dokument Myslím si, že sme odporučili optimálny variant, hovorí JUDr. Ján Mazák, - teda odškodnenie pre tých, ktorí prežili nacistické koncentračné tábory, či boli z dôvodov politickej, národnej, rasovej a náboženskej perzekúcie zatknutí a sústredení v táboroch na území Slovenskej republiky z rokov 1939 až 1945. Odškodnenie sa bude týkať aj tých pozostalých, ktorých rodičia alebo manželia zomreli pri deportácii a mali voči nim v tom čase vyživovaciu povinnosť. Suma odhadovaná na výplatu finančných náhrad v tomto roku predstavuje asi 25 mil. Sk a musia to byť financie mimo štátneho rozpočtu. Strýko dlhé mesiace chodil na železničnú stanicu a vyzeral vlaky, nech chodili z akéhokoľvek smeru, a čakal, či sa mu nevráti manželka. A toto trvalo vyše roka. Potom mu už povedali: Veď ty sa z toho zblázniš, uvedom si, že je to tak. Svedkov o smrti nebolo. Doktor Mengele nevydával potvrdenia pri selekcii a esesáci nerozdávali úmrtné listy pri vstupe do plynovej komory Návrh zákona predpokladá peňažnú náhradu za každý mesiac deportácie a väznenia 2500 Sk a 100 000 Sk za smrť. Peňažnú náhradu v takej istej výške dostávali aj ľudia, ktorí boli väznení do roku 1990 za vykonštruované obvinenia. Predsedníctvo ÚR SZPB navrhuje sumu 3000 Sk za mesiac a zdôvodňuje to neporovnateľne krutejšími podmienkami v nacistických koncentračných táboroch. Dodajme tiež, že pred ôsmimi rokmi bola reálna hodnota koruny podstatne vyššia Zároveň, že aj finančná situácia štátu bola v tom čase lepšia. - Tento zákon vlastne kopíruje algoritmus odškodňovania, ktorý bol zvolený v rokoch 1990 - 1991, - hovorí štátny tajomník. - Ak som správne pochopil tých, ktorí navrhovali rozšíriť okruh oprávnených osôb, teda ÚZ ŽNO aj SZPB, tu nejde o peniaze. Ide najmä o veľkú morálnu satisfakciu za utrpenie, ktoré sa nedá vyčísliť, a ak by to mal niekto hodnotiť, najprv by to musel zažiť. Je tu však situácia s dokazovaním toho, kto patrí medzi oprávnené osoby a v neposlednom rade, aj keď to nie je najdôležitejšie, sú tu ekonomické možnosti Slovenskej republiky. - Každú jednu mŕtvolu pred tým, ako išla do krematória, nacisti skontrolovali, či nemá pri sebe zlato. Časť tohto zlata získalo pred dvoma rokmi aj Slovensko. Ak by mali byť problémom financie, mohlo by sa použiť na odškodnenie obetí holokaustu, podotýka F. Alexander. A názor štátneho tajomníka JUDr. J. Mazáka: Dalo by sa speňažiť a ak by sa okruh osôb oproti pôvodnému návrhu rozšíril, bolo by možné použiť tieto financie na ich odškodnenie. Zuzana Krútka Citáty s láskavým dovolením Petra Salnera z knihy Prežili holokaust, ktorá vyšla vo Vydavateľstve AV Veda v roku 1997 P. S. Obete holokaustu a ich dediči môžu do 22. októbra uplatniť svoje nároky aj v rámci hromadného vyrovnania od švajčiarskych bánk a ďalších švajčiarskych subjektov, o ktorom rozhodne Federálny súd USA 29. 11. 1999. Bližšie informácie a základný dotazník možno získať na adrese: Imformace, Holocaust Victim Assets Litigation, JAF, P. O. Box 1601, New York, NY 10116-1601, USA, alebo telefonicky na bezplatnom tel. čísle obsluhovanom slovenskými operátormi 00421 001 54 a po zaznení tónu zvoľte 626. Tiež na internetovej adrese http://www.swissbankclaims.com. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
