|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ceny potravinárskych komodít za august 1999BAVLNA Produkcia bavlny v Spojených štátoch amerických sa odhaduje v sezóne 1998/1999 v množstve 13,9 mil. balov a záverečný stav zásob 3,6 mil. balov (1 bal = 217,7 kilogramu). Domáce textilné továrne spotrebujú v prebiehajúcej sezóne 10,4 mil. balov bavlny a export dosiahne 4,1 mil. balov. V budúcej pestovateľskej sezóne 1999/2000 sa predpovedá nárast produkcie bavlny v USA na 18,7 mil. balov a export by sa mal zvýšiť na 5,7 mil. balov. Americké textilné podniky by v nasledujúcej výrobnej sezóne mohli spotrebovať 10,6 mil. balov bavlny a záverečné zásoby by stúpli na 6 mil. balov. Svetová produkcia bavlny 1998/1999 sa odhaduje vyššia ako predchádzajúci odhad, teda v množstve 84,4 mil. balov. Lepšie výsledky v zbere bavlny sa dosiahli v oblasti frankofónnej Afriky a v Grécku. Mierny pokles produkcie bavlny zaznamenala Sýria. Svetový import bavlny sa predpovedá na 24,7 mil. balov a spotreba na 85 mil. balov. Zvýšenie dovozu a spotreby bavlny sa očakáva v aktuálnej sezóne v Malajzii, Rusku a Turecku. V sezóne 1999/2000 sa predpokladá zvýšenie produkcie bavlny vo svete pre očakávané väčšie rozlohy bavlníkových plantáží a pri priaznivom počasí by svetová produkcia mohla predstavovať 89,3 mil. balov. Na konci sezóny 1999/2000 sa stav zásob bavlny vo svete odhaduje na 43,5 mil. balov, čo by tvorilo 50-percentný podiel zásob oproti spotrebe. Ministerstvo poľnohospodárstva USA (USDA) odhaduje, že dovoz bavlny do Mexika v sezóne 1999/2000 vzrastie, pretože tohtoročné výnosy boli slabé pre sucho a na budúcu sezónu mexická vláda poskytne pestovateľom bavlny len minimálne podpory, a preto sa očakáva zmenšenie pestovanej rozlohy bavlníka. Farmári zamýšľajú pestovať bavlník na menšej ploche aj pre nízku hladinu cien na svetovom trhu s bavlnou a zhodnocovaním pesa, čo robí prípadný vývoz bavlny menej konkurencieschopným. Spotreba bavlny v Mexiku pravdepodobne v budúcej sezóne mierne stúpne, keďže rastie dopyt zo strany domáceho textilného priemyslu. Import bavlny by v období 1999/2000 mal vzrásť o 38 % na 2 mil. balov. Austrálska vláda očakáva v novej sezóne rekordnú produkciu bavlny pri priemernom vývoji počasia a primeraných zásob vody, čo bude zásluhou zlepšenia pestovateľských praktík bavlníka a sadenie zlepšených odrôd bavlníka. Znižovanie kurzu austrálskeho dolára robí export bavlny z cenového hľadiska konkurencieschopnejším. Napriek tejto skutočnosti sa austrálsky export bavlny v budúcej sezóne 1999/2000 odhaduje na 2,8 mil. balov, teda o 100-tisíc balov nižší ako v sezóne 1998/1999. PŠENICA Tohtoročná produkcia zimnej pšenice v Ruskej federácii sa odhaduje predbežne na 32,5 mil. ton. Znižovanie príjmov obyvateľstva a vyššie ceny pšenice tlačia domácu spotrebu potravinárskej pšenice smerom dolu na 24,3 mil. ton. Klesajúce počty hovädzieho dobytka vplývajú na znižovanie kŕmnej spotreby pšenice v ruskej živočíšnej výrobe a v sezóne 1998/1999 sa jej spotrebuje asi 10,2 mil. ton. Dovoz pšenice a pšeničnej múky do Ruska vrátane humanitárnej pomoci v tejto sezóne nepresiahne 3,2 mil. ton. V pestovateľskej sezóne 1998/1999 ruskí poľnohospodári pestovali pšenicu na výmere 26,1 mil. hektárov, t. j. o 400 tis. ha ploche väčšej ako v predchádzajúcom období. Na sezónu 1999/2000 sa očakáva rozloha pšenice v Ruskej federácii menšia - 25 mil. hektárov. Po minuloročnej rekordnej neúrode boli začiatočné stavy zásob pšenice v Rusku len na úrovni 1 mil. ton, keď v predchádzajúcom období tvorili 8,6 mil. ton a v júni 1997 boli 2,6 mil. ton. Vlani sa dopestovalo len 26,9 mil. ton pšenice, keď v sezóne 1997/1998 úroda dosiahla 44,2 mil. ton a doviezlo sa 2,8 mil. ton pšenice. V sezóne 1999/2000 sa predpokladá import pšenice na ruský trh v objeme okolo dva milióny ton. Na kŕmne účely sa pšenice v sezóne 1997/1998 spotrebovalo 12,2 mil. ton a v sezóne 1996/1997 už 16 mil. ton. Celková spotreba pšenice v Ruskej federácii v minulej sezóne predstavovala 36,3 mil. ton a v sezóne predtým 40 mil. ton. Produkcia pšenice v susednej Ukrajine sa zdá horšia ako vlani, pretože zimné obdobie bolo teplejšie ako zvyčajne, čo vyústilo do zvýšeného výskytu plesní. Májové mrazy poškodili ozimnú pšenicu v rannom štádiu rastu v niektorých oblastiach na juhu a severovýchode Ukrajiny. Dlhoročným problémom ukrajinských pestovateľov je absencia kontroly zaburinenia s malým používaním chemických prostriedkov. V sezóne 1998/1999 sa z Ukrajiny exportovalo 3,6 mil. ton pšenice, čo bolo viac, ako sa pôvodne odhadovalo. Najväčší objem vývozu sa realizoval v marci - apríli tohto roka. Poklesol vývozu pšeničnej múky na 40 tis. ton, keď za obdobie 1997/1998 sa jej vyviezlo vyše 150 tis. ton. Ukrajina v posledných rokoch stratila svoje výsadné exportné postavenie kvalitnej pšenice a múky na trhoch krajín bývalého Sovietskeho zväzu a v súčasnosti exportuje kŕmnu pšenicu do Veľkej Británie, Maďarska, Turecka, Izraela a Kórejskej republiky. V sezóne 1998/1999 ukrajinskí poľnohospodári zasiali pšenicu na rozlohe 5,64 mil. hektárov a pozberali 14,9 mil. tonovú úrodu. V sezóne 1999/2000 pestujú pšenicu na ploche 5,60 mil. hektárov a produkcia sa očakáva vo výške 14,5 mil. ton. V období 1997/1998 sa pšenica v Ukrajinskej republike pestovala na ploche 6,51 mil. ha a produkcia dosiahla 18,4 mil. ton. Príčinami znižovania produkcie je nedostatok hnojív a poľnohospodárskej techniky. Zasahovanie ukrajinskej vlády do distribúcie pšenice a platobná neschopnosť ukrajinského poľnohospodárskeho sektora pri zaobstarávaní vstupov je príčinou neutešeného stavu pestovania obilnín. Vládne programy pokrývajú len 20 % celkových potrieb chemických ošetrujúcich prostriedkov a hnojív. Na znižovanie zadlženosti nebol vypracovaný žiadny plán s výnimkou prenájmu poľnohospodárskej pôdy, ktorá nie je obrábaná súkromným roľníkom. Zlá situácia je aj v stave ukrajinskej poľnohospodárskej techniky, keď z odhadovaných 390-tisíc traktorov je morálne i fyzicky opotrebovaných okolo 300-tisíc. Podobná situácia je i pri zberových obilných kombajnoch a kombajnoch na zber krmovín. Austrálsky výbor pre pšenicu znížil svoju predpoveď domácej úrody pšenice 1999/2000 na 21,03 mil. ton. KÁVA Cena kávy na burzách klesá, keď pominuli obavy obchodníkov z možných mrazov na brazílskych kávovníkových plantážach. Počasie bolo v polovici minulého mesiaca síce chladnejšie, ale nepoškodilo úrodu a k záveru augusta sa pozberalo takmer 90 % celkových rozlôh. Svetovú produkciu kávy v sezóne 1999/2000 Ministerstvo poľnohospodárstva USA odhaduje na 6,27 mil. ton, čo je v porovnaní s terajšou sezónou o 2 % menej. Brazílsku úrodu kávy predpovedá v množstve 1,59 mil. ton. Cenu kávy výraznejšie nepodporilo ani oznámenie Združenia krajín produkujúcich kávu, že stanovili na nasledujúce dva roky 2000 - 2001 maximálnu výšku vývozu kávy na 3 mil. ton ročne. Svetoví odberatelia kávy sú dosť skeptickí o reálnosti dodržiavania zadržiavacieho plánu vývozu kávy, hlavne zo strany Brazílie. Záväzok najväčšieho svetového producenta kávy - Brazílie je ročne dodať na svetový trh maximálne 900 tis. ton kávy. Svetovú spotrebu kávy v tomto roku Združenie producentských krajín kávy odhaduje na 4,67 mil. ton, teda o 60 tis. ton vyššiu ako v roku 1998. Spojené štáty importujú v tomto roku asi 1,2 mil. ton kávy a kávových produktov, teda o 45 tis. ton viac ako v roku 1998, ale o 12 tis. ton menej ako doviezli v roku 1997. Po dlhých rokoch nízkej kvality a výnosov kávy naberá pestovanie tejto plodiny v Peru nový smer. V 70. rokoch bolo pestovanie a spracovanie kávy v Peru znárodnené a v 80. rokoch kávovníkové plantáže pustošili partizánske ozbrojené skupiny. Na rozdiel od iných svetových producentov kávy, Peru stále pestuje čisté (nehybridné) odrody kávovníkov. Zvýšenie chuťových vlastností peruánskej kávy podporilo rast exportu na trh USA. Zo zahraničnou finančnou pomocou sa podarilo zvýšiť priemerné výnosy na trojnásobok, t. j. 1500 kilogramov z hektára. Vietnamské úrady oznámili, že v skladoch po celej krajine sa nachádza asi 42 tis. ton kávy. V novej sezóne 1999/2000 Brazília a niektoré ďalšie krajiny vyvážajúce kávu očakávajú nižšie úrody, čo by spôsobilo pokles ponuky na svetovom trhu a výrazný nárast cien. V sezóne 1998/1999 sa predbežne odhaduje, že hodnota svetového vývozu kávy dosiahla 11 mld. USD, čo predstavuje 10-percentný pokles v porovnaní s predchádzajúcim obchodným obdobím. V sezóne 1996/1997 hodnota vývozu kávy vo svetovom meradle bola 14 mld. USD, keď stúpla zo 6 miliárd od sezóny 1992/1993. Producenti kávy v strednej Amerike a Afrike, kde export kávy predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov štátneho rozpočtu, boli tvrdo postihnutí poklesom príjmov z vývozu tejto komodity. Koncom augusta cena kávy na septembrovom termínovom kontrakte ´99 na burze v New Yorku klesla na svoju najnižšiu úroveň počas existencie kontraktu 1852 USD/tonu a na december cena klesla na 1945 USD/tonu. CUKOR V budúcej sezóne 1999/2000 sa predpovedá 6-percentné zvýšenie kanadskej produkcie cukru, teda na 138 tis. ton. Zásluhu na tom bude mať až 18-percentné zvýšenie pestovateľských rozlôh cukrovej repy v hlavnej kanadskej produkčnej oblasti - provincii Alberta. Zväčšenie plôch sa udialo v spojení s plánom na modernizáciu pestovania a spracovania cukrovej repy, ktorú začal realizovať Marketingový výbor pestovateľov cukrovej repy provincie Alberta. Kanadská produkcia cukru nestačí pokryť domácu spotrebu a dopyt sa rieši dovozom surového cukru. Import by mal v sezóne 1999/2000 zostať na zhodnej úrovni ako sa predpokladá v tejto sezóne - 1,1 mil. ton. Produkcia cukru v Mexiku sa v budúcej sezóne odhaduje v množstve 5,15 mil. ton, teda mierne vyššia ako v sezóne 1998/1999. Mexický cukrovarnícky priemysel nepredpokladá žiadne zväčšenie zasiatych rozlôh cukrovej trstiny. Takisto efektívnosť spracovania v cukrovaroch sa výrazne nezvýši, pretože zápasia s finančnými problémami a nedostatkom úverov na rozvoj a inovácie. Mexický vývoz cukru pravdepodobne v budúcom marketingovom období klesne o 6 % na 900 tis. ton. Predpoveď vývozu z tejto krajiny veľmi závisí nielen od produkcie, ale aj od náhrady spotreby cukru alternatívnymi sladidlami vyrobenými doma alebo importovanými. Produkcia cukru v Dominikánskej republike v sezóne 1999/2000 sa odhaduje na 440 tis. ton, čo by bolo o 5 % viac, ako sú predbežné čísla o produkcii v súčasnej sezóne. Produkciu cukrovej trstiny a z nej vyrobeného cukru v období 1998/1999 negatívne ovplyvnil hurikán George. Nová produkcia dominikánskeho cukru prispeje k zväčšeniu zásob, pretože odborníci predpovedajú 16-percentný pokles vývozu v nastávajúcej sezóne (200 tis. ton). Najviac cukru Dominikánska republika v rámci stanovenej kvóty exportuje na trh USA. Produkcia cukru v Guatemale v budúcej sezóne asi klesne o 6 % na 1,46 mil. ton. Menšia predpoveď je založená na očakávanom 10-percentom zmenšení výmery cukrovej trstiny. Priaznivejšie ceny banánov a palmového oleja na svetovom trhu sú faktormi redukcie pestovateľskej rozlohy cukrovej trstiny. V sezóne 1998/1999 znížil výnosy cukrovej repy hurikán Mitch a export cukru klesol na asi 1,12 mil. ton. V sezóne 1999/2000 sa vývoz cukru pravdepodobne zníži o ďalších 100 tis. ton. Guatemalskí exportéri dodávajú cukor na trhy USA, Peru, Ruskej federácie, Kanady, Chile a Mexika. V novej sezóne sa odhaduje brazílska produkcia cukru v množstve 19 mil. ton, čiže o 4 % väčšia ako v predchádzajúcom období. Celkovo by brazílske cukrovary mali spracovať 300 mil. ton cukrovej trstiny a zvýšený podiel by mal pripadnúť na výrobu cukru na rozdiel od predchádzajúcich období, keď veľká časť išla na výrobu alkoholických nápojov a paliva. Stav zásob cukru v Brazílii s najväčšou pravdepodobnosťou stúpne a export dosiahne rekordných 8,8 mil. ton. Najväčším odberateľom by mala byť Ruská federácia, ale otázna zostáva schopnosť finančnej úhrady ruských odberateľov. Hovädzí dobytok V auguste skončilo trojročné embargo na vývoz britského hovädzieho dobytka a mäsa, ktoré bolo uvalené po vypuknutí tzv. choroby šialených kráv. Okrem zákazu exportu prinieslo britským farmárom aj dodatočnú prácu. Na dennej báze musia sledovať a zaznamenávať údaje o hmotnosti, poskytnutej strave, zdravotnom stave a reprodukčných návykoch každého kusa hovädzieho dobytka v stáde. Zákaz vývozu hovädzieho dobytka a mäsa bol zrušený, ale farmári a ostatní členovia britského hovädzieho priemyslu majú malý dôvod na oslavu, pretože sa nazdávajú, že obnova vývozu hovädzieho mäsa na úroveň 271 tis. ton ročne potrvá niekoľko rokov. Niektorí argumentujú, že dodatočné kroky, ktoré musia chovatelia uskutočňovať (teda prísne sledovanie dobytka), zvyšuje náklady. Pri vývoze musí každá krava, býk a jalovica z britských ostrovov byť označená dvoma kovovými príveskami na každom uchu a nesmú byť staršie ako 30 mesiacov. Domáci spracovatelia mäsa nesmú predávať orgány zvierat ani ich tuk na kŕmnu spotrebu a bitúnky musia získať pri exporte hovädzieho mäsa špeciálne povolenie. Napriek oficiálnemu zrušeniu embarga na vývoz britského hovädzieho mäsa nemecká vláda vyhlásila, že nepovolí dovoz do konca septembra, až kým nebudú ďalšie uistenia o neškodnosti. V Spojených štátoch amerických sa v súčasnosti chová vyše 9,02 mil. kusov hovädzieho dobytka pre mäso, čo je v porovnaní so záverom roku 1998 o viac ako 450 tis. kusov menej. Na konci roku 1997 sa chovatelia v USA starali o 8,94 mil. kusov a na konci roku 1996 o 8,67 mil. kusov hovädzieho dobytka na mäso. Na bitúnkoch sa minulom roku celkovo spracovalo v USA 35,47 mil. ks hovädzieho dobytka, z toho bolo 17,43 mil. ks býčkov, 11,45 mil. ks jalovíc a 1,46 mil. kusov teliat. V porovnaní s rokom 1997 mäsopriemysel spotreboval o 847 tis. ks hovädzieho dobytka menej, čo súviselo s nadponukou hovädzieho mäsa na severoamerickom trhu. Výberové mladé býky s hmotnosťou 500 až 590 kilogramov sa v priemere v americkom štáte Texas v roku 1998 predávali po 1,36 USD/kg. V tomto roku by sa priemerná cena mala zvýšiť na 1,39 USD/kg. V kalendárnom roku 1997 sa texaské býčky realizovali od chovateľov za priemernú cenu 1,45 a v roku 1996 za okolo 1,43 USD/kg. V Oklahome sa kŕmne býčky strednej hmotnosti 272 - 295 kilogramov v uplynulom roku predávali po 1,71 USD/kg, teda cenu o 8 centov nižšiu v porovnaní s rokom 1997. V tomto roku by priemerná cena tohto hovädzieho dobytka mohla stúpnuť na 1,76 USD/kg. Ing. Dušan Masár Informačné spravodajstvo |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
