Čínsky finiš do WTO Rozhodujúce bude stretnutie Ťiang - Clinton Čína je veľmoc, Čína by mala byť členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a ak sa to docieli, bude to vynikajúce pre Čínu i všetkých ostatných, povedal minulý týždeň nový generálny riaditeľ WTO Mike Moore. V nedeľu sa obnovujú kľúčové čínsko-americké rokovania o čínskom vstupe do WTO; ich tohtoročný rozbeh zablokovali americké bomby, ktoré v máji zničili čínsku ambasádu v Je načase uzavrieť agendu, ktorá trvá už 13 rokov. V novembri sa v Seattle otvára nové, celosvetové rokovanie o obchode a tam by mala už Čína plnoprávne sedieť. Populačne najväčšia krajina s dynamickou ekonomikou a rozsiahlym trhom predstavuje deviaty najväčší obchodný subjekt na svete a o jej členstvo je záujem. Na čínsky vstup čaká z osobitného dôvodu najmä Taiwan. Jeho prijatie do WTO je technicky pripravené ako členstvo autonómneho colného územia, podľa dohody GATT z roku 1992 nemôže však byť táto čínska provincia vo WTO skôr ako Čína. Dva mesiace rokovaní, ktoré sú k dispozícii, sú šibeničným termínom a nebudú bez krízových okamihov. Pre Peking je vstup do WTO aj politickým rozhodnutím. Dôležitá bude atmosféra na stretnutí čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina s prezidentom USA Billom Clintonom počas septembrovej schôdzky APEC. Washington bombardovaním čínskeho územia v Belehrade rozbil veľa politického porcelánu, a to krátko po aprílovej návšteve čínskeho premiéra Ču Žung-ťiho v USA, ktorej tiež nechýbali rušivé momenty; napriek tomu, že Ču bol podľa amerických vyhlásení veľmi ústretový a v oblasti telekomunikácií vyslovil zaujímavé ponuky. Od USA Peking očakáva aj praktické potvrdenie štatútu Taiwanu ako čínskej provincie, za čo nemožno považovať terajšie rozsiahle predaje amerických zbraní Tchaj-peju. Pre politické kruhy Číny, ktoré vidia v členstve vo WTO rovnejšiu cestu pre svoje reformy a začlenenie do svetovej ekonomiky, nie je jednoduché prijať podmienky organizácie. Čínska hospodárska sféra tak štátna, ako aj súkromná argumentuje, že ak Čína nezíska štatút rozvojovej krajiny, zničí to čínsku schopnosť konkurencie. Panujú obavy, že západné koncerny sa zmocnia nielen trhu, ale aj lukratívnych odvetví. Premiér Ču vraj sľúbil v USA až 49-percentný podiel na telekomunikáciách a Washington na tom trvá. Po belehradských bombách sa však atmosféra dosť radikálne zmenila, deficit dôvery údajne stlačil čínsku ochotu trpieť v telekomunikáciách podiel zahraničia maximálne v rozsahu 25 percent. Jaroslav Brabec
|
Amsterdam | polooblačno | 25 |
Atény | polooblačno | 29 |
Belehrad | polooblačno | 26 |
Berlín | polooblačno | 26 |
Bratislava | polooblačno | 26 |
Brusel | polooblačno | 25 |
Budapešť | polooblačno | 26 |
Bukurešť | oblačno | 25 |
Frankfurt | polooblačno | 24 |
Helsinki | oblačno | 23 |
Istanbul | polooblačno | 25 |
Kodaň | oblačno | 23 |
Kyjev | oblačno | 25 |
Lisabon | polooblačno | 26 |
Londýn | oblačno | 24 |
Madrid | slnečno | 29 |
Miláno | oblačno | 26 |
Moskva | polooblačno | 25 |
Oslo | polooblačno | 21 |
Paríž | polooblačno | 26 |
Praha | polooblačno | 24 |
Rím | oblačno | 28 |
Sofia | oblačno | 25 |
Štokholm | prehánky | 17 |
Varšava | polooblačno | 24 |
Viedeň | polooblačno | 25 |
Záhreb | polooblačno | 25 |
Ženeva | polooblačno | 24 |
|
|
|