|
|
||||||||||||||||
| Streda 8.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
,,Cenová nákaza" sa ocitla v karanténeMenový vývoj bol v 1. polroku 1999 determinovaný vývojom výmenného kurzu, ako aj vládnymi opatreniami na zmiernenie existujúcich nerovnováh v ekonomike, ktoré boli prijímané v troch etapách. V januári sa uskutočnili prvé významnejšie cenové deregulácie, v marci bol schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 1999 a následne v máji reagovala vláda SR na vzniknuté turbulencie na devízovom trhu prijatím komplexu opatrení zahŕňajúcich v sebe predovšetkým ďalšie cenové deregulácie, zavedenie dovoznej prirážky a daňové úpravy. Fiškálne opatrenia ovplyvňovali menový vývoj predovšetkým v oblasti inflácie, keď zvyšovanie regulovaných cien zvýšilo dynamiku miery inflácie v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Ceny tovarov a služieb, určených na konečnú spotrebu domácností, rástli v prvom polroku priemerným mesačným tempom 0,9 % a od začiatku roka sa zvýšili o 5,4 % - pred rokom o 0,7, resp. 4,0 %. Zrýchlenie cenového rastu bolo spôsobené najmä cenovými dereguláciami a priebežným znehodnocovaním kurzu koruny. Pre pomerne nízku infláciu v druhom polroku 1998 sa však medziročná miera inflácie v prvom polroku 1999 pohybovala okolo 7 % (v júni 7,1%), pričom čistá inflácia bola 3,0 %. Cieľom NBS bolo reagovať predovšetkým na utlmenie možných sekundárnych javov, t. j. na obmedzenie cenovej nákazy na ostatné zložky spotrebiteľského koša. Vzhľadom na to, že po abstrahovaní od administratívnych opatrení sa čistá inflácia vyvíjala v súlade s očakávaniami centrálnej banky, nebolo treba sprísniť výkon menovej politiky. Vývoj ostatných makroekonomických ukazovateľov SR v prvom polroku 1999 naznačuje len mierne zlepšenie, resp. stagnáciu, čo sa týka zahraničného obchodu a predovšetkým fiškálneho hospodárenia. Podľa predbežných údajov dosiahla za 1. polrok 1999 obchodná bilancia deficit 27,3 mld. Sk, čo je menej ako 70 % z deficitu za rovnaké obdobie minulého roka. Nie je to však potrebné zlepšenie na zmiernenie zahraničnoobchodnej nerovnováhy a tlakov na výmenný kurz. V druhom polroku očakáva NBS zlepšovanie vývoja deficitu obchodnej bilancie aj vplyvom opatrení vlády v oblasti znižovania domáceho dopytu a vplyvom prijatia dovoznej prirážky. Problémy s rozpočtom Fiškálne hospodárenie sa v prvom polroku nevyvíjalo v súlade s očakávaniami NBS aj napriek tomu, že vláda SR prijala určité kroky smerujúce k sanácii verejných financií. V dôsledku nepriaznivého vývoja vo verejných financiách rozhodla Banková rada NBS o zastavení refinancovania deficitu štátneho rozpočtu formou priamych emisií štátnych pokladničných poukážok do portfólia NBS. Potreba zdrojov na prefinancovanie potrieb verejného sektora vytvárala tlak na výšku úrokových sadzieb na domácom medzibankovom trhu. To sa NBS snažila zmierňovať dodávaním dostatočného objemu likvidity do bankového sektora, v dôsledku čoho klesli v marci úrokové sadzby prevažne na peňažnom trhu a vznikol tlak na znehodnocovanie výmenného kurzu. Preto NBS prehodnotila výkon menovej politiky v oblasti ďalšieho znižovania úrokových sadzieb. Získaním zahraničných zdrojov z emisie štátnych eurobondov v júni došlo k relatívnemu zlacneniu dlhovej služby štátu. Na druhej strane sa zvýšila zahraničná zadlženosť vlády SR. V priebehu 1. polroka bol medzinárodnými agentúrami potvrdený rating SR na neinvestičnej úrovni. Počas prvého polroka 1999 nebol dostatočne aktivovaný proces reštrukturalizácie ekonomiky, bankový sektor nevynímajúc, čo sa prejavilo aj na príleve priamych zahraničných investícií - za prvých päť mesiacov 4,2 mld. Sk a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bol nižší o 48 %. Devízový trh Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny v 1. polroku bol ovplyvňovaný vývojom výmenného kurzu USD/EUR, citlivosťou devízového trhu aj na malé obchodované objemy, vyššou senzibilitou na pohyb úrokových sadzieb na peňažnom trhu a na signály neekonomického charakteru. Miera depreciácie koruny oproti euru za prvý polrok je 5,14 %. Nedostatočná razantnosť pri riešení zásadných ekonomických problémov SR, ako i kumulácia splátok devízových úverov podnikateľských subjektov, uzatváranie zabezpečovacích termínovaných obchodov klientmi a snaha o vyrovnávanie až vytváranie dlhých devízových pozícií obchodných bánk v druhej májovej dekáde zapríčinili znehodnotenie výmenného kurzu koruny v priebehu troch dní o 3,6 %. Keďže miera znehodnotenia nezodpovedala zmenám ekonomických fundamentov, NBS viacnásobne intervenovala na devízovom trhu v prospech koruny. Výraznou podporou pre stabilizáciu kurzu počas májovej krízy bolo i vyhlásenie vlády SR o konštruktívnom riešení nerovnováh v slovenskej ekonomike a prijatie Stratégie urýchlenia reforiem. Bežný účet Jedným z najvážnejších problémov ekonomiky SR bola aj v roku 1999 vonkajšia nerovnováha vyjadrená deficitom bežného účtu platobnej bilancie, ktorý mal za päť mesiacov schodok 28,3 mld. Sk, čo je o 13,3 % menej ako v rovnakom vlaňajšom období. Schodok obchodnej bilancie - 27 mld. Sk - sa medziročne znížil o 6,0 mld. Sk. Medziročné zníženie schodku obchodnej bilancie o 18,1% bolo dosiahnuté pri 9-percentnom raste vývozu, ktorý bol sprevádzaný zvýšením dovozu o 4,1 %. Pozitívnu tendenciu predstavovalo medziročné zvyšovanie vývozu produkcie z vyššou pridanou hodnotou. Strojárske a elektrotechnické výrobky sa podieľali na celkovom vývoze 40,3 % a ich podiel medziročne vzrástol o 8 %. Riešenie vonkajšej nerovnováhy si však vyžaduje aj zásadnejšie zmeny v konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, predovšetkým v mimocenovej oblasti, ktorá by riešila zmenu kvality tovarov a služieb pri vyššej hladine pridanej hodnoty. Konkretizovaný menový program V júni konkretizovala NBS Menový program na rok 1999. Aj na základe výsledkov za prvý štvrťrok by sa mal reálny rast HDP v roku 1999 spomaliť na 2 %, fiškálny deficit by nemal ku koncu roka prekročiť 3,3 % z HDP a deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal pohybovať v koridore 5 - 6 % z HDP. Programovaná úroveň čistej inflácie bola z dôvodu zvyšovania nepriamych a spotrebných daní mierne zvýšená a mala by sa pohybovať v intervale 6 - 7,5 %. NBS očakáva medziročný rast spotrebiteľských cien v rozmedzí 13,5 - 15,5 %, pričom priemerná ročná miera inflácie by mala dosiahnuť 10 - 11 %. Ďalší makroekonomický vývoj závisí v značnej miere od spĺňania programového vyhlásenia vlády, čiže od zabezpečenia kvalitného a stabilného inštitucionálneho rámca na urýchlenie procesu reštrukturalizácie mikrosféry vrátane bankového sektora, problémy ktorých sťažujú oživenie ekonomickej aktivity. Pri nedostatku domácich zdrojov predstavujú zahraničné investície kľúčový faktor zabezpečovania zdravého hospodárskeho rastu spojeného so zvyšovaním konkurencieschopnosti a efektívnosti výroby. Efektívny proces privatizácie pri zapojení zahraničných subjektov by mal postupne prispieť k štandardizácii ekonomického i menového prostredia v SR pri postupnom spĺňaní podmienok vstupu do medzinárodných ekonomických zoskupení s cieľom dosiahnuť kritéria vstupu do Európskej únie v strednodobom horizonte. (al) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
