Lacné gesto, či od mantinelu k mantinelu?

Vláda rýchlo našla dôvody, aby odmietla predložené návrhy
Už na januárovej schôdzi NR SR pôjde do druhého čítania návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o odmenách pri zastupovaní majetkových práv štátu v orgánoch právnických osôb. V dôvodovej správe jeho predkladatelia J. Brocka a I. Šimko ( SDK) uvádzajú, že nie je spravodlivé, aby poverení zástupcovia štátu, obce, FNM SR za takúto činnosť poberali neúmerné odmeny. Veď na rozdiel od ostatných členov týchto orgánov nie sú v nich na základe vlastných majetkových práv. Podľa návrhu zákona by sa mala výška odmien členov dozorných rád a predstavenstiev zastupujúcich štát znížiť na 4000 Sk mesačne, čiže na úroveň minimálnej mzdy. Myšlienka je to síce pekná, ale nereálna. Veď mesačné odmeny za miesta v dozorných radách a predstavenstvách veľkých firiem či finančných inštitúcií sa v nejednom prípade pohybujú aj nad stotisíc korún mesačne. Na jednej strane sú zástupcami štátu v nich zvyčajne stranícki spolupútnici tých, ktorí sú pri moci. Každému je predsa treba za preukázané služby zaplatiť. A tak nečudo, že významní aktivisti či údajní sponzori vládnych strán sú aj v dvoch-troch dozorných radách a ich ročný príjem tvoria guľaté milióniky. Miesta v dozorných radách a predstavenstvách sú dokonca také lukratívne, že podľa kuloárových informácií bol po voľbách o ne väčší záujem ako o kreslá v štátnej správe či v riadiacich postoch štátnych podnikov. Na druhej strane - je tiež takticky výhodné do dozorných rád a predstavenstiev dosadiť ako zástupcov štátu aj predstaviteľov najvýznamnejších podnikateľských a záujmových združení. Deklaruje sa tak objektívnosť a nezávislosť, čo vzbudzuje dobrý dojem v očiach verejnosti. Ak ale znamená takáto pocta výrazný príjem do peňaženky, logicky jej majiteľ bude presadzovať to, čo od neho očakáva ten, kto ho dosadil. Nielen v rámci svojej novej funkcie, ale i postojov združenia, ktoré zastupuje. Konkrétnych príkladov z nedávnej minulosti , teda z predchádzajúcich volebných období, by sa dalo nájsť veľa. Podľa agentúrnej správy spomínaný návrh zákona prerokovala na svojej poslednej decembrovej schôdzi aj vláda a vyslovila s ním nesúhlas. Oficiálne preto, lebo nie je zrejmé, čo sa dá považovať za neprimerané odmeny, prečo by sa hranica primeranosti mala stotožniť s výškou minimálnej mzdy, a navyše nie je podľa názoru vládneho kabinetu návrh zladený s Obchodným zákonníkom, zákonom o NKÚ SR a podobne. Pri takomto verdikte však určite významnú úlohu zohrali aj neoficiálne faktory. Tým najzásadnejším je, že by to bol krok proti „svojim“, ktorý by mohol priniesť veľa rozporov v jednotlivých koaličných stranách. A tak sa vlastne poslanecký návrh svojím radikálnym znížením odmien na úroveň životného minima sám odsudzuje na neschválenie. Pritom treba zdôrazniť, že jasné pravidlá hry pri stanovovaní odmien členov dozorných rád a predstavenstiev zastupujúcich štát sa mali stanoviť už pred rokmi. Ich absencia totiž ovplyvňuje aj kvalitu práce zástupcov štátu v nich. Zdena Rabayová