|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 10.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Na viac nemámePeter Kasalovský Prosím, buďme realisti. Radšej vytlačme z dunajských štrkových kamienkov srvátku, a neumárajme sa tým večným keby. Boli by sme priam v pozemskom raji, keby sme sa správali rozumne a čestne. Platí to bez výnimky na všetkých. Rovnako na vyše 5-miliónovú občiansku komunitu, na národ, na národnosti a rómske-cigánske etnikum, na záujmové a na stranícke skupiny, tak aj na jednotlivcov. Priznajme si, že tých desať rokov bola prioritou len privatizácia. Inak povedané, prerozdelenie štátneho majetku do súkromných rúk pomocou väčšiny bánk, ktoré tento jedinečný proces úverovali. Takým spôsobom, že ich ozdravenie vyjde na takých 150 miliárd korún. Dalo by sa povedať, že to je doplatok obyvateľstva za odštátňovanie a filozofiu transformácie všetkých vlád. Prosím, buďme realisti. Je fakt, že banky nemali dostatok úverových zdrojov na privatizačné projekty, tobôž nie rozvojových. Nemálo domácich bánk sa pod politickým tlakom stalo rozprávkovým somárikom, z ktorého sa na dobré slovo vytriasajú dukáty. V mnohých prípadoch sa nechcelo myslieť na to, že vlastniť sa nerovná úspešnosti v podnikaní. Aj neúspešnosť v podnikaní je už pomaly úspechom. Štát chradol a jednotlivci bohatli. Nech ich je aj s rodinnými príslušníkmi 15 percent z celkového počtu obyvateľstva. Ďalších pätnásť percent tiež nemusí mať strach o to, ako bude žiť o polroka - rok. Zvyšných 70 percent je v mizérii, ktorá môže, ale nemusí pôsobiť rozkladne. Podmienkou sociálneho zmieru je dôvera vo vládnu politiku, ktorá je dnes skôr želaním ako stavebným kameňom. Prosím, buďme realisti. Bohatí sa musia postarať o dynamiku. Ich financie musia pracovať, nech sú aj za hranicami. Nemôžu byť vytláčaní na perifériu, v nejednom prípade až do nečinnosti v záujme tradičnej túžby politikov. Tou vždy bola, je a bude snaha udržať sa za každú cenu naveky alebo aspoň dve volebné obdobia na vplyvných pozíciách. S reštrikciou sa musí objavovať rozvoj, a najmä zdroje na jeho zabezpečenie. V záujme stability základov a prvého poschodia našej stavby je nevyhnutné netárať, a prizvať všetkých schopných na vytvorenie štandardných podmienok v spoločnosti. Nijaká vládna garnitúra nevystačí s tézou, že sa terajšie generácie musia obetovať pre budúce generácie. Aj preto, že v pamäti tých dvoch tretín obyvateľstva je onen totalitný sivý priemer životnej úrovne dnes ním vzývaný. Prosím, buďme realisti. Návrat späť je nemožný. Kamsi sme sa dostali. Nechýbalo veľa a mohli sme byť na tom citeľne horšie. Nebyť osobností v ekonomike, ktoré sa rozhodli pre dôslednosť vo svojich snaženiach. Ešteže našli priaznivcov medzi politikmi, ktorí pochopili, že od konkrétnych firiem je závislá dĺžka ich politickej životnosti. Vyrovnali sa s tým, že reálny výsledok premien je tou realitou, na ktorej sa musí stavať. Treba sa dostať na zem. Teda vnímať realitu nie ako dôsledok nešťastných okolností či tzv. nepriazne osudu, hoc aj vonkajšej nežičlivosti. Ak ďalej budeme živiť v spoločnosti nevraživosť voči majetným a celkovo úspešným, tak sa väčšina nepreberie z letargie a nevyvinie snahu, aby sa im približovala vo výkone, vo výsledkoch, a tak pozitívne ovplyvnila svoju životnú úroveň. Prosím, buďme realisti. Po desaťročí sa už vytráca historická šanca pre časť súčasníkov, pre tých najambicióznejších s kladným a najambicióznejších so záporným znamienkom. Končí sa zápas o budúcnosť, ktorého výsledok nebude istý do poslednej sekundy. Aj preto, že tribúny nie sú povestným hráčom navyše, keďže ich úroveň hry znervózňuje mnohými faulami a neuveriteľnými hráčskymi chybami. Pohneme sa za lepšími výsledkami, keď väčšina žijúcich pochopí, že nežije v minulých pomeroch. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
