|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 10.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Slovensko prekonalo bariéryPohľad analytikov ČSOB Praha na slovenskú ekonomiku Slovenská ekonomika má za sebou ťažké obdobie a vstupuje do nemenej náročného roku. V nasledujúcich dňoch budeme uverejňovať hodnotenia uplynulého roka a prognózy ekonomického vývoja na tento rok od doc. Ing. Petra Chvojku, CSc., hlavného ekonóma ČSOB Praha a Ing. Petra Dufeka, analytika ČSOB Praha. Pohľad do minulosti naznačuje, že slovenská ekonomika prekonáva s určitým omeškaním rovnaké vývojové problémy, aké charakterizovali českú ekonomiku. V dôsledku pôvodnej spoločnej východiskovej situácie boli obe krajiny postavené pred riešenie podobných problémov. Ich rôzna naliehavosť, uvedomenie si ich existencie a spôsob ich riešenia boli do značnej miery ovplyvnené rozdielnosťou politického vývoja a charakteristikami vládnucich garnitúr, ktoré tento vývoj nastolili. Viedlo to k určitému fázovému posunu a rozdielom v trendoch reálneho hospodárskeho rozvoja (rastu HDP), ktorý charakterizoval obe ekonomiky, ako aj k rozdielom v ich vonkajšom hodnotení zo strany partnerských krajín a ich spoločenstiev - najvýraznejšie Európskej únie. V prípade SR pritom ako dôležité navyše vstupovali neekonomické aspekty (nevyhnutnosť riešenia demokratizácie krajiny, hlavne v zmysle rešpektovania a ochrany národnostných menšín), keď predstavitelia EÚ poukazovali na niektoré bariéry vytvorené Mečiarovou vládou. V tomto smere, ale aj podľa hodnotenia miery funkcieschopnosti trhovej ekonomiky SR a jej konkurencieschopnosti vzhľadom na plnenie kodanských kritérií, pripravenosti krajiny na vstup do EÚ sa Slovensko podľa stanoviska Európskej komisie prerokúvaného na luxemburskom summite Rady Európy ešte v decembri 1997 javilo ako najmenej pripravené spomedzi žiadateľov o vstup. Zásadným zlomom a významným medzinárodne politickým úspechom sa preto stalo nedávne pozvanie Slovenska na rozhovory o vstupe do EÚ na základe rozhodnutia summitu v Helsinkách. Ide o vyjadrenie uznania a dôvery vládnucej koalícii, ktorá vzišla z parlamentných volieb v októbri 1998 znamenajúcich odchod mečiarovskej garnitúry. Podobne pozitívne bol hodnotený aj výsledok prezidentských volieb. Je zrejmé, že ekonomické a sociálne problémy pochádzajúce z predchádzajúceho vývoja nemôže nová vláda vyriešiť naraz, pôjde o dlhodobý a pre občanov SR náročný - až bolestný - proces. Nová vláda však pochopila nevyhnutnosť základných systémových i konkrétnych opatrení, ktoré sa snaží realizovať. Z tohto pohľadu možno ďalší politický a ekonomický vývoj SR odhadovať ako spolupôsobenie troch faktorov: - na rozdiel od predchádzajúcej politickej konštelácie, keď sa V. Mečiarovi darilo premiestňovať SR z mapy strednej Európy kamsi na východ, je súčasný vývoj medzinárodne posudzovaný veľmi pozitívne. Takmer dramaticky sa zlepšili vyhliadky vstupu SR nielen do EÚ, ale aj do OECD či NATO. Hoci zatiaľ nedošlo k výraznému prílevu takých potrebných zahraničných investícií do SR, možno však očakávať, že ich objem vzrastie úmerne pokroku v procese privatizácie a reštrukturalizácie, čo v strednodobej perspektíve naznačuje zmenu vo financovaní investičných potrieb výrobnej sféry, ako aj následné zrovnovážnenie platobnej bilancie SR v porovnaní so zahraničím; - vnútorná podpora širokých vrstiev obyvateľstva vnútro- i zahraničnopolitickej zmene vyjadrili predovšetkým vo voľbách (dvojtretinový súhlas občanov so vstupom do EÚ z konca minulého roka naznačuje, že táto podpora pretrváva prinajmenšom pokiaľ ide orientáciu na návrat do Európy). Ekonomické a sociálne opatrenia potrebné na presadenie základných zmien vo vývoji ekonomiky však prinášajú zhoršenie sociálnych istôt občanov a nevyhnutnosť ďalšieho uťahovania si opaskov. Vysoká miera nezamestnanosti, prepad reálnych miezd a dôchodkov znamenajúce ťažkú ekonomickú situáciu pre väčšinu obyvateľov vytvárajú potenciálnu možnosť rastu nespokojnosti. Dôvera občanov vo vládnu koalíciu je do istej miery oslabovaná jej neúspechmi pri náprave nekalej privatizácie, postihu trestných činov niektorých funkcionárov z predchádzajúcej mocenskej garnitúry a slabými výsledkami v boji proti korupcii. (Vo všetkých ohľadoch tu existuje značná podobnosť so situáciou v ČR.); - samotná vnútropolitická situácia, vzťah vládnej koalície a opozície je (podobne ako v ČR) veľmi dôležitým determinantom ďalšieho vývoja. Stabilita, koncepčnosť a akcieschopnosť vlády pri presadzovaní vytýčenej stratégie je základom na získanie dôvery a dlhodobej účinnej vonkajšej i vnútornej podpory, ako nevyhnutného predpokladu prekonania súčasných problémov rastu i rovnováhy ekonomiky SR. Úspešnosť hospodárskeho rozvoja je tak do značnej miery závislá na straníckej politike, ochote slovenskej politickej scény ku konsenzu, čo podmieňuje túto žiaducu stabilitu, dôveryschopnosť a akcieschopnosť vlády. (Ako kardinálny problém sa pritom podľa názoru analytikov prejavuje nielen neschopnosť konštruktívnej komunikácie medzi vládnou koalíciou a opozíciou, ale aj to, že ostré názorové rozdiely sú v súčasnosti charakteristické aj pre samu koalíciu.) Doc. Ing. Petr Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Praha Ing. Petr Dufek analytik hlavného ekonóma ČSOB Praha (Pokračovanie zajtra) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
