Zásadné rozdiely v odhade obchodnej bilancie Zaujímavá je konfrontácia nedávno zverejnených výsledkov obchodnej bilancie za január až november 1999 s vládnymi predpokladmi vývoja makroekonomickej situácie na Slovensku, z ktorých vychádza aj schválený štátny rozpočet na tento rok. Obchodná bilancia (za január až november 1999) sa skončila na prvý pohľad nadmieru dobre, keď sa oproti predchádzajúcemu roku dostala zo 74,5 mld. Sk na 38,1 mld. Sk deficit, čo je pokles takmer o polovicu. O tom, že výsledkom tohto vývoja je najmä zabrzdenie dovozu, ktorý medziročne stúpol len o 0,6 %, sa nahovorilo veľa. Dovozná prirážka, skončenie masívnych investícií typu atómové elektrárne, Slovnaft a ďalšie, ako aj pokles dovozu pre reformou ťažko skúšaného radového občana - to všetko sú faktory, ktoré spôsobili pokles dovozu, čím v bilancii relatívne vysoko, až o 11 % poskočil vývoz. Ani tento defenzívny spôsob zlepšenia bilancie však nebránil vláde, aby v základných ukazovateľoch štátneho rozpočtu na tento rok vychádzala z predpokladu ďalšieho, až 40-percentného zlepšenia zahranično-obchodnej bilancie. Čiže zo súčasného schodku asi 38 mld. Sk by sa mala na konci budúceho roka znížiť na 23 mld. Sk. Takéto čosi predpokladať samo osebe je optimizmus, no nadviazanie vývoja ostatných makroekonomických ukazovateľov na tento trend, to je už odvaha. Veď z hľadiska posilňovania exportu SR možno v tomto roku počítať vari iba so zvýšeným rastom v krajinách najvýznamnejších obchodných partnerov. Všetky ostatné faktory zlepšenia exportu sú viac ako diskutabilné. Preto je otázne, či to bude stačiť na splnenie tohto predpokladu. Podnikatelia prostredníctvom šéfov svojich zväzov tvrdia, že podmienky sa im v roku 1999 zhoršili. Čiže sotva možno predpokladať rast pridanej hodnoty, zlepšenie kvality výroby alebo ekonomických parametrov, čo by mohlo zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Podiel na nepriaznivej situácii podnikov má aj dovozná prirážka, ktorá sa od januára 2000 znížila zo 7 na 5 %, pričom sa obmedzil aj zoznam výnimiek. Dovoz teda bude lacnejší, a to bude v tomto roku znamenať kontraproduktívny účinok na obchodnú bilanciu, na jej celkové saldo zapôsobí zvýšením dovozov negatívne. Okrem toho priame zahraničné investície sa v súvislosti s reštrukturalizáciou očakávajú skôr do bankovej sféry a infraštruktúry, ako do podnikov. Keďže tie vlastné zdroje nemajú a na modernizačné úvery od ozdravených bánk si budú musieť ešte nejaký čas počkať, ďalší efekt v podobe posilnenia ich vývozu nemožno očakávať už tento rok. Aj to sú dôvody, pre ktoré finanční analytici očakávajú deficit zahraničného obchodu na úrovni takmer dvojnásobnej ako vláda, to znamená nad 42 až 44 miliárd Sk. Kde sa berú takéto rozdiely v odhadoch vývoja? Sú regulárne? Potrebovala vláda politicky ušiť trendy vývoja na mieru rozpočtu, a preto siahla k optimistickému variantu, alebo sú nezávislí odborníci príliš pesimistickí? V každom prípade sú to však zásadné rozdiely, ktoré musia vyvolať údiv alebo prinajmenšom počudovanie, ak nie pochybnosti o odbornosti jednej alebo druhej strany. Faktom však je to, že pohľad analytikov je oslobodený od politického pohľadu. Ak sa vláda ponáhľala udržať deficit platobnej bilancie (ktorej rozhodujúcou zložkou je obchodná bilancia) v limite menovej bezpečnosti, na to by jej stačilo aj spomenutých vyše 40 miliárd Sk, ktoré predstavuje necelý 5-percentný podiel na HDP. Napokon, plnenie menových kritérií sa nemeria predpokladmi, ale výsledkami. Okrem toho treba problém vidieť v inom. Podobne ako vo vývoji HDP, v nezamestnanosti a ďalších makroukazovateľoch je vláda príliš optimistická. Minulý rok jej však optimizmus nevyšiel. Na vyrovnanie zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu potrebných na zachovanie výšky jeho schodku, dodatočnými opatreniami vytiahla od občanov o 36 mld. Sk viac ako pôvodne plánovala na príjmoch. A dokázala to politicky šikovne predať, keď dosiahnutie pôvodne plánovaného 15-miliardového schodku prezentovala ako ekonomický úspech. Nechce však vidieť, že za bolo treba zaplatiť príliš veľkú cenu. Peter Višváder
Ráno očakávame ešte pretrvávanie všeobecne nepriaznivých účinkov počasia miernej intenzity. Zvýšená je záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Častejší môže byť výskyt reumatických ťažkostí, bolestí hlavy a starších poranení aj nervozity, podráždenosti, depresie. Nižšia je ešte výkonnosť a schopnosť sústredenia sa - pozor na úrazy a nehody. Počas dňa predpokladáme pozvoľný ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. n Zajtra predpokladáme zvyšovanie priaznivých účinkov počasia na celom území Slovenska. (zč)
n Dnes bude jasno až polojasno, zrána a predpoludním v nižších polohách miestami hmla. Najvyššia denná teplota -2 až 2 stupne. Teplota vo výške 1500 m okolo -4 stupne. Severný vietor 2 až 5 m/s. n V stredu a vo štvrtok bude zamračené a hmlisto, na horách a cez deň ojedinele aj v nižších polohách jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota -3 až -7 stupňov, v údoliach miestami aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota -3 až 1, na miestach s vyjasnením až 3 stupne. n Slnko vyjde zajtra o 7.42 a zapadne o 16.19 hod.
