Starnutie starého kontinentu spôsobuje ekonomické ťažkosti Nemyslím si, že sa musíme správať ako starci iba preto, že nám to diktuje kalendár, odpovedal veterán americkej kozmonautiky John Glenn (77) na otázku, čo si myslí o starnutí. Nikoho o pravdivosti svojho výroku presviedčať nemusel, lebo ako prvý človek sa v dôchodcovskom veku vybral ešte raz do kozmu. Stámilióny penzistov na celom svete však majú to nešťastie, že majú (mali) menej exotické zamestnanie ako Glenn a kalendár ich osud chtiac-nechtiac určuje. Pri súčasných demografických trendoch - hlavne v Európe, Japonsku a USA - to však začína mať nepriaznivý dosah na ekonomiku. Demografi už nejaký ten štvrtok intenzívne bijú na poplach a poukazujú na nevýhodný pomer medzi pracovne aktívnym obyvateľstvom a penzistami. Kto bude už v blízkej budúcnosti financovať dôchodkový systém, keď aktívnej zložky vytvárajúcej hodnoty a zabezpečujúcej ekonomický rast ubúda? Všetky krajiny v Európe čelia doteraz nevídanému javu - predlžovaniu priemernej dĺžky života. Ako však vlani v apríli k tejto téme poznamenal francúzsky denník Le Figaro, vekovo starším ľuďom treba zabezpečiť primeranú kvalitu života. Ide pritom o nezanedbateľnú časť populácie, lebo v súčasnosti v Európe má 20 percent obyvateľstva nad 65 rokov a podľa demografov bude ich percentuálny podiel narastať. Podľa francúzskeho denníka Le Monde začne v Európe počet obyvateľov v aktívnom veku klesať v roku 2010. Opäť sa teda núka otázka: kto prestarnuté obyvateľstvo uživí? OSN navrhuje navonok jednoduché riešenie pre Európu - demografickému poklesu a tým spojeným ekonomickým ťažkostiam zabráni jedine imigrácia. OSN navrhuje európskym štátom, aby v nasledujúcich 25 rokoch otvorili svoje hranice pre celkovo 160 miliónov imigrantov. Prieskumy totiž naznačujú, že imigranti sú väčšinou mladí ľudia v produktívnom veku, ktorí chcú pracovať, ktorí sú dynamickí, prispôsobiví a, čo je dôležité, plodní. Určite plodnejší ako terajší Európania. Imigrácia by teda mala zabezpečiť potrebnú mladú krv starému starnucemu kontinentu a zabezpečiť kontinuitu rastu produktivity práce. V rozvojových krajinách (hlavne v Afrike a Ázii) je situácia presne opačná. V nasledujúcich rokoch a desaťročiach tam bude pribúdať počet ľudí bez práce. Podľa pôvodných predpokladov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by v období 1990 - 2010 malo zaplaviť pracovný trh rozvojových krajín približne 700 miliónov ľudí. To je viac ako počet všetkého aktívneho obyvateľstva vo vyspelých krajinách v roku 1990! Aby sa podstatne modifikoval proces starnutia, treba mimoriadne silný prílev imigrantov, ktorý bude často oveľa silnejší, ako je dnes, uvádza správa OECD z roku 1995. OECD vo svojej ďalšej správe z roku 1998 tvrdí, že pôrodnosť cudzincov prispieva k prirodzenému rastu počtu obyvateľstva a môže hrať veľkú úlohu pri zmierňovaní procesu demografického starnutia. OECD a OSN teda navrhujú vytvorenie akýchsi demografických spojených nádob, čo by malo pomôcť odstrániť vznikajúcu nerovnováhu. Ibaže to, čo je na papieri lákavé, má v realite úplne inú podobu... Návrh OSN je zároveň príťažlivý a provokatívny, pripomína Le Monde. Starnutie európskej populácie je na jednej strane nepríjemná skutočnosť, ktorá znižovaním produktivity práce môže viesť k poklesu životnej úrovne. Na druhej strane však otvorenie hraníc zahraničným pracovným silám je vec takmer nepredstaviteľná. Európa totiž pri všetkom svojom deklarovanom integračnom úsilí má ešte ďaleko k imigračnej liberálnosti, aká vládne napríklad v Kanade či Austrálii. Tie vyberajú imigrantov podľa ich schopností a kvalifikácie a prispôsobujú to potrebám štátnej ekonomiky. Európa je ešte stále veľmi xenofóbna a konzervatívna. A aj plná nezamestnaných! Európa podporuje globalizačnú voľnosť pohybu tovarov a služieb, ale voľnému pohybu ľudí sa urputne bráni. Stačí spomenúť, ako veľmi vyplašili západnú Európu nájazdy slovenských a českých Rómov (ktorých populačná schopnosť je nespochybniteľná!), ako sa Západ vďaka vízovým režimom a rôznym obmedzeniam bráni prenikaniu pracovnej sily zo štátov strednej a východnej Európy a aké sociálne problémy s rasistickým podtónom a nárastom nacionalizmu dnes predstavujú státisíce gastarbeitrov a ich rodiny, ktorí prišli do západoeurópskych krajín v sedemdesiatych rokoch. Masový prílev imigrantov so sebou prináša nemálo sociálnych problémov. Nejde tu len o rasu, ale aj o náboženstvo, iný jazyk, inú kultúru, iné zvyky a úplne odlišný rebríček hodnôt. Imigranti sa pritom málokedy integrujú podľa želania väčšiny obyvateľstva a často sa - v pre nich neznámom svete - združujú dokopy, čím vznikajú rôzne getá, svojrázne komunity a neraz aj etnické mafistické organizácie. Väčšinové obyvateľstvo, ovládané navyše rôznymi predsudkami, sa preto na imigrantov pozerá s veľkou nedôverou. Ktorý európsky politik by teda dnes riskoval svoju kariéru programom otvorenosti hraníc? Ako presvedčiť a prinútiť nedôverčivé európske obyvateľstvo bojujúce ešte k tomu s masovou nezamestnanosťou, aby prijalo milióny nových imigrantov? Zdá sa to nemožné. Rovnováhu medzi aktívnym a dôchodcovským obyvateľstvom však bude treba nejako udržať. Európa vzhľadom na svoju demografiu bude potrebovať prílev zahraničných pracovných síl, vyhlásil síce francúzsky expremiér Alain Juppé v roku 1999, avšak Francúzsko, kde je vďaka vysokému prílevu imigrantov národnostná skladba naozaj pestrá, má však jedny z najprísnejších zákonov o poskytovaní občianstva. Väčšina štátov EÚ v rámci Schengenskej dohody zrušila svoje vnútorné hranice, o to je však väčší tlak na okrajové štáty únie a najmä na kandidátske krajiny zo strednej a z východnej Európy, aby zabezpečili svoje hranice. Ani Schengen však nie je konečnou zárukou voľnosti pohybu osôb. Belgicko práve v týchto dňoch pre udeľovanie občianstva imigrantom svoje hranice uzatvára... Skutočnosť je však taká, že už dnes niektoré európske štáty, ako napríklad Nemecko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Portugalsko a Španielsko, znižujú demografický pokles hlavne vďaka imigrácii. V iných štátoch ako Veľká Británia, Francúzsko, Holandsko a USA prevláda prirodzený nárast populácie, avšak takisto najmä vďaka vysokej pôrodnosti prisťahovalcov. Sociológovia a ekonómi sa medzitým snažia poukázať, že masová imigrácia nie je jediným kúzlom, ako zbaviť Európu jej budúcich ekonomických ťažkostí. Odporúča sa vypracovanie a prijatie komplexnejšej vízie budúcnosti, v ktorej by nechýbali opatrenia podporujúce vykonávať zamestnanie aj pre starú generáciu (aktívna staroba), využívanie rezerv pracovných síl (najmä medzi ženami), a ako pozitívum sa vyzdvihuje zvýšenie mobility pracovných síl v rámci európskych krajín. Iaromír Novák
Ráno očakávame ešte pretrvávanie všeobecne nepriaznivých účinkov počasia miernej intenzity. Zvýšená je záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Častejší môže byť výskyt reumatických ťažkostí, bolestí hlavy a starších poranení aj nervozity, podráždenosti, depresie. Nižšia je ešte výkonnosť a schopnosť sústredenia sa - pozor na úrazy a nehody. Počas dňa predpokladáme pozvoľný ústup väčšiny zdravotných ťažkostí podmienených počasím. n Zajtra predpokladáme zvyšovanie priaznivých účinkov počasia na celom území Slovenska. (zč)
n Dnes bude jasno až polojasno, zrána a predpoludním v nižších polohách miestami hmla. Najvyššia denná teplota -2 až 2 stupne. Teplota vo výške 1500 m okolo -4 stupne. Severný vietor 2 až 5 m/s. n V stredu a vo štvrtok bude zamračené a hmlisto, na horách a cez deň ojedinele aj v nižších polohách jasno až polojasno. Najnižšia nočná teplota -3 až -7 stupňov, v údoliach miestami aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota -3 až 1, na miestach s vyjasnením až 3 stupne. n Slnko vyjde zajtra o 7.42 a zapadne o 16.19 hod.
