|
|
||||||||||||||||
| Utorok 11.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zahraničný dopyt potiahne HDPPohľad analytikov ČSOB na slovenskú ekonomiku Slovenská ekonomika v posledných obdobiach vykazuje podstatné spomalenie svojho rastu z rekordných 6,9 % v poslednom štvrťroku roku 1997 až na 0,6 % v treťom štvrťroku 1999. Tento trend považujeme vzhľadom na nerovnovážne tendencie sužujúce slovenskú ekonomiku v posledných troch rokoch za prirodzený. V podstate ide o nevyhnutnú korekciu predchádzajúcej dynamiky a vytvorenie základov udržateľného rastu HDP SR. Pokles ekonomického výkonu krajiny nie je rovnomerný ani z hľadiska ponukovej strany (túto skutočnosť ilustrujú výsledky jednotlivých odvetví), ale ani z hľadiska dopytovej strany ekonomiky. Na základe posledných dát sa dá konštatovať, že sa úloha ťahúňa ekonomiky presunula z domáceho dopytu na zahraničný dopyt. Vplyv jednotlivých súčastí strany dopytu sa dá ilustrovať príspevkom jednotlivých komponentov spotreby produktov za prvé tri štvrťroky 1999, keď HDP vzrástol iba o 1,8 %. K celkovému rastu ekonomiky vo výške 1,8 % prispelo najväčšou mierou zlepšenie výsledkov zahraničného obchodu s tovarmi a so službami, a to o 5,4 %. Na rast pôsobila aj spotreba domácností podporená rastom reálneho disponibilného dôchodku domácností (ako výslednica dynamiky miezd a dôchodkov z vlastníctva pri zachovaní relatívne vysokej miery úspor) a spotreba štátnej správy (tu je však nevyhnutné uviesť, že v druhom štvrťroku bola prevedená metodická zmena). Príspevok spotreby domácností a vlády vrátane neziskových organizácií predstavoval 0,4 % a 0,2 %. Vplyv zásob bol tiež veľmi významný, pretože dosiahol 1,7 %. Celkový rast ekonomiky výrazne tlmil pokles investičnej aktivity o 5,8 %, ktorý viedol k zníženiu nezvyčajne vysokej proporcie hrubých investícií k HDP na 30,6 % z 37,0 % v rovnakom období minulého roka. Na porovnanie, napríklad v ČR tento podiel tvoril za prvý až tretí štvrťrok 1999 26,1 % (v rovnakom období minulého roka 27,7 %). Pri porovnaní tohto pomeru s ostatnými stredoeurópskymi tranzitnými ekonomikami a najslabšími krajinami EÚ (v bežných cenách) dosahovalo Slovensko dlhodobo najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa. Tým sa potvrdzuje (a dáta v stálych cenách tento záver tiež podporujú), že ekonomický rast Slovenska bol investične náročný a vzhľadom na štruktúru týchto investícií nebol dlhodobo udržateľný (charakteristickou črtou bol vysoký podiel investícií verejného sektora a stavebných investícií). Predpokladáme, že slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku roku 1999 klesne, alebo v optimistickom variante vykáže stagnáciu. K tomuto záveru nás vedú tieto predpokladané momenty ďalšieho vývoja: - pokles reálnych miezd v dôsledku rýchleho zvýšenia spotrebiteľských cien v júli roku 1999 (ktorý bude pokračovať i v ďalšom roku), - spolu s ním pokračujúci pokles zamestnanosti, brzdiaci reálny rast disponibilného dôchodku obyvateľstva, t. j. prvotných zdrojov pre spotrebu, pri zachovaní relatívne vysokej miery úspor v dôsledku neistoty budúceho vývoja, - reštriktívna fiskálna politika vlády, - reálny pokles úverovej emisie spolu s pretrvávaním vysokých úrokových sadzieb limitujúcich tvorbu zisku ako hlavného zdroja pre investície nefinančných podnikov. Priaznivo na ekonomický výkon krajiny bude naďalej pôsobiť čistý export (t. j. rozdiel exportu a importu tovarov a služieb), ktorý bude stále podporovaný slabšou korunou, rastom zahraničného dopytu a obmedzením domáceho dopytu. Očakávame, že celkový výkon slovenskej ekonomiky bude v roku 2000 podobný tohtoročnému. Rast HDP by sa preto v roku 2000 mohol pohybovať okolo 1,5 %. Bude dosiahnutý vďaka pokračovaniu trendu zlepšovania vonkajších ekonomických relácií, zatiaľ čo domáci dopyt bude naďalej klesať (aj keď s menšou intenzitou ako v roku 1999). Tento záver je založený na nasledujúcich predpokladoch: - bude pokračovať vyššie zmienený mierny pokles reálnych miezd pri zachovaní vysokej miery nezamestnanosti, - pokles investičnej aktivity, aj keď v podstatne menšom rozsahu ako v roku 1999, - pokračovanie pozitívneho príspevku čistého exportu k ekonomickému rastu, - udržanie reštriktívne fiskálnej politiky, - prísna menová politika prechádzajúca do neutrálnej či mierne expanzívnej polohy najskôr až koncom roku 2000, - prekonanie nízkeho prílevu zahraničného kapitálu, ktorý však bude v prvej fáze zameraný na získavanie majetkových podielov skôr než na tvorbu investícií. Vývoj ekonomiky v roku 2000 považujeme za pokračovanie fázy zotavenia, po ktorej dôjde k obnoveniu jej vyššej dynamiky v roku 2001, a to hlavne na základe obnovenia reálneho rastu súkromnej spotreby a investícií, ktoré sú hlavnými komponentmi domáceho dopytu. Rast domáceho dopytu so sebou prinesie i tlaky na obchodnú bilanciu, čo by malo znamenať zastavenie trendu zlepšovania vonkajších relácií, respektíve ich mierne zhoršenie. Slovenská vláda stojí pred nutnosťou zlepšiť podnikateľskú klímu, ktorá by stimulovala rast efektívnych investícií súkromného sektora a zvýšila flexibilitu ponukovej strany ekonomiky. K tomu treba zintenzívniť prílev dlhodobého zahraničného kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií (ako vhodné sa javí získanie niekoľkých veľmi významných investorov, ktorí by na seba naviazali ďalších domácich výrobcov, respektíve priviedli do krajiny ďalších investorov). Ďalším významným impulzom na rozvoj podnikania by mala byť konsolidácia bankového sektora, ktorá by spolu s nápravou legislatívneho rámca (upravujúceho hlavne vzťah dlžník - veriteľ) umožnila odblokovanie úverového transmisného mechanizmu. Výrazné zníženie dynamiky požiadaviek verejného sektora na pôžičky (PSBR) by prispelo k poklesu hladiny reálnych úrokových sadzieb (určité náznaky sa už začali prejavovať), čo by sa nepochybne priaznivo premietlo v hospodárení domácich nefinančných podnikov a stimulovalo by ekonomický rast. Priaznivý efekt na zvýšenie podnikateľskej aktivity bude tiež mať už schválené zníženie dane z príjmov právnických osôb zo 40 % na 29 %, ktoré sa však úplne prejaví až v roku 2001, a dane z príjmov fyzických osôb. doc. Ing. Petr Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Ing. Petr Dufek analytik ČSOB (Pokračovanie zajtra) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
