|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 13.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reálne mzdy naďalej klesajúPohľad analytikov ČSOB Praha na slovenskú ekonomiku Aj napriek pokračujúcemu rastu slovenskej ekonomiky dochádza k sústavnému zvyšovaniu miery nezamestnanosti (so sezónnymi výkyvmi) až na 18,3 % v novembri 1999, čo je zatiaľ najvyššia hodnota v histórii SR. Preto možno konštatovať, že ekonomický rast SR je čoraz menej pracovne náročný (respektíve je založený na zvyšovaní produktivity práce), čo spolu s aktuálnym poklesom reálnych miezd vedie k pozitívnemu vývoju jednotkových pracovných nákladov (v porovnaní s ČR vyznieva priaznivejšie pre SR). Vyslovene z národohospodárskeho hľadiska sa úplne zabúda na výrazné sociálne problémy, ktoré so sebou prináša vysoká, regionálne značne diferencovaná nezamestnanosť. Z údajov zo septembra 1999 vyplýva, že už v troch krajoch z ôsmich nezamestnanosť prekročila hranicu 20 %. Najvyššia bola v košickom regióne (24,8 %), zatiaľ čo tradične najnižšia bola v bratislavskom (7 %). Rozdielnosť intenzity problému nezamestnanosti možno ilustrovať aj pomerom počtu nezamestnaných na jedno voľné miesto, ktorý bol v septembri 1999 za celú ekonomiku 63, avšak v košickom kraji tento pomer presiahol 171. (Pre zaujímavosť, v ČR v tom istom mesiaci pripadalo jedno voľné pracovné miesto na 12 nezamestnaných.) Je pravdepodobné, že už v roku 2000 dôjde k podstatnému spomaleniu rastu a následne ku stagnácii miery nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti by sa mohla pohybovať medzi 18 - 19 %. Aj napriek tomu, že slovenská ekonomika bude naďalej mierne rásť, s veľkou pravdepodobnosťou sa dočká výraznejšieho poklesu nezamestnanosti až po roku 2000. Príčinou je pokračovanie trendu zvyšovania produktivity práce a skutočnosť, že nezamestnanosť v SR má charakter štrukturálnej nezamestnanosti, ktorej riešenie je možné prinajmenšom až v strednodobom V porovnaní s ostatnými krajinami strednej Európy je SR krajinou s najvyššou nezamestnanosťou (v roku 1998 predbehla Poľsko, ktoré dovtedy malo prvenstvo). Zatiaľ Slovenská republika nedosahuje úroveň Španielska, ako jedného z reprezentantov najslabších ekonomík EÚ, ktorého priemerná miera nezamestnanosti v rokoch 1993 - 1998 dosahovala 21,8 %. Od konca roku 1996 pozvoľna dochádza k poklesu dynamiky miezd v ekonomike v nominálnom i reálnom vyjadrení. Tento trend možno chápať ako korekciu predtým neudržateľných prírastkov, ktoré (vzhľadom na dosahy na agregátny dopyt) viedli až k znovuzavedeniu mzdovej regulácie predchádzajúcou vládou. Za prvé tri štvrťroky dosiahol rast miezd v ekonomike v nominálnom vyjadrení iba 7,3 %, reálne mzdy klesli o 1,9 %. Pretože prírastok nominálnych miezd bude iba čiastočne kompenzovať vysokú mieru inflácie, je pokles reálnych miezd za rok 1999 istý. Podľa nášho názoru je pravdepodobné, že to bude aj v nasledujúcom roku. Dôležitým faktorom pre mzdový vývoj v roku 2000 je eventuálny zámer vlády zvyšovať mzdy vo verejnom sektore a v podnikoch s dominantným vplyvom štátu. Dosiaľ však nie sú známe ciele vlády v tejto oblasti (s výnimkou všeobecnej snahy znížiť počet pracovníkov sektora), a tak možno uskutočniť len hrubý odhad rastu miezd. Predpokladáme, že by sa nominálne mzdy mohli zvýšiť v roku 2000 približne o 9,8 %, čo znamená ich reálny pokles o 1,2 %. Podobne ako v prípade nezamestnanosti sa prejavuje regionálna diferenciácia aj v úrovniach miezd. Rovnako postavenie Bratislavského kraja je úplne odlišné od ostatných krajov. Možno dokonca konštatovať, že tento región je ťahúňom mzdového vývoja, pretože všetky ostatné kraje sa nachádzajú pod úrovňou priemernej mzdy v ekonomike. Doc. Ing. P. Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Ing. Petr Dufek analytik ČSOB (Pokračovanie zajtra) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
