|
|
||||||||||||||||
| Piatok 14.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Absentuje zahraničný kapitálPohľad analytikov ČSOB Praha na slovenskú ekonomiku Vývoj bežného účtu platobnej bilancie sa javí v roku 1999 ako veľmi priaznivý. Po troch rokoch, keď schodok bežného účtu prekračoval 10 %, sa jeho podiel za prvé tri štvrťroky roku 1999 podstatne znížil a zodpovedal 5,6 % HDP. Zásluhu na tomto posune mal priaznivý trend obchodnej bilancie a bilancie služieb. Bilancia výnosov v dôsledku platieb úrokov do zahraničia (prejavil sa vplyv v minulom roku emitovaných štátnych bondov) a účet transferov sa skončili s medziročne horším výsledkom. Vzhľadom na priaznivý trend obchodnej bilancie a bilancie služieb (kde je najmarkantnejší posun v cestovnom ruchu), možno očakávať ďalší pokles pomeru deficitu bežného účtu až na približne 5,3 % HDP, čo zodpovedá aj menovému plánu NBS na tento rok. V roku 2000 by mal trend znižovania vnútornej nerovnováhy ďalej pokračovať, aj keď už s nižšou dynamikou oproti roku 1999. Zatiaľ čo v Českej republike vykrýva každoročne prebytok bilancie služieb veľkú časť deficitu zahraničného obchodu, na Slovensku majú čisté príjmy zo služieb podstatne menší význam. Pretože ide o potenciálny zdroj krytia schodku bežného účtu, uskutočnili sme hrubé porovnanie a síce v oblasti cestovného ruchu. SR značne zaostáva v získavaní príjmov z cestovného ruchu (keď v ČR predstavovali tieto príjmy v rokoch 1995 - 1998 v priemere 6,8 % HDP, tak na Slovensku to bolo iba 2,9 %, navyše mal tento podiel dlhodobo klesajúcu tendenciu). Slovensko pritom nepochybne má v tejto oblasti rezervy, takže by podľa nášho názoru malo časom dôjsť k zlepšeniu vývoja príjmov v cestovnom ruchu. Čisté saldo cestovného ruchu by navyše v krátkom období malo podporiť spomalenie tempa výdavkov, pretože ako indikujú údaje o výjazdoch slovenských občanov do zahraničia, v poslednom polroku sa ich počet obmedzuje. Tento vývoj by tak mohol ďalej stimulovať znižovanie schodku bežného účtu. Vývoj na finančnom účte za prvých osem mesiacov roku 1999 nemožno hodnotiť pozitívne. Jeho prebytok bol oproti predchádzajúcemu roku o tretinu nižší, a to aj napriek v tomto roku realizovanej emisii štátnych dlhopisov v zahraničí (v objeme 20 mld. Sk). Priame zahraničné investície (PZI), do ktorých sa vkladajú najväčšie nádeje, vykazujú aj naďalej veľmi nízke hodnoty (143 mil. USD netto), a to aj napriek proklamovanej politike vlády tieto investície stimulovať. Boli dokonca v tomto období nižšie ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Naďalej teda platí, že Slovensko nie je schopné prilákať dostatočné množstvo nedlhového kapitálu, ktorý by postačoval aspoň na prefinancovanie schodku bežného účtu platobnej bilancie. Súčasná vláda tak zbiera plody predchádzajúcej vládnej politiky, ktorá nebola zahraničným investorom príliš naklonená, ani nevytvárala priaznivú podnikateľskú klímu (iba pre argumentáciu: hospodárska politika so svojimi dôsledkami viedla až k zníženiu ratingu do špekulačného pásma, privatizácia veľkých podnikov bola zastavená alebo orientovaná na domácich záujemcov). Vzhľadom k realizácii predaja podielu NBS v ČSOB možno očakávať razantné zvýšenie PZI za december 1999. Pretože v priebehu roku 2000 je možné očakávať uskutočnenie ďalších predajov podielov vo veľkých spoločnostiach zahraničným investorom (konkrétne bankám), významne sa zvýši aj hodnota PZI a SR čiastočne prekoná značný odstup, ktorý v tomto ohľade má doteraz od ostatných stredoeurópskych tranzitívnych ekonomík. Zahraničný obchod Zahraničný obchod bol dlhší čas jedným z najslabších miest slovenskej ekonomiky. Nepriaznivý vývoj obchodnej bilancie bol dôsledkom neprimeraného rastu domáceho dopytu, ktorý nenachádzal adekvátny ohlas na strane domácej ponuky. Situácia pripomínala trend prebiehajúci v českej ekonomike do roku 1997. Vývoj zahraničného obchodu v roku 1999 je však podstatne odlišný. Od začiatku roku klesalo kumulované dvanásťmesačné saldo zahraničného obchodu až na októbrových -50 mld. Sk (v porovnaní s -83 mld. v decembri 1998). Podľa nášho názoru bude tento trend pokračovať až do konca roka. Za prvých jedenásť mesiacov roku 1999 dosiahol deficit obchodu SR 38,2 mld. korún, tzn., že bol približne o 30 miliárd nižší ako v rovnakom období roku 1998. Export vzrástol v korunovom vyjadrení o 11,1 %, hodnota importu zostala na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku (+0,6 %). Vzhľadom k výraznému medziročnému oslabeniu koruny je treba zohľadniť pri hodnotení exportnej výkonnosti kurzový vplyv. Potom už dynamika exportu nevyznieva tak pozitívne, skôr treba povedať, že k zníženiu salda zahraničného obchodu prispel predovšetkým pokles dovozu. Pozitívne však treba hodnotiť štruktúry zahraničného obchodu SR, t. j. rast podielu strojov a dopravných prostriedkov na celkovom vývoze (za deväť mesiacov roku 1999 predstavoval asi 39 %) na úkor podielu tovaru určeného prevažne pre medzispotrebu. Zastúpenie tovaru pre konečnú spotrebu stagnovalo. Naopak, u dovozu sa zastúpenie strojov a dopravných prostriedkov mierne znížilo (na 38,2 %), čo treba chápať ako dôsledok poklesu investičnej aktivity a nižšieho predaja importovaných vozidiel na slovenskom trhu. Z hľadiska obchodnej orientácie treba povedať, že na Slovensku sa darí čoraz viac (podobne ako v ČR) uplatňovať svoju produkciu v krajinách EÚ (60,5 %) a predovšetkým v Nemecku (28,5 %), ale menej v krajinách CEFTA (najvýraznejší pokles bol, podľa očakávania, zaznamenaný v obchodovaní s ČR). Predpokladáme, že schodok obchodnej bilancie za rok 1999 by sa mal pohybovať okolo -45 mld. Sk a v roku 2000 by mohol ďalej klesnúť na 30 - 40 mld. Sk. Jeho hodnota bude ovplyvnená znížením dovoznej prirážky na 5 % od 1. 1. 2000, dočasným vyčerpaním exportných kapacít (pri súčasnej úrovni konkurencieschopnosti) a vzájomnou previazanosťou exportu a importu. Zahraničná zadlženosť Od apríla 1999, t. j. od skončenia platnosti opatrenia NBS týkajúcej sa devízovej pozície na menové účely, sa hrubý zahraničný dlh SR zvýšil z 9,4 mld. USD na 10,4 mld. USD v septembri 1999. Táto zmena bola dôsledkom rastu zadlženia podnikov o 0,6 mld. USD a verejného sektora o 0,3 mld. USD. Hrubá zahraničná zadlženosť predstavovala asi 57 % HDP. Štruktúra vnútorného dlhu z hľadiska splatnosti sa aj naďalej vyvíjala priaznivo. V nasledujúcom období budú dynamiku vonkajšieho dlhu determinovať predovšetkým tieto faktory: - priaznivejšie postavenie SR na medzinárodných finančných trhoch, ktoré umožní realizácia ďalších pôžičiek, resp. emisií slovenských cenných papierov v zahraničí, - avizované prijatie úveru na konsolidáciu bankového sektora od Svetovej banky (400 mil. USD), - politika (ne)poskytovania vládnych garancií za úvery podnikov, - financovanie krátkodobého domáceho verejného dlhu zo zahraničných zdrojov. Preto treba predpokladať ďalšie zvýšenie hrubej zahraničnej zadlženosti SR, ktorá však nebude znamenať vybočenie zo súčasných relatívnych relácií. Doc. Ing. P. Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Ing. Petr Dufek analytik ČSOB (Pokračovanie v pondelok) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
