|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 17.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Privatizácia pomôže rozpočtuPohľad analytikov ČSOB Praha na slovenskú ekonomiku Súčasná vláda zdedila verejné financie v značne neutešenom stave. Stav verejných rozpočtov bolo možné charakterizovať ako značne nerovnovážny a súčasne netransparentný. Spolu s deficitom bežného účtu išlo o najproblematickejšie oblasti ekonomiky, ktoré si vyžadovali razantné riešenie. Snaha novej vlády bola teda zameraná na postupné odstraňovanie oboch uvedených negatívnych charakteristík. Viditeľnejšie sa však začala prejavovať až po turbulenciách na slovenskom finančnom trhu v máji 1999. Z hľadiska štátneho rozpočtu na rok 1999 (nemôžeme, bohužiaľ, použiť konsolidované verejné rozpočty, pretože nie sú k dispozícii) bola fiskálna politika nastavená ako reštriktívna, deficit štátneho rozpočtu bol naplánovaný na 15 mld. Sk. Aj keď sa teraz zdá, že sa výsledná hodnota schodku rozpočtu príliš líši od pôvodného zámeru, bola dosiahnutá len vďaka pôvodne neplánovaným príjmom. Ide predovšetkým o - dovoznú prirážku (jej výnos za január až november bol 7,1 mld. korún), - výnos zo zvýšenia dolnej sadzby DPH a spotrebných daní, - vyšší odvod NBS do štátneho rozpočtu (pôvodne určený vo výške 2,1 mld. Sk, pričom však centrálna banka za obdobie január až november odviedla už 9,9 mld.). Dá sa teda konštatovať, že tohtoročný rozpočet - aj keď bol schválený až v marci 1999 - bol zostavený na nereálnych predpokladoch, predovšetkým na prílišnom vládnom optimizme čo sa týka makroekonomického vývoja a podhodnotenia rizík rozpočtu v podobe realizácie štátnych záruk. (Na tieto skutočnosti sme už poukazovali predtým.) Celkový schodok verejných rozpočtov však bude vyšší. Napovedajú to už aj ich výsledky za prvé tri štvrťroky, keď ich deficit dosiahol 19 mld. Sk (3,3 % HDP). Požiadavky verejného sektora na pôžičky boli opäť primárne uspokojené z domácich zdrojov. SR znovu vstúpila na medzinárodné finančné trhy a emitovala dlhopisy v objeme 0,5 mld. EUR so splatnosťou päť rokov. Získala tak dlhodobé zdroje, navyše s podstatne menším kurzovým rizikom ako predchádzajúca vláda v roku 1998. Trochu menej priaznivá je cena týchto zdrojov, lebo sa pohybovala v rozpätí 4,15 - 4,20 % nad výnosmi nemeckých štátnych cenných papierov. Ako pozitívne hodnotíme trend poklesu dynamiky čistého vládneho dlhu prejavujúceho sa v tomto roku. Objem emisií štátnych dlhopisov bol v roku 1999 nižší ako v roku 1998 (61,2 mld. oproti 67 mld., na úplnosť dodávame, že MF SR vyčerpalo limit na rok 1999 už koncom septembra). V polovici decembra bol parlamentom schválený štátny rozpočet na rok 2000, ktorý počíta s príjmami a výdavkami vo výške 183,8 mld. a 201,6 mld., t. j. so schodkom - 17,8 mld. Sk. Vedľa týchto príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu však existujú tzv. memorandové položky, kam patria príjmy z privatizácie vo výške 10 mld. a v rovnakej výške výdavky na realizáciu štátnych záruk za bankové úvery. Vzhľadom k tohtoročným plánovaným hodnotám ide o minimálne zvýšenie príjmovej i výdavkovej strany rozpočtu (o 2,2 %, resp. 3,4 %), čo znamená pokračovanie fiskálnej reštrikcie. Pre ekonomický rast sú však podstatné schválené daňové zmeny. Najvýznamnejší bude zrejme pokles dane z príjmov právnických osôb zo 40 % na 29 % (na porovnanie, sadzba tejto dane v ČR je 42 %) a úpravy zdanenia fyzických osôb (valorizácia pásom, zmienený daňový progres) od 1. 1. 2000. Oproti pôvodným predpokladom nebude zavedená daň z vozidiel, ktorá mala priniesť asi 2,5 mld. Sk. Schválený rozpočet na rok 2000 (podobne ako rozpočet na rok 1999) vytvára určité riziká. Ide o - nadhodnotenie parametrov makroekonomického vývoja , - potenciálna realizácia štátnych záruk v odhadovanom objeme až 19 mld. Sk (explicitných i implicitných). Vláda vo schválenom rozpočte počíta s rastom ekonomiky o 2,5 %, pritom ešte na zimu vo svojom materiáli Konkretizácia zámerov programového vyhlásenia vlády považuje za pravdepodobné zvýšenie HDP v roku 2000 v intervale 1 - 2,5 %, - ďalším sporným parametrom je miera inflácie uvažovaná na úrovni 10 %. Je prinajmenšom problematické túto hodnotu potvrdiť alebo vyvrátiť, keď zatiaľ nie je známy presný kalendár (a vlastne ani rozsah) deregulačných krokov na rok 2000, ktorých realizácia značne ovplyvní CPI, - nie menej dôležitým východiskom na zostavovanie štátneho rozpočtu je miera nezamestnanosti, ktorá by mala podľa plánu byť 16,5 %. V tejto súvislosti sa dá iba dodať, že priemerná miera nezamestnanosti v roku 1999 pravdepodobne dosiahla 17,4 % (v novembri bola 18,3 %). Pritom sa zatiaľ nečrtá trend poklesu tejto miery na úroveň predpokladanú vládnym kabinetom. Uspokojenie dopytu verejného sektora po pôžičkách (zatiaľ sa môže uviesť, že objem splatných domácich bondov v roku 2000 je 62,7 mld. a objem štátnych pokladničných poukážok 16,1 mld.) bude zrejme umožnené obnovovaním emisií dlhopisov na domácom trhu a pokračovaním praxe zahraničných emisií štátnych cenných papierov. Zámerom MF SR je realizovať zahraničnú emisiu ešte v prvej polovici roka, z hľadiska nákladov by mohla byť úspešnejšia ako tie predchádzajúce. Celkom zásadným sa javí problém prefinancovania dlhopisov FNM SR v objeme asi 32 mld. Sk, ktoré sú splatné k 31. 12. 2000, a ktoré sa tiež dajú považovať za súčasť PSBR. Na krytie PSBR sa preto budú musieť významne podieľať i príjmy z privatizácie štátneho majetku do rúk zahraničných investorov. Dá sa teda konštatovať, že hlad po zdrojoch bude pôsobiť ako významná páka na skončenie procesu privatizácie a zvýšenie objemu PZI v slovenskej ekonomike. Doc. Ing. P. Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Ing. Petr Dufek analytik ČSOB |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
