Hospodársky denník
USD41,324 Sk
EUR42,322 Sk
CHF26,258 Sk
CZK1,175 Sk
  Pondelok  17.Januára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Komu slúžia dezinformácie


O deblokáciách s Ľ. Kanisom
Rusko nám za dodané tovary dlhuje asi 1,2 miliardy amerických dolárov. V roku 1999 boli SE poverené zabezpečením procesu deblokácií našich pohľadávok z Ruska. Devín banka na základe konkurzu bola poverená sprostredkovaním zmlúv a kontraktov. Celý proces vymáhania dlhov sa stal pre niektorých politikov nestráviteľným hltom. Až 8 mesiacov po rozhodnutí vlády - ale veľmi skoro po tom, čo svoj vysoký post v Slovenských elektrárňach, a. s., musel opustiť zástupca nemenovanej politickej strany - sa vyrobí politická kauza. Aký má pohľad na deblokáciu a na celú kauzu generálny riaditeľ Devín banky, a. s., Ing. Ľubomír Kanis? - V minulom roku poverilo Ministerstvo financií SR SE deblokáciami dlhu z Ruska. My zabezpečujeme kompletnú logistiku pre 4 energokomodity - dovoz uhlia a elektrickej energie, dovoz jadrového paliva a vývoz použitého jadrového paliva. Vládou boli schválené v máji 1999. Na záver roku 1999 to zrazu vytiahnu niektorí ministerskí úradníci ako div nie existenčný problém Slovenska. Osem mesiacov mohli robiť analýzy, dávať pripomienky. Neurobili to. Dokázali ste zabezpečiť kontraktáciu pre deblokácie v roku 1999? - Naša banka dokázala v spolupráci s SE, a. s. a s ruskými partnermi zabezpečiť podpísanie kontraktov na dodávky spomínaných 4 komodít na tri roky. Som však veľmi sklamaný, že až koncom roka v novembri dokázali úradníci MF SR a Ruska podpísať protokoly a dohodnúť takú malú sumu, ako dohodli. Je pochopiteľné, že Rusi sa do splácania dlhov neženú, preto by mala byť o to väčšia iniciatíva zo slovenskej strany. Dovoz uhlia z Ruska za 13 miliónov dolárov je za týchto podmienok trpkým úspechom. Celková suma mala byť podstatne vyššia. Nemôžem uvádzať presné sumy, sú tajné, ale aj tak sme mohli doviezť tovary približne za 90 miliónov dolárov. A tú istú sumu by sme mali minimálne dosiahnuť aj v tomto a budúcom roku. Našou povinnosťou bolo podpísať kontrakt na 140 - 150 miliónov dolárov na každý rok. Tieto kontrakty sme vybavili. Elektrárne ich majú, je pripravená logistika, doprava a financovanie. Som presvedčený, že pri väčšej aktivite pána Podstránskeho bolo možné deblokovať v roku 1999 nepomerne viac. Dobré výsledky teraz závisia len od našich a ruských ministerských úradníkov, od ich odbornosti a spôsobilosti. Niektoré médiá informovali, že použité palivo sa bude vyvážať do Ruska za doláre. Sú to všetko dezinformácie a vedomé zavádzanie. Asi bolo zámerne zamlčané, že môžeme platiť aj slovenskými tovarmi. Je pravdou, že ak napríklad vyvezieme vyhoreté palivo za 42 mil. dolárov, tak ruská strana - v súlade s rámcovou dohodou - z deblokácií odpíše 40 mil. a zvyšné dva milióny zaplatíme buď tovarmi, ako napríklad lokomotívami z Dubnice, alebo hotovosťou. Ako má vlastne fungovať proces deblokácií? Rusi nám musia platiť, alebo môžu kľučkovať? - Tie štáty, ktoré Rusku požičiavali peniaze, sú na tom podstatne horšie. Slovensko dodávalo v minulosti Rusku, vtedy ešte Sovietskemu zväzu, tovar a Rusi sú ochotní splácať tieto dlhy tiež tovarmi. Peniaze totiž na splácanie nemajú. My v Devín banke sme odmietli deblokovať pohľadávky Slovenska za dovoz zbraní. Venujeme sa len dovozu energonosičov. Pre nás je výhodné vyvážať do Ruska aj použité jadrové palivo. Nie je to však také ľahké, ako si to niekto myslí. Obrazne povedané, že jadrový odpad zakopeme do zeme a bude svätý pokoj. V Rusku a aj v USA prepracovanie a skladovanie ustavične sledujú stovky superodborníkov. Zrejme vám mnohí závidia, že máte z deblokácií ako banka veľký profit. - Určite, že zadarmo to nikto nebude robiť, ale máme s tým aj veľké výdavky. Konkrétny príklad - chceme doviezť z Kemerova uhlie. To sa musí všetko najskôr vybaviť, predfinancovať, zabezpečiť doprava a zaplatiť baníkov v Kemerove atď. Ak niektorí závidia a majú záujem deblokovať z Ruska, môžu do toho ísť. Je viac než 750 mil. dolárov z deblokácií, o ktorých sa vôbec nielenže nehovorí, ale ani sa nič nerieši. Nech nájdu komodity, nech do toho idú, nech si zarobia a Slovensko aspoň dostane naspäť peniaze. Ako možno pokračovať po slabom roku 1999 v deblokáciách z Ruska v roku 2000? - Ak sa prestane politizovať a začne sa pracovať, tak v najhoršom prípade možno v tomto roku doviesť z Ruska tovar v hodnote od 60 do 150 mil. dolárov. Možno veci pomôže aj to, že podpredsedom vlády sa stal Kasjanov. Má veľký záujem splácať ruské dlhy londýnskemu a parížskemu klubu a dúfame, že aj Slovensku. Z jeho strany splácanie nikdy nebolo spochybnené. Ako vy vnímate „aféru“, ktorá bola rozpútaná v súvislosti s vyhoretým jadrovým palivom? - Som presvedčený, že otázka vyhoretého jadrového paliva bola umelo vytvorená ľuďmi z firmy, ktorá dlhuje Slovenským elektrárňam vyše 500 miliónov Sk. Dovozom uhlia za výhodné ceny sme im znížili zisk z dovozu uhlia za cash. Sú to ľudia, ktorí chceli dostať SE do crosdepoltu. Títo ľudia rozpútali politickú kampaň, ktorá nemá nič spoločné so záujmami štátu. Máme indície, že dve periodiká a jedna televízia dostali značný balík peňazí za to, že svojimi štvavými útokmi a vytvorením umelej kauzy pomôžu odstrániť riaditeľa SE Košovana. Je škoda, že niektorí politici neprehliadli túto hru. Je paradoxné, že Košovana z jednej strany obviňujú, že robí v záujme Devín banky a z druhej strany ho obviňujú tí istí, že chcel vyviezť jadrové palivo bez deblokácií, čím by jednoznačne Devín banku poškodil, lebo Devín banka by nemala nárok na žiadnu finančnú odmenu. Medzi verejnosťou občas zarezonuje aj to, že ste vraj brat podpredsedu Strany demokratickej ľavice, a tak sa vraví o sponzorovaní SDĽ Devín bankou. - Myslím si, že je absolútne nepodstatné, či sme alebo nie sme v nejakom príbuzenskom vzťahu. Priznávam, čo je už napokon verejnosti známe, že som radový člen SDĽ. Na žiadne stranícke akcie však nechodím a môžem zodpovedne vyhlásiť, že SDĽ, ani inú stranu nesponzorujeme. Aj z toho vidieť, že niekomu nejde o použité jadrové palivo či o deblokácie, ale o niečo úplne iné. To však vyrieši čas. Odborné veci by sme nemali na Slovensku spolitizovávať, pretože na to doplácajú nie tí, čo kauzy vyrábajú, ale všetci občania Slovenska.

Jozef Kunik

počasie

Očakávame zvýšenú záťaž meteosenzitívnych ľudí. Prevládať môžu ťažkosti pri ochoreniach pohybového aparátu (najmä reumatické bolesti), srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Častejší môže byť výskyt nervozity, podráždenosti, únavy až depresie, bolestí hlavy, starších poranení a fantómových bolestí. Nižšia telesná a duševná výkonnosť, schopnosť sústredenia sa a pohotových reakcií môže zvýšiť riziko úrazov a nehôd.Zajtra predpokladáme čiastočný ústup zdravotných ťažkostí podmienených počasím.(zč)

Dnes bude prevažne oblačno, na severe až zamračené. Na mnohých miestach snehové prehánky, na horách aj trvalejšie sneženie. V nížinách na západe Slovenska miestami aj dážď so snehom alebo dážď. Najvyššia denná teplota -2 až +2, na juhozápade okolo +4 stupne, silný severozápadný vietor 8 až 12 m/s, na horách a v nárazoch aj v nížinách 20 až 25 m/s. Na východe spočiatku južný vietor 2 až 5 m/s. Teplota vo výške 1500 m -3 stupne. V utorok a stredu bude premenlivá veľká oblačnosť a snehové prehánky. Na horách aj trvalejšie sneženie. Veterno. Najnižšia nočná teplota -3 až -7, najvyššia denná väčšinou -5 až -1 stupeň.Slnko vyjde zajtra o 7.38 a zapadne o 16.27 hod.

Amsterdampolojasno5
Atényoblačno11
Belehradzamračené0
Berlínprehánky3
Bratislavaprehánky4
Bruselpolojasno5
Budapešťprehánky2
Bukurešťoblačno-2
Frankfurtoblačno4
Helsinkisneženie2
Istanbulzamračené10
Kodaňprehánky3
Kyjevsneženie0
Lisabonoblačno12
Londýnslnečno7
Madridpolojasno10
Milánozamračené8
Moskvasneženie-4
Osloprehánky2
Parížplojasno6
Prahaprehánky3
Rímzamračené11
Sofiaplojasno2
Štokholmprehánky3
Varšavaprehánky0
Viedeňprehánky5
Záhrebsneženie1
Ženevaoblačno3

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.