|
|||||||||||||||||
Utorok 18.Januára 2000 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Príprava na tvrdú kontrolu daní?Majetkové priznania budú aktuálne až v roku 2001, ale zmena vyvoláva (aj) obavy už dnes V záplave noviel právnych predpisov s účinnosťou od januára tohto roka isto pozornosti bežných občanov, najmä tých majetnejších, neušla novela vyhlášky MF SR č. 362/1999 Z. z. (mení vyhlášku MF SR č. 102/1993 Z. z.) o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní. Hoci tieto tlačivá budeme vypĺňať podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v termíne do 30. septembra 2001 (podľa stavu majetku k 1. januáru 2001), nadobudnutie účinnosti novely vyvolalo v týchto dňoch vo verejnosti rozruch. Ľudia zháňajú tlačivá na majetkové priznania, tie však na daňových úradoch nie sú. Pýtajú sa, ako ich treba vyplniť a ktorý majetok musia priznať. Naozaj niet dôvod na paniku, povinnosť si treba splniť do uvedeného termínu. Aj napriek tomu však nemožno prejsť úplne bez povšimnutia niekoľko nových alebo zaujímavých skutočností. Podstatou novely je zavedenie povinnosti priznať peňažné prostriedky v hotovosti v slovenskej mene a vklady v bankách v slovenskej mene, ak ich úhrnná hodnota prevyšuje u jedného občana 200 000 Sk. To isté sa vzťahuje aj na peňažné prostriedky fyzických osôb v hotovosti v cudzej mene a vklady v bankách v tuzemsku aj v zahraničí v cudzej mene. Okrem toho sa zvyšuje hodnota hnuteľných vecí osobnej potreby a zvyčajného zariadenia domácnosti, ktorý sa v priznaní neuvádza, zo 100- na 150-tisíc Sk, resp. z 300- na 400-tisíc Sk. Majetkové priznania povinne podávajú všetci vlastníci nehnuteľností bez výnimky. Okrem toho aj tí občania, ktorí vlastnia hnuteľné veci, majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ak ich súhrn je vyšší ako 1 mil. Sk. Pri nižších hodnotách je priznanie dobrovoľné alebo na vyzvanie správcu dane. Nástroj kontroly Cieľom majetkových priznaní je preukázať, či prírastok majetku bol obstaraný zo zdanených príjmov. Zmeny vo vyhláške pritvrdzujú podmienky priznávania majetku, znižujú hranicu jeho povinnej evidencie . Z toho je zrejmá nespokojnosť MF SR, teda autora novelizovanej vyhlášky, s plnením daní za predchádzajúce obdobie a jeho snaha nájsť kontrolné mechanizmy (a možnosti dodatočného zdanenia) na čo najširší okruh ľudí a podnikateľských subjektov, ktoré podávajú daňové priznania. Napríklad minulý rok sa splnil plán výberu daní z príjmu fyzických osôb na 96 %, právnických len na 80,4 %. Na Slovensku sa teda týmto spôsobom pritvrdzujú daňové pravidlá. Nič proti tomu, ale tento problém má niekoľko vážnych momentov, na ktoré správca dane buď nepamätal, alebo nemá na ich zabezpečenie dostatočné technické vybavenie. Ochrana údajov V prvom rade je to otázka ochrany údajov. Nie je neznámy fakt, že MF SR a jeho colné a daňové úrady nenašli minulý rok dostatok finančných prostriedkov na dobudovanie informačného systému a jeho vzájomné prepojenie medzi daniarmi, colníkmi a MF SR napriek tomu, že to bola jedna z priorít rezortu. Pritom ho kompetentní otvorene považujú za nedostatočný z hľadiska správy dane a jej kontroly. Aký potom asi môže byť zo spomenutého hľadiska ochrany dát? No a odtiaľ je už len krok k nepríjemnostiam. Pritom nejde len o závisť susedov, tak typicky slovenskú: keď mne skapala koza, susedovi nech skape tiež. To by bolo najmenej. Ale čo spoluobčania so samopalmi a možnosti vydierania? Na toto kompetentní, ktorí tieto pravidlá hry pritvrdzujú, zatiaľ jednoznačne neodpovedali. Pritom sú známe prípady násilných trestných činov dokonca za niekoľko tisíc korún... Nejde len o neoprávnený prístup do operačného systému zo strany nepovolaných osôb. Avšak zákon č. 511 o správe daní v § 23 hovorí, komu môže správca dane, napriek povinnosti zachovávať mlčanlivosť, podať informácie získané v daňovom konaní. A v tomto ustanovení je až priveľmi široký okruh osôb na to, aby ten, kto majetok priznáva, mal nevyhnutnú stopercentnú istotu, že spomenuté údaje zostanú vždy utajené. A to ešte nepočítame aktuálne (ale súčasne, bohužiaľ, aj nevhodné) spôsoby podania týchto dokladov - cez podateľňu, poštou - a ich obehu. Psychologické bariéry Radi vravíme, že Slovensko potrebuje úspešných a bohatých ľudí. Pritvrdenie podmienok majetkového priznania však vo väčšine serióznych ľudí automaticky vytvára psychologické bariéry. Veď ak musíme štátnym úradníkom oznamovať rozsah svojho majetku, už to samo osebe vyvoláva averziu. Podvedome to vedie k snahe jeho veľkosť znížiť. V tomto prípade dvojnásobne, lebo vlastne predkladáme doklady na kontrolu samého seba. A teda aj na prípadnú sankciu. Pritom človek ani nemusel neporušiť zákon, aby takúto zábranu nadobudol. Jednoducho, je to akosi v nás. A nie náhodou. Majetkové priznania, ktoré sa budú v roku 2001 v SR podávať po štvrtý raz, sú - najmä touto vládou - až príliš zreteľne proklamované ako nástroj na kontrolu novozbohatlíkov, ale aj na kriminalizáciu podnikateľov. Isteže, majetkové priznania sú už samozrejmosťou aj vo viacerých vyspelých štátoch, ale sú bezpečné a diskrétne. U nás je okolo nich jednoducho až priveľa kriku. A nedomyslenosti, ktorá vyplýva možno z neskúsenosti, možno z čiernobieleho videnia. Navyše sa máme na čo tešiť, pretože právo dodatočne vyrubiť daň na základe majetkového priznania zaniká po 20 rokoch od vzniku povinnosti podať majetkové priznanie. Pohľad správcov Celkom praktickým problémom v prípade novozavedených povinností je posúdenie prírastku peňažných prostriedkov v hotovosti alebo vkladu v banke. Zákon hovorí, že prírastok majetku sa porovnáva v intervale troch rokov, vždy od posledného majetkového priznania. Avšak do roku 1998 sa výška vkladov ani hotovosť neuvádzala, a to ani v slovenskej, ani v cudzej mene. Ako sa bude hodnotiť tento peňažný majetok, to je otázka otvorená. Za posledné tri roky? Za posledných 5 či desať rokov? A z toho vyplýva aj pojem primeranosti jeho výšky. Veď ak som nadobudol 100-tisíc za desať rokov, nie je to veľa, ale ak za rok, je to dosť. Práve takéto nezodpovedané otázky (a je ich podstatne viac) vyvolávajú obavy ľudí. Katarína Šimková Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |