|
|
||||||||||||||||
| Utorok 18.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Opäť zhodnocovanie korunyPohľad analytikov ČSOB Praha na slovenskú ekonomiku V polovici júna roku 1999 NBS upravila svoj menový program v nadväznosti na sprísnenie hospodárskej politiky vlády. Centrálna banka vo svojom aktualizovanom menovom programe predpokladala čistú infláciu v intervale 6,0 - 7,5 %, medziročný rast spotrebiteľských cien 13,5 - 15,5 % v decembri 1999 a priemernú mieru inflácie 10 - 11 %. Znovu však pripomíname, že významný vplyv na výsledku posledných dvoch ukazovateľov má odklad zvýšenia cien nájomného o 70 % na január 2000. NBS dosiaľ realizovala svoju politiku prostredníctvom riadenia likvidity bankového sektora s cieľom eliminácie nadmernej volatility úrokových sadzieb. Podľa očakávaní došlo v letných mesiacoch k poklesu hladiny úrokových sadzieb v dôsledku obmedzenia dopytu po peniazoch zo strany verejného sektora, ktorý získal zdroje v zahraničí. Navyše, MF SR zaujalo nový postoj pri emisiách bondov a pokladničných poukážok, keď začalo vopred stanovovať ich maximálny výnos. Po vyčerpaní dodatočných zdrojov vlády a s ohľadom na schodkový rast spotrebiteľských cien korigovali úrokové sadzby predchádzajúci pokles. Vzhľadom na zlepšenie rozpočtového hospodárenia a vývoja platobnej bilancie, na skončenie emisie a zrejme i s ohľadom na dočasnosť vysokej inflácie bola táto korekcia iba minimálna. Po výraznejšom posilňovaní sa koruny v decembri 1999 NBS pristúpila k devízovom intervenciám, čím si zúžila priestor na ovplyvňovanie úrokových sadzieb. Cieľ menovej politiky na rok 2000 je stanovený v podobe jadrovej inflácie (bude zodpovedať čistej inflácii plus položke cien potravín po vylúčení vplyvu spotrebných daní, zmien DPH a dotácií), medziročného rastu CPI a miery inflácie. Konkrétne by mala jadrová inflácia v decembri 2000 dosiahnuť 4,5 - 5,8 %, medziročná CPI 8,5 - 9,5 % a miera inflácie 12,8 - 13,2 %. Hlavne odhadovanú hodnotu priemernej miery inflácie považujeme za veľmi vysokú. Jednako jej skutočná výška bude výslednicou rozsahu a načasovania deregulačných a administratívnych krokov, a tu sa - bohužiaľ, nie je v odhadoch - a to ani na konci roku 1999 niet o čo oprieť. Hodnota rastu peňažnej zásoby M2 sa stane iba akýmsi podporným indikátorom, ktorý NBS predikuje na úrovni 9,3 % (jeho hlavným ťahačom majú byť čisté zahraničné aktíva). Dynamika úverovej emisie podnikom a obyvateľstvu by mala tvoriť 3,4 %. Od 1. 2. 2000 začne NBS vyhlasovať jednodňové úrokové sadzby pre refinančné alebo sterilizačné repo tendre, ktoré by mali slúžiť na riadenie likvidity sektora. Okrem toho budú pokračovať štandardné repo tendre so splatnosťou 14 dní, avšak bez stanovenia úrokovej sadzby. Centrálna banka počíta so sterilizáciou zvýšeného prílevu zahraničného kapitálu s cieľom eliminácie prebytočnej likvidity bankového sektora. Na základe výhľadu inflácie (akokoľvek neistého), nastavenie menovej politiky a očakávanie pokračovania zlepšovania likvidnej pozície na trhu sa dá predpokladať ďalší pokles úrokových sadzieb. Ten bude o to zásadnejší, o čo sa vláde bude dariť eliminovať dodatočné požiadavky na pôžičky a čo rýchlejšie bude prebiehať revitalizácia bankového sektora. Úverová emisia Vývoj úverovej emisie v SR od roku 1993 má niektoré podobné črty ako dynamika úverov v ČR. Po začiatočnom úverovom boome kulminujúcom v roku 1996 došlo k zabrzdeniu poskytovania úverov v roku 1997 a následnom veľmi miernom oživení. Toto oživenie bolo ťahané zadlžovaním verejného sektora (na rozdiel od ČR) so všetkými negatívnymi dôsledkami, ktoré sme opísali už v minulom ekonomickom výhľade. Dôsledkom vysokých prírastkov poskytovania úverov, mnohokrát nekvalitne cielených (podobné či rovnaké príčiny ako v ČR nie je treba rozvádzať), je vysoký podiel klasifikovaných úverov. Ich objem dosiahol v októbri 1999 už 169,3 mld. Sk (v hrubom vyjadrení), t. j. 22,2 % HDP. Z tejto sumy bola väčšina úverov hodnotená ako stratové úvery (približne 137,6 mld. Sk), k nim boli vytvorené opravné položky iba vo výške 28,4 %. Tento alarmujúci stav si vyžiadal realizáciu programu konsolidácie bankového sektora, ktorý pozostáva z vyvedenia výraznej časti klasifikovaných úverov z najväčších slovenských bánk do špeciálnej inštitúcie (konkrétne Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky, kam budú prevedené úvery v objeme 67 mld. Sk) a z už realizovaného kapitálového posilnenia zúčastnených bánk. Cieľom je dosiahnutie osempercentného limitu kapitálovej primeranosti týchto bánk a ich prevedenie do stavu privatizovateľnosti. Z hľadiska štruktúry úverov v minulom roku vyplýva, že sa vláde začalo dariť znižovať dodatočné požiadavky verejného sektora na pôžičky a postupne eliminovať tlaky na finančnom trhu, pochádzajúce z jej dopytu po zdrojoch. Túto politiku (bohužiaľ, realizovanú až v tomto roku) hodnotíme pozitívne. V strednodobom horizonte by mohla umožniť rovnomernejší vývoj likvidity (s priaznivým dosahom na hladinu úrokových sadzieb), a tak podporiť rozvoj obchodovania s dlhšími splatnosťami. Devízový kurz Po májových výkyvoch sa vývoj devízového kurzu Sk stabilizoval a koruna nastúpila na trend pozvoľného a sústavného posilňovania sa oproti EUR. Príčiny tohto vývoja sa dajú hľadať v zlepšení výsledkov bežného účtu, dostatočne krytého prílevom zahraničného kapitálu, postupnom obnovovaní imidžu krajiny podporenom výhľadom ekonomickej stabilizácie a vysokým úrokovým diferenciálom. V neposlednom rade bol ovplyvnený opadnutím záujmu o konverziu úspor do cudzích mien, podmieneného devalvačným či depreciačným očakávaním. Posilňovanie sa slovenskej koruny v decembri 1999 viedlo až k niekoľkým intervenciám NBS. Ako prahová sa vtedy ukázala hodnota 42,3 Sk/1 EUR, t. j. 21,6 SKK/DEM. Skutočnosť však je, že kurz koruny je založený na ponuke a dopyte, a preto sa v situácii klesajúceho dopytu po cudzej mene z krytia schodku bežného účtu platobnej bilancie pri súčasnom dostatočne vysokom čistom príleve kapitálu prejavujú apreciačné tendencie. Po zintenzívnení procesu privatizácie a rastu zahraničnej zadlženosti sa dá i pri pokračovaní trendu poklesu schodku bežného účtu predpokladať, že budú naďalej existovať tlaky na zhodnotenie Sk. Riešením môže byť participácia centrálnej banky na niektorých kapitálových transakciách v zmysle konverzie prostriedkov priamo v NBS. Tu zatiaľ existuje priestor vytvorený relatívne nízkou hodnotou devízových rezerv, zodpovedajúcich v súčasnosti približne trojmesačnému dovozu, avšak konkrétne riešenie bude záležať na rozhodnutí NBS. Preto je predikcia kurzu slovenskej koruny značne neistá. Z hľadiska reálneho kurzu koruny a doterajšieho vývoja domáceho dopytu sa dá usudzovať, že terajší devízový kurz koruny, respektíve jeho ďalšie zníženie (apreciácia), nemusí znamenať závažnejší problém pre vývoj obchodnej bilancie. Zvýšenie cenovej konkurencieschopnosti pomocou výrazne znehodnoteného devízového kurzu by rovnako bolo iba odložením riešenia problému ponukovej strany slovenskej ekonomiky. Doc. Ing. P Chvojka, CSc. hlavný ekonóm ČSOB Ing. Petr Dufek analytik ČSOB (Dokončenie zajtra) |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
