|
|
||||||||||||||||
| Piatok 21.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Trh práce si všade chrániaČierna práca v pozornosti kontrolných orgánov Ešte pred dvoma rokmi nebol problém prejsť hranice a zarobiť si v Rakúsku pár korún, začal svoje rozprávanie jeden z murárov na stavbe domu v obci neďaleko Bratislavy. Keď sme prechádzali častejšie a naše tváre sa v Bergu stali povedomé, spýtali sa nás, či k nim nejdeme pracovať. Popierali sme, ako sa dalo, ale prezradili nás kelne, čo nám trčali z tašiek. Vrátili nás naspäť. Neskôr sme sa pokúšali prejsť ešte niekoľkokrát cez iné priechody a bez náradia, ale už sa nám to nepodarilo ani raz, aj keď sme tvrdili, že prichádzame ako turisti. V krajinách EÚ a v USA ešte prísnejšie dbajú, aby k nim neprichádzali pracovať cudzinci. Vzhľadom na všeobecne stúpajúcu nezamestnanosť, všade si chránia svoj trh práce a cudzinec môže obsadiť len také miesto, o ktoré nemá záujem domáci. Tak ako pre našinca z pohľadu zárobku je príťažlivé Nemecko, láka Slovensko obyvateľov Ukrajiny a ostatných krajín bývalého ZSSR, Balkánu a ďalších. Napriek tomu, že nárast všetkých žiadateľov o živnostenské oprávnenie vzrastá ročne asi o 20-tisíc - v tom sú aj cudzinci - dá sa povedať, že z hľadiska čiernej pracovnej sily predstavuje Slovensko skôr tranzitnú krajinu. Cudzincov priťahuje Česko, kde sú podstatne lepšie príležitosti a, samozrejme, pohyb ďalej, do západných krajín. Slovensko je zaujímavé najmä pre Ukrajincov, ktorých majitelia stavebných firiem využívajú hlavne na malých stavbách a za veľmi nízke mzdy. Ich práca (čierna) je však vo väčšine prípadov úplne nekvalifikovaná, lebo v snahe zarobiť si sa vydávajú za murárov aj učitelia, stredoškolskí profesori, ba dokonca aj hudobníci, ktorí predtým murárske náradie v rukách nikdy nedržali. Bilaterálnou dohodou uzavretou v roku 1997 medzi slovenskou a ukrajinskou vládou o vzájomnom zamestnávaní občanov sa vytvoril priestor zamestnať ročne na oboch stranách 500 občanov na individuálne zamestnanie u zamestnávateľov v SR a 1800 občanov v rámci vyslania na základe obchodnej dohody alebo inej zmluvy uzavretej medzi právnickými alebo fyzickými osobami oboch štátov, vykonávať prácu na území druhého zmluvného štátu. Na území SR bolo v prvom polroku 1999 zamestnaných 277 občanov Ukrajiny a na území Ukrajiny sedem našich občanov. Nepresné štatistiky Ukrajinci a obyvatelia ďalších prihraničných krajín pracujú u nás aj celkom legálne, najmä v textilných a odevných fabrikách na východnom Slovensku, na miestach, kde sa našim ľuďom jednoducho pracovať nechce. Povedzme si najprv, čo pod pojmom čierna práca treba rozumieť, hovorí JUDr. Peter Rusiňák, generálny riaditeľ sekcie práce na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Takáto práca znamená, že niekto pracuje spravidla bez pracovnoprávneho vzťahu, že jeho práca je zneužívaná, nezdanené zisky z nej idú do súkromných vreciek a nikde nie je štatisticky zachytená. Presné a oficiálne štatistiky čiernej práce vlastne neexistujú nikde na svete. Dá sa hovoriť len o viac či menej kvalifikovaných odhadoch. Takto je to aj u nás. Odhadujeme však, že vlani pracovalo našich ľudí, ktorí poberali podporu v nezamestnanosti a sociálne dávky, na čierno asi 150-tisíc. EÚ nám nepraje Pokiaľ ide o zahraničie, dá sa povedať, že krajiny EÚ nemajú záujem uzatvárať s nami dohody o vzájomnom zamestnaní, a to až do dňa nášho riadneho vstupu do EÚ. V súčasnosti ide viac-menej len o dohody, ktoré sa viažu na stáže a majú pomôcť zvýšiť kvalifikácie pracovníkov. Presná štatistika existuje len pokiaľ ide o prácu našincov v ČR, ktorých je tam legálne asi 55-tisíc. Najviac Slovákov pracuje v Prahe a na severnej Morave. Režim zamestnávania našich občanov v Česku je vzhľadom k ostatným cudzincom ešte stále neštandardný. Vyžaduje sa len registrácia na úrade práce. Podľa Petra Rusiňáka, s inými krajinami sa otázka zamestnania rieši prostredníctvom bilaterálnych zmlúv o vzájomnom zamestnávaní. Na základe nich bolo napríklad zamestnaných v Nemecku v roku 1998 na jednoročné zamestnanie 485 občanov SR, na sezónne zamestnanie 5530 a 336 študentov. Vo Fínsku to boli len piati stážisti. Očakáva sa, že po vstupe do EÚ k nám bude cudzina ústretovejšia. Zatiaľ sa vie len toľko, že legálne aj nelegálne pracuje v zahraničí podstatne viac našich občanov, než sa v niektorých prípadoch uvádza. Navyše sa očakáva, že sa uvoľnia pre nás vyššie kvóty, čím by sa čierna práca legalizovala. Typickým príkladom, pokiaľ ide o prístup zahraničia k nám, je neochota pustiť naše stavebné firmy do obnovy Juhoslávie. Naši stavební podnikatelia viackrát avizovali nedobrý prístup svojich západných kolegov, ktorí nesúhlasili, aby sa na týchto prácach podieľali slovenské stavebné firmy. Pritom kvalitou svojej práce sa vyrovnajú každému. Je to škoda, lebo práve opačný prístup by nám vzhľadom na situáciu, v akej sa dnes naše stavebníctvo nachádza, veľmi pomohol. Náš vstup do EÚ je nevyhnutný aj pre riešenie otázky zamestnanosti, zdôrazňuje P. Rusiňák. Portugalsko je toho typickým príkladom, preto sa o jeho skúsenosti chceme viac zaujímať. Táto krajina po vstupe do EÚ získala veľa z európskych štrukturálnych fondov, z ktorých najviac išlo do infraštruktúry. Kto môže podnikať? Ministerstvo zodpovedá v zmysle kompetenčného zákona aj za otázky pracovného práva. A práve tie porušujú všetci tí, ktorí pracujú bez pracovnoprávneho vzťahu. Ale neporušujú sa len ich práva, ale zároveň aj povinnosti, ktoré voči ním zamestnávatelia majú. Nehovoriac už o tom, že ide o zneužívanie verejných fondov, lebo nezamestnaní, ktorí poberajú podpory či dávky sociálnej pomoci, by v zásade nemali mať pracovný príjem. Ak u nás skutočne pracuje na čierno okolo 150-tisíc ľudí, pričom priemerná podpora v nezamestnanosti predstavuje okolo 3400 Sk a priemerná dávka sociálnej pomoci je minimálne na úrovni životného minima - teda približne 3270 Sk - rýchlo si zrátame, aké sumy nám unikajú. Pritom úrady práce nemajú dostatok zdrojov pomaly už ani na pasívnu politiku zamestnanosti - teda podpory, nehovoriac o nejakých rozvojových programoch. Ak cudzí štátny príslušník získa u nás dlhodobý pobyt, má právo požiadať o vydanie živnostenského oprávnenia. Do konca júna 1999 udelili okresné úrady práce povolenie na zamestnanie 3600 cudzincom. Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje od cudzincov, ktorí majú trvalý pobyt, od utečencov, vojnových utečencov (odídencov), od zahraničných Slovákov alebo cudzinca, ktorý je rodinným príslušníkom zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na našom území. Živnostenské úrady nemajú žiadne limity pre cudzincov, ktorí chcú u nás podnikať, povedal Ján Dutko, riaditeľ živnostenského odboru Ministerstva vnútra SR. Živnostenský zákon presne stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby záujemca získal živnostenské oprávnenie. Podmienky sú v tomto smere štandardné v porovnaní s krajinami EÚ. Napriek tomu, že evidencia je nepresná, predpokladá sa, že celkove v súčasnosti na Slovensku podniká takmer 350-tisíc podnikateľov. Ťažko však určiť, koľkí z nich sú cudzí štátni príslušníci. S istotou sa však dá napríklad povedať, že Vietnamci a Číňania majú najväčší záujem o obchodovanie so spotrebným tovarom. Na Slovensku však pracujú aj Poliaci, Američania, Angličania a ďalší. Kontrola podnikateľov Aby sa nevytvárali daňové úniky, nepredával zdravotne škodlivý tovar - existujú rôzne kontroly, aj keď možno nie také dôsledné, ako by si to situácia vyžadovala. Okrem úradov práce ich vykonávajú aj pracovníci ŠOI a SPPK. Spoločné kontroly sa vykonávajú najmä u tých zamestnancov, kde je predpoklad, že zamestnávajú cudzincov, ktorým neudelili povolenie na zamestnanie. Ak zamestnávateľ so sídlom na území Slovenska zamestnáva cudzincov a osoby bez štátnej príslušnosti bez splnenia podmienok, môže byť pokutovaný sumou až 1 mil. Sk. Ku koncu roka 1998 vykonali úrady práce 280 kontrolných akcií u zamestnávateľov v SR, ktorí zamestnávajú cudzincov, z toho 177 kontrol spoločne so zložkami policajného zboru. Tým, ktorí porušovali pracovnoprávne predpisy, uložili 17 pokút, ale výraznejšie ilegálne zamestnávanie cudzincov nezistili. Marcela Zábojníková |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
