Úroveň majú v rukách obyvatelia

podieľali na jeho dopracovaní. Tento integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja mal ambíciu integrovať nielen časť regionálnej politiky územného rozvoja, ale aj finančnú implementáciu pre štrukturálne fondy a v prvom rade v implementácii programov, ktoré súbežne v SR bežia. Napríklad program Sapart a program Ispa. Ich konkrétnym gestorom je ministerstvo pôdohospodárstva pre Sapart a ministerstvo životného prostredia a dopravy pre program Ispa. Táto implementácia programov vychádza aj z toho, aby sme v ucelenej stratégii zabezpečili kontinuitu jednotlivých programov. Túto ucelenú stratégiu sme predložili do Bruselu na analýzu odborníkom Európskej únie. V súčasnosti čakáme oficiálne stanovisko. Program bude patriť k východiskovým pozíciám na vypracovanie Národného plánu regionálneho rozvoja. Ten bude rozhodujúcim dokumentom pre rozvoj jednotlivých území a regiónov, ktoré budú mať možnosť uchádzať sa aj o finančné prostriedky či už z predvstupových alebo štrukturálnych fondov Európskej únie.. Kedy občania konkrétne pocítia, že projekt regionálneho rozvoja funguje? - To, čo som povedal, boli veci, ktoré sa uskutočnili v minulom roku, teraz pred nami stojí závažná úloha - postupovať ďalej vo filozofii krokov, ktoré sme už začali, a to predovšetkým v inštitucionálnom a legislatívnom usporiadaní. Po prvé, je veľmi dôležité, aby sme v určených termínoch vytvorili Národnú agentúru regionálneho rozvoja so svojou sieťou regionálnych pracovísk. V prípade, že regionálne pracoviská siete národnej agentúry začnú svoju činnosť, nebudú to pracoviská, ktoré budú mať len možnosť poskytovať finančné zdroje, ale musia to byť agentúry, ktoré budú plniť technický servis
pre ľudí z regiónov. Aby občania nemuseli cestovať s každou požiadavkou do Bratislavy, aby mali možnosť riešiť veci priamo v regióne, ďalej aby mali šancu uchádzať sa o projekty, vedieť ako ich spracovať, ako ich predkladať, s kým ich konzultovať. Na to by mali byť technické servisy siete regionálnych pracovísk. Čiže prvým krokom je vytvorenie Národnej agentúry regionálneho rozvoja. Druhým krokom je pokračovanie inštitucionálneho rozvoja tak, aby sme dokončili proces tvorby štrukturálnych fondov a koordináciu na našom ministerstve. Vyplýva to aj z národného programu, kde v kapitole 352 Regionálna politika a súdržnosť je určené naše ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja ako ústredný orgán, ktorý je zodpovedný za koordináciu regionálnej politiky a koordinácie štrukturálnych nástrojov. Tieto štrukturálne nástroje treba koordinovať prostredníctvom Výboru pre štrukturálne fondy. Verím, že vo veľmi blízkej budúcnosti sa administratívne celý tento proces skončí. Bude to ďalší z krokov, kde sa konkrétne pracovníci z krajských a okresných odborov regionálneho rozvoja budú môcť na jednej inštrukcii uchádzať o vypracovanie týchto projektov a jednak aj o možnosť sprostredkovania informácií a technického servisu. Najmä v pohraničných regiónoch a v niektorých okresoch je mimoriadne veľká nezamestnanosť. Budete môcť pomôcť aj nezamestnaným, máte na to kompetencie v rámci regionálneho rozvoja? - Sme v úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré je gestorom tejto oblasti, a práve pri dopracovaní integrovaného plánu sme v tej špecializovanej skupine, ktorá pracovala na integrovanom pláne regionálneho a sociálneho rozvoja. Riešili sme a riešime problémy z hľadiska možností mobility pracovnej sily, vytvárania nových pracovných miest, rekvalifikácie nezamestnaných a prakticky všetkých podnetov, ktoré vedú k aktívnej politike zamestnanosti. Veď opatrenia, ktoré neinšpirujú k aktívnej podpore nezamestnaných, ktoré nevedú k rozvoju žiadneho regiónu, nie sú efektívne.
V mnohých regiónoch sociálna podpora spoločensky neprispôsobivej vrstvy občanov, ktorí sú zvyknutí poberať túto podporu už dlhodobo, sa dostala do polohy demoralizujúcej okolie a mnohí ľudia už jednoducho ani nevidia východisko z tohto stavu. Budeme sa snažiť v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny vytvárať také podmienky regiónom, aby sa nedirigovalo priamo z centra, ale aby sa komparatívnymi vlastnosťami územia kreovali podmienky na možnosť vytvárania ďalších pracovných miest. Preto, aby sa efektívne využíval potenciál, ktorý v regióne je a ktorý nemá unikať a dostávať sa za hranice regiónu, prípadne republiky, ale mal by tvoriť hodnoty na rozvoj regiónu. V Európskej únii majú jasné kritériá aj na regionálnu pomoc. - Musíme sa dostať do polohy, aby integrovaný plán regionálneho a sociálneho rozvoja vo svojich stanoviskách určoval aj výber prioritného regiónu pre možnosť prednostného čerpania finančných zdrojov z Európskej únie v období rokov 2000 - 2001 a nadväzne v etapách 2001 - 2006. Ciele, ktoré boli na to stanovené, vychádzali z dvoch predpokladov - úroveň hrubého domáceho produktu a miery nezamestnanosti. Vieme veľmi dobre, že úroveň HDP je u nás veľmi nízka
v porovnaní s priemerom členských štátov EÚ. Jedine Bratislava spĺňa kritérium dosahovania hrubého domáceho produktu na priemer štátov EÚ, všetky naše ostatné kraje sú hlboko pod priemerom. Najhoršie na tom je Prešovský kraj, aspoň podľa dostupných štatistických údajov. Napríklad HDP vytvorený priamo v regióne dosahuje výšku len 42 % z priemeru Slovenskej republiky, čo je úplne najnižšie na Slovensku. Navyše, keď k tomu pridáme mieru nezamestnanosti, tak úroveň ekonomického rozvoja tohto regiónu výrazne zaostáva za ostatnými regiónmi. Projekty, ktoré budeme tvoriť, sú súčasťou dopracovania integrovaného plánu, kde máme za úlohu vypracovať regionálne operačné programy. Tie vychádzajú z výberu prioritného regiónu a pri regionálnych operačných programoch sa jednotlivé inštitúcie budú uchádzať o vypracovanie konkrétnych projektov vo väzbe na možnosť finančných zdrojov, ktoré sa budú v regióne akumulovať. Podľa môjho názoru je veľmi dôležité v danej chvíli deklarovať aj zástupcom Európskej únie, že Slovensko je schopné absorbovať tieto finančné zdroje.
Slovensko je schopné do toho vložiť aj vlastné zdroje nielen zo štátneho rozpočtu, ale do toho musia vstúpiť aj zdroje miestnych samospráv, miestnych podnikateľských subjektov a za úzkej spolupráce alokovania týchto zdrojov dokážeme zlepšiť situáciu vo vzťahu k ekonomickému rozvoju prioritného regiónu. Občania, ale aj predstavitelia regiónov dúfajú, že z Európskej únie dostanú hromadu finančných prostriedkov... - Musím otvorene povedať jednu vec: všetci ľudia v súvislosti s regionálnou politikou vidia predovšetkým finančné zdroje. Finančné zdroje, to je síce nevyhnutná záležitosť, ktorá musí byť, ale za regionálnou politikou treba vidieť predovšetkým dôstojný život človeka, či už je to v Čiernej nad Tisou alebo v Snine, či v Bratislave. Uvediem jeden z príkladov, ktorý sa ťažko vyslovuje, a to úroveň priemernej mesačnej mzdy. Podľa dostupných podkladov ministerstva práce a sociálnych vecí bola priemerná mesačná mzda k 30. 6. 1999 zo všetkých okresov najnižšia v Starej Ľubovni, a to 6940 Sk. Pritom priemerná mesačná mzda
v Bratislave je 13 900 Sk. Tento rozdiel je absolútne neporovnateľný, keď si uvedomíme, že liter mlieka a základné potraviny sú cenovo takmer rovnaké v každej oblasti Slovenska. Netreba preto za každú cenu hľadieť len na to, koľko finančných zdrojov príde z Európskej únie, ale aj na to, aby sme vytvorili rovnaké podmienky pre dôstojný život každého občana tejto krajiny, či býva v tej alebo onej časti krajiny. Keď budete hodnotiť rok 2000, ktorú vec si budete najviac ceniť z hľadiska optimálneho rozvoja regóniov? - Najviac spokojnosť občanov s výsledkami, ktoré máme realizáciou rôznych opatrení v roku 2000 dosiahnuť. Jedným z rozhodujúcich legislatívnych zámerov je spracovanie zákona o regionálnom rozvoji, ktorý všetky tieto inštitúcie a administratívne potreby zosumarizuje do jedného dokumentu, a ten určí kritériá, jasné pravidlá a prostriedky, ktorými môžeme skvalitniť životnú úroveň občanov aj v zaostávajúcich regiónoch. Jozef Kunik
Snímka archív
Text pod obrázok:
Roman Šipoš