|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sú podnikatelia na colniciach utláčaní?Colná správa síce hovorí nám o zlepšení spolupráce, ale kto to kedy a ako zmeria... Colná správa vybrala za minulý rok do štátneho rozpočtu na cle, nepriamych daniach a ostatných colných príjmoch 92,6 mld. Sk. Najviac sa na tejto sume podieľal bratislavský (40,6 mld. Sk), nitriansky (9,8 mld. Sk) a žilinský (7,4 mld. Sk) colný úrad. Hoci sa podľa generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva JUDr. Milana Jasenovca colníci snažia zlepšovať spoluprácu s podnikateľmi, v tejto oblasti je podľa skúseností podnikateľskej sféry stále čo naprávať. Zo strany colníkov by malo ísť o zlepšenie informovanosti colných deklarantov a najmä tolerantnejšie a úctivejšie správanie sa v osobnom kontakte. Hoci JUDr. Milan Jasenovec hovoril v tejto oblasti za minulý rok o zlepšení, nevedno, akým ukazovateľom jeho slová možno doložiť. Preto len veľmi ťažko možno posúdiť, kto má pravdu, pretože i podnikatelia majú rezervy. Spočívajú v ich lepšej informovanosti o postupe pri colnej deklarácii i o platných zákonoch a ich aplikácii. Colné riaditeľstvo im vyjde v ústrety a v budúcnosti by podnikatelia mali nájsť viac informácií o príslušných colných tarifách na internetovskej stránke colnej správy. Práve zvýšenie miery vzájomnej informovanosti považuje JUDr. M. Jasenovec za kľúčovú možnosť ako predchádzať nedorozumeniam. O vzájomných rezervách v tejto oblasti svedčí niekoľko ďalších údajov. Napríklad na pokutách od fyzických osôb colníci vybrali minulý rok 11,1 mil. Sk a od právnických osôb 7,3 mil. Sk. Úmysel či nevedomosť? Počet prípadov porušenia colných predpisov sa v roku 1999 u fyzických osôb zvýšil v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 2875 na celkových 15 922 a u právnických osôb dokonca až o 185 % z pôvodných 1953 v roku 1998. Hoci možnosti zárobku plynúce z nelegálneho vývozu a dovozu tovaru sú veľké a lákajú, je otázne, koľko z uvedených prípadov vyplýva z nevedomosti podnikateľov a koľko z ich úmyslu obísť zákon. Faktom však zostáva, že minulý rok colníci zaznamenali iba 213 prípadov podozrenia zo spáchania trestného činu, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím o 29 menej. Zmeny v zákonoch Hodnota prepadnutého tovaru za minulý rok dosiahla u fyzických osôb 13,7 mil. Sk a u právnických osôb 266,7 tisíca Sk. Z toho možno usudzovať, že právnické osoby, teda väčšie firmy, si môžu dovoliť užšie špecializovaných a teda lepšie pripravených odborníkov pre styk s colnicou, z čoho vyplýva lepšia znalosť zákona a jeho aplikovanie v praxi. Na druhej strane však zákony by mali byť také, aby sa v nich vyznali aj tí menší podnikatelia, ktorí si nemôžu dovoliť zamestnávať odborníkov na colné deklarácie, no pritom ich podiel v oblasti zahraničného obchodu je nezanedbateľný a nesporne v ňom majú svoje miesto. Ale to sa už dostávame do oblasti častých legislatívnych zmien, ktoré podnikatelia objektívne nie vždy môžu zachytiť. Oneskorená distribúcia Veď len napríklad vyhláška o dovoznej prirážke sa za posledných šesť mesiacov zmenila 5-krát (prvýkrát dokonca po necelých dvoch týždňoch!) vrátane opráv tlačovej chyby. Okrem toho sa neraz stáva, že konečné znenie zákonov sa dostáva podnikateľom do rúk s veľkým oneskorením. Ide o to, že Zbierka zákonov neraz vychádza a distribuuje sa v deň nadobudnutia účinnosti zákonov... Hoci podnikatelia, aby mohli na časté zmeny správne zareagovať, by ich mali mať k dispozícii s istým predstihom, napríklad týždeň vopred. Sú teda vždy na vine podnikatelia? Licencie s byrokraciou Okrem toho časté námietky podnikateľov ani nie tak proti práci colníkov, ako skôr zavedeného systému, smerujú do oblasti udeľovania automatických licencií. Hoci tieto by podľa medzinárodných zmlúv a noriem nemali podliehať súhlasu ministerstva hospodárstva, deje sa tak a podnikatelia za ne platia nezanedbateľné manipulačné poplatky. Pritom tieto licencie majú oficiálne slúžiť iba na štatistické účely. Preto podnikatelia právom poukazujú na to, že systém evidencie exportu tovaru by mohol byť zavedený priamo na colniciach, pri výstupe tovaru do zahraničia. To by export značne zdynamizovalo. Kedy sa colníci chopia tejto iniciatívy? Aby sme neboli nespravodliví: súvisí to s ich technickým zázemím, najmä s informačným systémom. Hoci minulý rok malo byť jeho dobudovanie na úrovni colná správa - daňové úrady - MF SR prioritou, vláda naň nenašla finančné zdroje. Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
