Hospodársky denník
USD42,238 Sk
EUR42,354 Sk
CHF26,268 Sk
CZK1,183 Sk
  Štvrtok  27.Januára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rastie nezáujem o učiteľov


V EÚ učia kvalitnejšie, u nás stále lacnejšie...
Charakteristickým znakom vzdelávacej politiky Európskej únie (EÚ) je zvyšovanie kvality vzdelávania. Žiaľ, v SR je to skôr naopak. Podmienky vzdelávania u nás sa ustavične zhoršujú. Výdavky na školstvo a vedu predstavujú iba 3,7 % HDP, kým priemer v EÚ je 6 %. Priemerná dĺžka vzdelávania v roku 1996 bola v EÚ 17,4 roka, kým v SR iba 14,6 roka. Priemerná mzda v školstve, ktorá má zo všetkých odvetví národného hospodárstva najviac vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov, v rokoch 1994 až 1998 zaostávala za priemernou mzdou v národnom hospodárstve o 13 až 17%, pričom tento trend sa stále prehlbuje. V treťom štvrťroku 1999 zaostávala priemerná nominálna mzda v školstve za priemernou nominálnou mzdou v SR o 23 % a bola už najnižšia zo všetkých rezortov hospodárstva SR. Mieru spoločenského ohodnotenia povolania vyjadruje pomer zárobku k HDP. Priemer tohto ukazovateľa u učiteľov je v štátoch OECD 1,60, čo znamená, že plat učiteľa v štátoch OECD je o 60 % vyšší ako HDP na hlavu v týchto štátoch. V SR bol tento pomer v roku 1997 u učiteľov ZŠ 0,91, u učiteľov gymnázií 1,04, SOŠ 1,02 a učiteľov vysokých škôl 1,23. Podľa pedagogických pracovníkov je celková situácia v školstve (ich motivácia k práci, pracovná atmosféra, platové podmienky, výsledky výchovy a vzdelávania) v súčasnosti horšia alebo oveľa horšia ako pred novembrom 1989. To vedie k úbytku kvalifikovaných učiteľov. Podiel nekvalifikovaných pracovníkov v školstve sa blíži k číslu 33 %, t. j. k jednej tretine. Okrem toho v školách pôsobí 8 % dôchodcov. Ingrid Stránska

počasie

Mierne zvýšená intenzita dráždivosti počasia môže spôsobiť častejší výskyt migrén u citlivých ľudí s nízkym tlakom krvi. Následkom predĺženia reakčného času je vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave. Častejšie sa môžu vyskytovať astmatické záchvaty, preto sú vhodné preventívne opatrenia. Môže byť sklon k mrzutosti a podráždenosti. Predpokladáme, že uvedené zdravotné ťažkosti budú zväčša len slabej intenzity. n Zajtra očakávame naďalej pretrvávanie uvedených vplyvov počasia.(zč)

n Dnes bude polojasno až oblačno. V noci a predpoludním na severe a východe veľká oblačnosť a miestami sneženie. Najvyššia denná teplota -2 až +2, na severe a východe okolo -4 stupne. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie okolo -6 stupňov. Západný až severozápadný vietor 3 až 7 m/s. Na východe slabý južný vietor. n V piatok polojasno, na severe a východe veľká oblačnosť a miestami sneženie. V nižších polohách západného a stredného Slovenska zrána hmlisto. V sobotu veľká oblačnosť až zamračené a na väčšine územia sneženie. Najnižšia nočná teplota -4 až -8 stupňov, v horských dolinách v piatok miestami aj chladnejšie. Najvyššia denná teplota -4 až 0, za slnečného počasia slabo nad nulou. n Slnko vyjde zajtra o 7.28 a zapadne o 16.42 hod.

Amsterdampolooblačno7
Atényslnečno9
Belehradoblačno-1
Berlínzamračené4
Bratislavapolooblačno4
Bruselpolooblačno6
Budapešťpolooblačno3
Bukurešťsneženie-1
Frankfurthmlisto0
Helsinkisneženie-3
Istanbulsnehové prehánky0
Kodaňmrholenie4
Kyjevsneženie-2
Lisabonoblačno12
Londýnpolojasno8
Madridpolooblačno12
Moskvasneženie-10
Oslodážď3
Parížslnečno10
Prahapolooblačno2
Rímslnečno14
Sofiasneženie-2
Štokholmdážď so snehom2
Varšavadážď so snehom2
Viedeňpolooblačno3
Záhrebhmlisto0
Ženevahmlisto2

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.