|
|
||||||||||||||||
| Piatok 28.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nestačí vedieť o problémochKoordinácia je predsa súčasťou riadenia Stavoindustria Liptovský Mikuláš je po žilinskom Váhostave najväčšou stavebnou firmou v Žilinskom kraji. Orientuje sa na výstavbu priemyselných objektov všetkých odvetví, energetiky, bytovej a občianskej vybavenosť, skládky TKO, finančných ústavov, pôšt, zdravotníctva, školstva, hotelov, poľnohospodárstva a rekreačných zariadení. Podľa TOP 100 najvýznamnejších slovenských podnikov sa na stavebnom trhu v roku 1998 nachádza na 14. mieste. Činnosť zabezpečuje prostredníctvom svojich stredísk v Prahe, Martine a v Liptovskom Mikuláši, kde je vybudované i rozsiahle stredisko stavebných služieb a dopravno-mechanizačných služieb. Zásobovanie a predaj stavebného materiálu a náhradných dielcov ide cez dcérsku spoločnosť Si Trade, výroba a montáž plastových okien, dverí a stien cez dcérsku spoločnosť Si Plast, Hotely Si v Martine a v Liptovskom Mikuláši s kapacitou 460 postelí a reštauračným vybavením, výrobňa zámkovej dlažby, obrubníkov, ohybáreň železa a zámočnícka výroba predstavujú doplnkové služby firmy. Stavoindustria má i kapitálovú účasť vo Finalindustria Bratislava. Viac ako polovica zamestnancov je odborne spôsobilá na výkon predmetu činnosti vo výstavbe a disponuje oprávneniami na výkon vo vyše dvadsiatich vybraných činnostiach, ďalší majú uznanú autorizáciu aj v ČR. Rozsiahly strojový a automobilový park, väčšia i menšia mechanizácia a výrobné technologické linky zabezpečujú firme sebestačnosť a umožňujú účasť na náročnejších projektoch vo forme kompletných stavieb na kľúč od projektovej dokumentácie až po vybavenie interiéru. Z významnejších starších stavieb môžeme spomenúť tepláreň Martin, zotavovňu Máj v Liptovskom Jáne, Dom kultúry a posádkový dom armády v Liptovskom Mikuláši, kostol v Ivachnovej, ŽOS Vrútky, hotel Esperanto v Pribyline, Kriváň na Podbanskom, Tatrín v Závažnej Porube, prístavbu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia NsP v Liptovskom Mikuláši, vstupný areál Tesla Liptovský Hrádok. Samostatnú kapitolu tvoria skládky komunálneho odpadu a rozsiahla bytová výstavba v Prahe a v rôznych lokalitách Slovenska, ktoré predstavujú investície vo výške desiatok miliónov korún. V súčasnosti skončili 12-triednu ZŠ vo Važci v hodnote 60 mil. Sk, ktorá by sa mohla vďaka svojmu vybaveniu stať letným vysokohorským športovým areálom. Vo výstavbe je najmodernejší slovenský chirurgický pavilón v NsP Liptovský Mikuláš, kde z celkovej hodnoty diela 420 mil. Sk prestavali 235 mil. Sk. Investícia bola účelovo zameraná práve na túto lokalitu i pre zvýšené množstvo úrazov z blízkeho strediska zimných športov Jasná a začlenili ju do kandidatúry ZOH Poprad Tatry. Ďalší zdravotnícky objekt v hodnote takmer 40 mil. Sk vybudovali pre fakultnú nemocnicu v Martine, výrobná hala VAS Mojšova Lúčka mala rozpočtový náklad 26 mil. Sk, rekonštrukcia závodu Pal-inalfa Vráble si vyžiadala investíciu 12 mil. Sk. Zásobáreň vody na umelé zasnežovanie lyžiarskych svahov v Demänovskej doline a kompletná rekonštrukcia FIS zjazdovej trate s jej homologizáciou, spĺňajúcou všetky kritériá na túto disciplínu, si vyžiadala 13 mil. Sk. Špecialitou firmy je investorské alebo spoluinvestorské budovanie hromadných garáží od 100 do 250 boxov na 2 - 5 podlažiach v Banskej Bystrici (17,501 mil. Sk), Martine (16,500 mil. Sk) a Košiciach 36,171 mil. Sk. Neradostná ekonomická situácia v stavebníctve je napriek týmto výsledkom podľa Dipl. Ing. Ladislava Barániho, obchodno-technického riaditeľa Stavoindustire, aj preto, že v podpore slovenského trhu sú obrovské rezervy a od toho sa odvíja i reťazec ďalších problémov. Napríklad výstavba diaľnic sa pripravovala takmer desať rokov. Firmy zainteresované do výstavby nakúpili ťažkú techniku. Prečo ju kupovali v zahraničí? Prvou chybou bola absencia koordinácie strojárstva s potrebami stavebných firiem i napriek tomu, že slovenské strojárske spoločnosti mali nakúpené zahraničné licencie. Obrovské množstvo financií, ktoré plynuli do zahraničia, pokazili hospodársku bilanciu slovenských výrobcov. Podobná situácia je v bytovej výstavbe. Prečo získanie časti úveru či inej štátnej podpory nie je viazané na nákup armatúr, tehly, omietkových zmesí a iných materiálov, vyrobených na Slovensku? Zora Petrášová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
