Spoločnosť Incheba, a. s., Bratislava

Prednosti firmy Slabiny firmy * Incheba, a. s., je najväčším poskytovateľom vlastných výstavníckych služieb v rámci SR * komplexné poskytovanie služieb
* dobré meno spoločnosti medzi zahraničnými a tuzemskými zákazníkmi * významné postavenie firmy vo výstavníctve v regióne strednej a východnej Európy * atraktívna dividendová politika, ktorá patrí medzi najvyššie medzi slovenskými firmami * perspektívny predmet činnosti podnikania
* presadenie sa špičkovými službami u nových zákazníckych skupín zo zahraničia * perspektívne vyhliadky na rozvoj výstavníctva vo svete
* nízke hodnoty ukazovateľov zadlženosti
* masívne investície do rozvoja spoločnosti
ˇ rezervy vo zvyšovaní celkovej ziskovosti
ˇ rast konkurencie zo strany veľkých obchodných nadnárodných spoločností ˇ silný prienik internetu bude odoberať časť klientely
ˇ produkčná sila aktív nedosahuje povinné hodnoty
ˇ možné znehodnotenie slovenskej koruny môže predražiť devízové úverové linky ˇ cena úverových zdrojov v tuzemsku je dlhodobo vysoká
ˇ lehota splatnosti krátkodobých záväzkov je pomalšia ako pri splatnosti pohľadávok ˇ rozkolísané ziskové marže
ˇ s akciami spoločnosti sa v súčasnosti prakticky neobchoduje Tabuľka č.1 Hospodárske výsledky a. s. Incheba Bratislava V mil. Sk 1996 1997 1998 30. 6. 1999 1999 e 2000 p Aktíva spolu 619 797 801 841 850 900 Obežné aktíva 70 86 62 98 90 100 Pohľadávky krátkodobé 44 25 16 21 20 25 Vlastné imanie 494 530 509 630 550 600 Cudzie zdroje 104 222 232 201 200 230 Úvery spolu 49 153 142 112 110 120 Tržby 398 377 424 246 430 450 EBIT 42 73 36 117 90 100 Čistý zisk 7 32 3 114* 40 45 * zisk pred zdanením, e - odhad, p - prognóza

Spoločnosť Incheba, a. s., Bratislava je podľa výšky tržieb, zisku a podľa počtu zorganizovaných výstav na Slovensku najväčšou spoločnosťou v oblasti výstavníctva a služieb s tým spojených. Spoločnosť je zároveň aj najväčším poskytovateľom vlastných výstavníckych služieb, medzi ktoré patrí najmä poskytovanie kompletnej technickej realizácie výstavných expozícií. Okrem týchto služieb firma poskytuje hotelové služby a zaoberá sa aj obchodnou a sprostredkovateľskou službou. Za rok 1998 Incheba, a. s., predala spolu 41 591 štvorcových metrov vlastnej technickej realizácie, čo medziročne predstavovalo takmer 25-percentný nárast. Za rok 1998 spoločnosť dosiahla zisk po zdanení 3,4 mil. Sk ( v roku 1997 to bolo až 32 mil. Sk) a tržby za predaj tovaru a vlastných služieb dosiahli spolu 424 mil. Sk v roku 1998, čo oproti roku 1997 predstavovalo nárast o 12 %. Dominantné postavenie Incheby vo svojom odbore trvá už niekoľko rokov a spoločnosť aj naďalej považuje za prioritu vo svojej podnikateľskej činnosti obchodné aktivity spojené s poskytovaním výstavníckych služieb tak v tuzemsku, ako aj v zahraničí. Zámerom spoločnosti je naďalej upevňovať svoju pozíciu vo výstavníctve Slovenska a dobudovať celý výstavný areál tak, aby bol ako komplex schopný poskytovať služby čo najširšiemu počtu vystavovateľov z prakticky všetkých výrobných odvetví na svetovej úrovni. Spoločnosť Incheba, a. s., bola čiastočne sprivatizovaná už v rámci prvej vlny kupónovej privatizácie. V tomto období však spoločnosť ešte nemala majoritného vlastníka, ktorý by riadil firmu s investičným zámerom dlhodobého rozvoja spoločnosti. V súčasnosti najvýznamnejšími akcionármi spoločnosti sú manažment a zamestnanci spoločnosti s 80-percentným balíkom akcií a mesto Bratislava, ktoré vlastní 16 % akcií, a tento podiel získalo vložením pozemku do spoločnosti v nominálnej hodnote takmer 21 mil. Sk. Nízke percentá zvyšných akcií vlastnia malí akcionári. Výstavníctvo sa v súčasnosti vo svete radí medzi jeden z dynamicky rastúcich sektorov služieb a do istej miery odráža aj vývojové trendy v hospodárstve každej národnej ekonomiky. Začiatkom deväťdesiatych rokov dochádza k prudkému rastu výstavníctva aj na Slovensku. Tento začiatočný rozmach mal svoje korene vo vzniku veľkého počtu nových firiem po roku 1989, ktoré sa potrebovali prezentovať čo najširšie, a to sa následne prejavilo konaním veľkého počtu medzinárodných výstav vo veľkom počte slovenských miest, pričom efekt bol veľakrát veľmi nízky. V súčasnosti je už výstav menej, pričom nastal stav triezveho investovania firiem do takýchto podujatí. Na súčasný pokles vo výstavníctve má nemalý vplyv aj zhoršujúca sa makroekonomická klíma v spoločnosti, čo následne odrádza aj mnohých zahraničných výrobcov od účasti na slovenských veľtrhoch a výstavách. Rast počtu nových a menších firiem zo západu je na výstavách v SR takmer nulový, čo súvisí s nízkou spotrebiteľskou kapacitou slovenskej ekonomiky ako celku a s nestabilným politicko-ekonomickým vývojom. V spoločnosti chýbajú aj nové rozvojové impulzy, ktoré v minulosti podnietili vznik viacerých výstavníckych projektov. Veľké množstvo tuzemských spoločností stratilo perspektívu na domácom - nesolventnom trhu. Veľkou chybou je aj fakt, že na Slovensku nie sú dostatočne vybudované inžinierske siete a kvalitné služby v hotelierstve, čo predstavuje ďalší dôležitý predpoklad na prilákanie zahraničných vystavovateľov. Hrozbou je aj vysoká kriminalita, čo sa prejavuje vo vysokom počte okradnutých zahraničných osôb za posledné roky na Slovensku. Výstavníctvo vždy bolo do veľkej miery spojené s obchodom a reagovalo na jeho potreby. Výraznou mierou sa pod rozvoj výstavníckeho trhu podpísala aj rozmáhajúca sa séria kontraktačno-predajných podujatí. Klesajúca kúpyschopnosť obyvateľstva však začala ovplyvňovať ich celkovú ziskovosť. Prejavuje sa to najmä v tých regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a súčasne vysoký počet nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Ide najmä o Prešovský , Košický a Banskobystrický kraj. Takmer likvidačný dosah na viaceré kontraktačno-predajné trhy majú aj vznikajúce veľkoobchody a supermarkety. Vzhľadom na pokračujúci silný rast zahraničných investícií do tejto obchodnej činnosti očakávame ďalšie oslabovanie efektívnosti pri kontraktačno-predajných trhoch. Súčasný pokles vo výstavníctve je považovaný len za dočasný a väčšina odborníkov sa zhoduje v názore, že výstavy a veľtrhy ako osobitné marketingovo-komunikačné médium majú budúcnosť aj v ére zvyšujúceho sa vplyvu internetových médií. Zmysel výstavníctva však spočíva aj v tom, že aj napriek ekonomickej kríze na Slovensku je jeho cieľom iniciovať potenciál na ďalší rozvoj obchodu a hospodárstva, ako aj v ďalších oblastiach, ako je cestovný ruch, reklama, kultúra... Budúci vývoj výstavníctva sa predpokladá najmä v jeho väčšej ekologizácii, čo znamená orientáciu výstav a veľtrhov na záujem verejnosti o úspornejšie technológie, lepšie zhodnocovanie materiálov a nepotrebných výrobkov. Ani výstavníctvo v budúcnosti neobíde svetový trend globalizácie a čoraz väčšieho zapojenia sa slovenských firiem do vlny firemných fúzií a akvizícií. Celkovo registrujeme na Slovensku viac ako 30 významných spoločností, ktoré sa venujú výstavníctvu. Za rok 1999 však najväčšiu výstavnú plochu predali dve spoločnosti Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra 120 tis. m2 a Incheba, a. s., Bratislava (takmer 70 tis. m2). Agrokomplex - Výstavníctvo v Nitre súčasne zorganizovalo aj najväčšiu výstavu v SR čo sa týka veľkosti plochy a aj podľa výšky počtu vystavovateľov, ktorých bolo 587, pričom išlo o výstavu Agrokomplex '99. Najväčší počet zorganizovaných výstav v roku 1999 mala Incheba (37), pred Výstaviskom TMM, a. s. v Trenčíne (28) a Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra (25). Okrem spomínaných spoločností medzi desiatku najväčších výstavníckych spoločností môžme zaradiť nasledujúce firmy: BB Expo, s. r. o., B. Bystrica, D&D Studio, s. r. o., Bratislava, Ferrost, a. s., Košice, Agentúra Bocatius Košice, Spiš-View-Trading, s. r. o., Spišská Nová Ves, AŠK Inter Slovnaft, Expo Line, s. r. o., Bratislava A 21, reklamná agentúra, s. r. o., Bratislava. Za najväčších konkurentov a. s. Incheby považujeme Výstavisko TMM, a. s., Trenčín, Agrokomplex - Výstavníctvo Nitra a BB Expo, s. r. o., B. Bystrica. V Česku je to najmä spoločnosť Brnianske veľtrhy a výstavy, a. s., Brno, ktorá sa po kúpe majoritného podielu nemeckou firmou stala súčasťou nemeckého veľtrhového gigantu Messe Düsseldorf a významne sa posilnilo jej postavenie na trhoch v strednej a vo východnej Európe. Brnianske výstavisko navyše disponuje výstavnou plochou 70-tisíc m2 výstavnej plochy, čo je o 25 tis. m2 viac ako má napr. mesto Praha, ktoré má ambície stať sa tiež minimálne veľtrhovým centrom v centrálnej Európe. Konkurenciou pre výstavníctvo je však najmä existencia veľkého počtu výrobcov, ktorí svoje tovary prezentujú formou budovania vlastných veľkých reprezentačných predajní, kde svoje najzaujímavejšie tovary nielen predvádzajú, ale hneď priamo aj predávajú bez zbytočných vedľajších nákladov. Dravou konkurenciou je, samozrejme, internet, cez ktorý sa môžu prezentovať tak veľkí, ako aj malí výrobcovia veľmi rýchlo veľkému počtu nových zákazníkov, čo znamená veľkú výhodu najmä pre malých výrobcov a efekt návratnosti sa dostavuje rýchlejšie. Podobné problémy ako má výstavníctvo tlačia vo svete aj na dominantného slovenského výstavníckeho obra a. s. Incheba Bratislava, ktorá si už dlhodobo udržiava dominantné postavenie v slovenskom výstavníctve. Toto postavenie sa spoločnosti darí udržiavať aj vzhľadom na masívne investície, ktoré spoločnosť orientuje na ďalšiu modernizáciu a zvyšovanie výstavnej kapacity celého veľtrhového areálu. Celkovo od roku 1994 spoločnosť preinvestovala až viac ako 0,5 mld. Sk. Spoločnosť pracuje aj na výstavbe novej haly s rozlohou 65 000 m2 , ktorá by sa mala realizovať v dvoch až troch etapách. Celá výstavba by mala stáť okolo 700 mil. Sk, pričom výška investície, ktorá zahŕňa aj úpravy parkovísk a okolia, presiahne pravdepodobne 1 mld. Sk. Hlavným cieľom je aj doriešiť nevyhovujúce parkovanie, pričom spomínané investície by mali zabezpečiť vznik asi 1400 nových parkovacích miest. Incheba patrí medzi firmy, ktoré si udržujú rastovú krivku aj napriek poklesu slovenskej ekonomiky ako celku. To dokresľujú aj ďalšie údaje z posledných rokov. Obrat v roku 1997 z výstavnej činnosti dosiahol 303 mil. Sk, pri účtovnom zisku 64,5 mil. Sk a dividendovom výnose 15 %. Počet vystavovateľov prekročil hranicu 3000 a celková predajná plocha dosiahla 76 tis. štvorcových metrov. V roku 1998 firma dosiahla celkový obrat 468 mil. Sk, pričom celková predajná plocha tuzemských akcií dosiahla rekordnú úroveň 110 626 štvorcových metrov. Za rok 1999 očakávame v predajnosti výstavnej plochy len mierny pokles oproti roku 1998 a vzhľadom na vyššiu efektivitu daných podujatí očakávame zasa oproti roku 1998 prudký rast zisku pred zdanením, ktorý by mal v roku 1999 dosiahnuť hranicu 70 - 75 mil. Sk. Incheba v roku 2000 plánuje uskutočniť celkovo až 44 rôznych podujatí (ide najmä o medzinárodné veľtrhy, špecializované výstavy a predajné výstavy) a súčasne firma očakáva na rok 2000 aj napriek nepriaznivej ekonomickej situácii na Slovensku pokles prenájmu plochy na organizovanie tuzemských výstavných akcií v porovnaní s minulým rokom len o 2 - 3 %. Medzi najznámejšie a najvýznamnejšie výstavy a veľtrhy patria akcie známe pod názvom ako: Incheba - medzinárodný chemický veľtrh, Coneco - medzinárodný veľtrh stavebníctva, Autosalón - medzinárodný salón automobilov, Cofax - medzinárodná výstava hardvéru, softvéru, Ekotechnika - medzinárodná výstava techniky pre tvorbu a ochranu životného prostredia, Slovmedica, Slovfarma - medzinárodná výstava zdravotníckej techniky a farmaceutických výrobkov, Intermedia - medzinárodný veľtrh marketingovej komunikácie, Hodiny a Klenoty - medzinárodná výstava hodín a šperkov, Moddom - medzinárodná výstava nábytku, bytových doplnkov a bytového dizajnu, Printing - medzinárodná výstava čistiacej techniky, prípravkov, pomôcok a služieb, Dni Vianoc v Inchebe - predajná výstava spotrebného tovaru a mnohé ďalšie. Najznámejšou a tiež jubilejnou bola v roku 1998 Incheba Bratislava ako medzinárodný chemický veľtrh, ktorá slávila už 30. ročník vzniku. Súčasne s týmto chemickým veľtrhom sa uskutočnili aj 5., resp. 6. ročník výstavy techniky na ochranu životného prostredia a medzinárodná výstava kozmetiky Interbeauty. Na tento jubilejný ročník sa prihlásilo takmer 260 vystavovateľov zo 16 krajín, pričom okrem tradičných slovenských vystavovateľov ako Slovnaft, a. s., Chemosvit, a. s., Tatrachema a iné sa predstavili aj významné svetové chemické koncerny zo západu (Elf Atochem, Pera Trading Company, Oldham France, Envirochem...) a zo susedných európskych štátov najmä z Česka (Chemapol Praha), Nemecka, Maďarska a Poľska. Súčasťou tohto veľtrhu sú aj odborné semináre a firemné prezentácie, pričom počas podujatia sa udeľujú aj ocenenia najstabilnejším vystavovateľom. Rekordným čo sa týka počtu vystavovateľov bol v roku 1998 stavebný veľtrh Coneco, Racioenergia a Climatherm, na ktorom sa prezentovalo 1100 vystavovateľov. Vystavovatelia z 13 krajín sa prezentovali na ploche 125 tis. m2, čím sa táto medzinárodná výstava stala rekordnou nielen v dejinách Incheby, a. s., ale aj v dejinách výstavníctva na Slovensku. Incheba je od roku 1975 jediným zástupcom SR vo Zväze medzinárodných veľtrhov a výstav (UFI). Finančno-ekonomická pozícia
Na základe dosiahnutých hospodárskych výsledkov a. s. Incheba za sledované obdobie rokov 1996 - 1999 možno charakterizovať ekonomické postavenie firmy ako stabilné a rastové. Ziskovosť je rozkolísaná, čo však súvisí s prudkým rozvojom a masívnymi investíciami do firmy. Z výsledkov analýzy zadlženosti vyplýva, že miera zadlženosti sa mierne zvyšuje od roku 1996, keď sa pohybovala na hranici 21 % a k 30. 6. 1999 bola 32 %, čo súvisí s rýchlejším rastom cudzích zdrojov za posledné tri roky oproti rastu vlastného kapitálu. Celková zadlženosť aktív sa pohybuje dlhodobo v optimálnych hraniciach, pričom ani raz nepresiahla hranicu 30 %, čo je navyše hlboko pod kritickou hranicou 50 %. Úverová zadlženosť nepresahuje ani 20 % a k polroku 1999 sa pohybovala na hranici 13 %. V štruktúre úverov firmy dominujú jednoznačne dlhodobé úvery, ktorých podiel na celkových úverových zdrojoch sa pohybuje v pásme 70 - 80 %, čo hodnotíme z hľadiska rozsiahlych investícií firmy ako najvhodnejšiu formu financovania. K 30. 6. 1999 spoločnosť mala k dispozícii dlhodobý devízový úver vo výške 103 mil. Sk so splatnosťou v roku 2002, pričom úver sa spláca v lehote. Čistý dlh firmy sa pohybuje dlhodobo pod hranicou 15 %, pričom kritická hranica je 40 %. Úrokové krytie je stabilné, avšak nedosahovalo vyššie hodnoty ako 3-násobného krytia. Z výsledkov analýzy rentability vyplýva, že ziskovosť spoločnosti je rozkolísaná, pričom firma sa ani raz za sledované obdobie nedostala do červených čísel. K 30. 6. 1999 dosiahla spoločnosť zisk pred zdanením takmer 114 mil. Sk, čo medziročne predstavuje nárast o 5,6 %. Výška vlastného imania prevyšuje výšku základného kapitálu (139 mil. Sk) 4,5-násobne a dosiahla k polroku 1999 výšku 630 mil. Sk. Základná produkčná sila aktív sa pohybuje pod hranicou 10 %, v čom má firma ešte rezervy, pretože z dlhodobého výhľadu sa požaduje dosahovať ukazovateľ na hranici minimálne 12 - 15 %. Rozkolísanosť zisku spôsobuje aj neplnenie plánu v oblasti obratu zahraničných výstav a akcií, kde napr. Incheba mala oproti roku 1997 pokles o silných 43 %, čo bolo najmä v dôsledku poklesu výkonov Pragomediky - nosnej výstavnej akcie organizovanej dcérskou spoločnosťou Incheba, s. r. o., Praha pre pretrvávajúcu krízu českého zdravotníctva. Pozícia na Slovensku sa však firme upevnila, k čomu pomohla aj zrekonštruovaná hala C, ktorá umožnila diverzifikovať podnikateľské aktivity firmy, čo sa prejavilo v organizovaní spoločenských podujatí kongresového, kultúrneho a športového charakteru. Úspešná bola organizácia celosvetovej konferencie OSN spolu s usporiadaním zápasu o Davis Cup medzi tenistami Slovenska a Švédska v roku 1998. Z výsledkov analýzy obratovosti vyplýva, že firma rýchlejšie inkasuje z pohľadávok, ako uhrádza svoje krátkodobé zväzky, pri ktorých sa hodnoty pohybujú na hranici 100 dní, pričom splatnosť pohľadávok je na výbornej úrovni 20 dní. Zásoby spoločnosti sa pohybujú na veľmi nízkej hranici 4 mil. Sk a nepredstavujú pre spoločnosť žiadnu finančnú zaťaž navyše, ako je to pri výrobných podnikoch. Likvidita spoločnosti dosahuje podpriemerné hodnoty, pričom však ukazovatele okamžitej likvidity sú dostatočne silné. Celková solventnosť spoločnosti je podľa multivariantnej diskriminačnej analýzy silná a pohybuje sa dlhodobo na treťom stupni v rámci tejto stupnice. Podiel cash flow na výnosoch dosahuje optimálne hodnoty presahujúce 10 %. Výška ročných odpisov sa pohybuje na hranici 32 - 35 mil. Sk ročne. K 30. 6. 1999 spoločnosť evidovala odpisy vo výške 16 mil. Sk. Z hľadiska akcionárskeho hodnotíme akcie spoločnosti ako stabilné a prorastové, pričom firma vypláca nie pravidelne vysoké dividendy, čo ju radí na Slovensku medzi najvýnosnejšie dividendové spoločnosti. Posledná dividenda bola vyplatená v roku 1997 vo výške 150 Sk za akciu. V roku 1998 došlo k poklesu zisku na 3,4 mil. Sk a spoločnosť dividendy nevyplácala. Za rok 1999 je možné očakávať opätovné vyplácanie dividend v rozpätí 50 -100 Sk. S akciami spoločnosti sa v dôsledku vyriešenej vlastníckej štruktúry prakticky neobchoduje a malým investorom, ktorí akcie vlastnia, odporúčame akcie držať ako zaujímavý dividendový cenný papier. Ing. Jaroslav Kukučka
finančný analytik