|
|
||||||||||||||||
| Piatok 28.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Starostovia nechcú tahať za kratší koniecZačal sa maratón rozhodovania o novom usporiadaní Slovenska O presune kompetencií zo štátu na obce a mestá, o zmene ich financovania a novom územnosprávnom členení rokovala včera Rada vlády pre verejnú správu. Tým sa začal proces diskusií, no najmä schvaľovania návrhu reformy verejnej správy. Ide o ten scenár, ktorý je už niekoľko mesiacov predmetom diskusií odborníkov i verejnosti, a má od tohto roku zásadne začať meniť administratívno-správnu podobu SR. Cieľom je efektívnejšia práca úradov, ich priblíženie sa potrebám občanov. Návrh, ktorý sa v najbližších týždňoch stane predmetom diskusie odborníkov, a vláda by ho mala posunúť do parlamentu už vo februári, by mal presne vymedziť hranice vyšších územných celkov, spôsob voľby a fungovania ich samosprávnych orgánov, vrátane kompetencií, ich sídiel a spádových obcí (podrobnejšie v tabuľke). V budúcnosti by mal byť model územnej verejnej správy dvojstupňový. Vyššími celkami pre štátnu správu budú kraje (krajské úrady teda zostanú zachované v súčasnej podobe), nižšími zasa špecializované siete úradov. Pre samosprávu budú vyššími celkami tak isto kraje a nižšími obec a mesto. Podľa návrhu reformy by teda súčasných 79 okresných úradov malo zaniknúť a 70 až 80 percent ich kompetencií prevezmú samosprávne orgány. Ako nám povedal podpredseda ZMOS Jozef Mrva, možno počítať s tým, že asi jedna tretina pracovníkov okresných úradov prejde do samospráv miest a obcí na zabezpečenie presunutých kompetencií. Zvyšok by mal predstavovať úsporu. Špecializácia V štruktúre štátnej správy vznikne tzv. sieť špecializovaných správnych úradov v území a ich vysunutých pracovísk. Na ilustráciu spomeňme niekoľko úradov z náplne najdôležitejších hospodárskych rezortov. Napríklad za MF SR bude pôsobiť minimálne 79 daňových úradov, 12 colných úradov a 12 úradov finančnej kontroly, z agendy ministerstva vnútra napríklad políciu (79 plus 12 jednotiek), ministerstva školstva - školskú inšpekciu, metodické centrum. Štruktúra týchto útvarov vyplýva zo súčasného stavu, ktorý sa prispôsobí schválenému modelu nového členenia. Spoločné sídla Na efektívne zabezpečenie výkonu všetkých kompetencií bude potrebné, aby niektoré (najmä v menších obciach) obecné úrady mali spoločné sídla. Malo by ich vzniknúť 169, ale ich konečný počet a najmä sídla, budú ešte predmetom diskusie medzi predstaviteľmi samospráv. Pri rozhodovaní o mieste ich zriadenia pôjde o to, aby občania mali k týmto úradom čo najbližšie, pričom rozhodovanie bude vychádzať z princípu dobrovoľnosti a dohody medzi obcami. Presun kompetencií zo štátu na samosprávy materiál presne vymedzuje. Ako poznamenal predseda ZMOS Michal Sýkora, dôležité bude pri 34 druhoch kompetencií, ktoré musia aj v budúcnosti vykonávať štátne, ako aj samosprávne jednotky, zákonom rozdeliť vzájomné pôsobnosti. Ide napríklad o investičnú činnosť, stavebné konanie, územné a rozvojové plány, či plánovanie ekonomického a sociálneho rozvoja, atď. Presnejšie definovanie kompetencií bude nevyhnutné aj kvôli možnostiam kontroly nakladania s finančnými prostriedkami určenými na ich výkon. Kým MF SR žiada maximum kontrolných právomocí, ZMOS súhlasí iba s kontrolou peňazí, z ktorých budú zabezpečené prevzaté kompetencie od štátu. Je proti tomu, aby štát kontroloval financovanie základných samosprávnych funkcií. Podpora ZMOS Rada ZMOS jednomyseľne koncepciu predloženú splnomocnencom vlády V. Nižňanským podporila. Zároveň však požaduje, aby sa odovzdanie kompetencií zo štátu na samosprávy uskutočnilo súbežne s daňovou reformou a zmenou rozpočtových tokov. Okrem toho treba riešiť niektoré dôležité problémy, ako je vyrovnanie majetkovoprávnych vzťahov, dlhov a zabezpečiť, aby finančné krytie jednotlivých kompetencií po prechode na samosprávy rástlo úmerne inflačnému vývoju. Okrem toho ZMOS požaduje, aby dňom schválenia koncepcie začalo platiť moratórium na predaj majetku štátu, ktorý má byť odovzdaný samospráve. Okrem toho je podľa predstaviteľov starostov a primátorov nevyhnutné, aby novela zákona o obecnom zriadení a zákon o vyšších územných celkoch, ktorých schválenie je súčasťou reformy, mali charakter ústavného zákona. Zabezpečí sa tým stabilita nového usporiadania. ZMOS podporuje tú navrhnutú alternatívu reformy, ktorá ráta s konštituovaním samosprávy vyšších územných celkov (s dvojkomorovými parlamentmi) ešte v roku 2000. (Podrobnejšie sa návrhu reformy verejnej správy budeme venovať v utorňajšej prílohe Samospráva, ktorú Hospodársky denník vydáva v spolupráci so Združením miest a obcí Slovenska.) Peter Višváder |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
