|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 3.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Cár odišiel, nech žije korunné kniežaJeľcinovu rezignáciu prijal svet s dôverou Zdá sa, že ľudia od neho očakávajú zázrak. Nemôžete však zatracovať človeka len preto, že nie je kúzelník, posťažovala sa pred rokom a pol prvá dáma Kremľa, brániac svojho manžela, ktorý prežíval ťažký pád na barometri úspechov, dlhotrvajúcu zdravotnú krízu a realitu do bodky totožnú s predchádzajúcou mizernou predpoveďou dvojpercentnej dôvery svojho národa. Presne na Silvestra, ktorý dal zbohom roku 1999, ten istý manžel Boris Jeľcin v televíznom vystúpení pomaly, ale zreteľne a kajúcne vyhlásil: Trápil som sa tým, čo treba urobiť, aby sa ľuďom žilo aspoň o trochu ľahšie a lepšie... No teraz odchádzam. Robil som všetko, čo bolo v mojich silách. Napriek tomu, že najmä ruský národ sa nevedel dočkať tohto historického výroku, každý sa pýta - prečo? Jeľcinovo vystúpenie - aj keď prišlo ako blesk z jasného neba - nemalo vo svete príchuť senzácie. Veď dve mocnosti - USA a Veľká Británia, o ktorých by len s veľkou dávkou kompromisu bolo možné povedať, že by v medzinárodných otázkach súhlasili s postojom Ruska, okamžite prijali rozhodnutie svojho partnera ako nič neočakávané (Blair) a úspech pre krajinu. Bol skutočne Jeľcin pripravený odísť? Je presvedčený, že jadrový kufrík, ktorý po ôsmich rokoch dal zo svojich rúk natrvalo (veď len raz - v prípade voperovania by-passu - ho na chvíľu zveril Černomyrdinovi a už pár sekúnd po prebratí sa z narkózy si ho opäť privinul na hruď), bude v Putinových rukách bezpečný? Zdravie, moc a sláva V prípade Jeľcina je svet zvyknutý na nepredvídavé kroky. Ale, ako sa pamätáme, v čase predvolebnej kampane do Dumy v decembri uplynulého roka Jeľcin niekoľkokrát zopakoval, že dodrží termín riadnych prezidentských volieb v júni, čím Rusko po prvý raz v histórii dokáže svetu, že je demokraciou, ktorá zvládne zmenu moci. Jeľcin sa v konečnom dôsledku môže tešiť, že aspoň v dôchodku mu rating popularity stúpne. O seba bude mať kráľovsky postarané, veď doživotne bude dostávať 75 % svojho platu, bude mať zabezpečenú bezplatnú lekársku starostlivosť na úrovni, aká sa mu poskytovala v čase prezidentovania, ochranku a, samozrejme, najdôležitejšie, trestnoprávnu imunitu a imunitu svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku. To znamená, že na povrch už nebudú môcť vyplávať žiadne jeho tajné kontá a finančné machinácie a jeho rodiny. Ak odstúpenie bolo aj zo zdravotných problémov, čo prezident navonok poprel, odchádza z úradu bez toho, aby lekári prehovorili nahlas. Jeho fyzická dispozícia je však čoraz horšia a pri každom doplňovaní niekoľko stostránkového chorobopisu s ním ležala na lôžku aj stopäťdesiatmiliónová krajina. Sú v tom intrigy? Je ťažké si predstaviť Borisa Nikolajeviča ako pestuje ruže vo svojej záhrade, alebo sa zúčastňuje na konferenciách pre penzionovaných politikov, vyhlásil v čase znovuzvolenia prezidenta v roku 1996 člen jeho predvolebného štábu a renomovaný ruský politológ Viačeslav Nikonov. Táto veta má opodstatnenie aj dnes, veď z odchodu z postu musí mať prospech najmä Jeľcin. Nikdy nerobil nič tak, aby neublížil svojim nepriateľom či verným. Jeľcin umelo vytvoril politickú formáciu Jedinstvo podporovanú Putinom, ktorého sláva stojí a padá na úspechoch v Čečensku. Práve pred týždňom však od neho zaznela veta, že do pravoslávnych Vianoc, resp. Nového roka sa operácia zdatne skončí. Poriadky v neposlušnej časti federácie budú pokračovať rovnako, ako aj rokovania s jeho vedením. To pár mesiacov potrvá, v žiadnom prípade však nie pol roka. Jún ako termín prezidentských volieb Putinovi nevyhovuje. A to vie aj Jeľcin: Nemal by som brániť prirodzenému vývoju histórie. Lipnúť na moci ďalších šesť mesiacov, keď má krajina silnú osobnosť, ktorá si zaslúži stať sa prezidentom. Lenže vie to aj Putin. Aj preto jeho prvé kroky viedli do Čečenska, kde za hrdinstvo čerstvo povyznamenával ruských dôstojníkov a vojakov. Dnes sa tak stal ešte výraznejším symbolom záchrancu Ruska, akým bol kedysi generál a terajší gubernátor Krasnojarského kraja Alexander Lebeď. Podľa výskumu verejnej mienky inštitútu VCIOM uskutočneného na začiatku zimy, by vo všetkých dueloch prezidentských kandidátov Putina so Ziuganovom, Lužkovom či Primakovom bodoval práve Putin (59:35, 67:23, 49:44). Prerástol mu cez hlavu? Putinova cesta k cárskemu dvoru však bola príliš rýchla a výrazná, aby sa ho Jeľcin zbavil triviálnym odvolaním, ako v prípade piatich predchádzajúcich premiérov. S Putinom sa možno prepočítal. Do jeho politiky nepatria úspechy premiérov, ktoré by prezidenta zatienili. A to Putin vie. Je dôvod zapochybovať, či Jeľcinova rezignácia nebola dohodou s chlapcami z Jedinstva a dobrovoľným uvoľnením poľa pre ich Putina. Veď po skončení práce v Čečensku by zrejme inak Putin letel cez palubu. Na jeho protiútok však Jeľcin pripravený nebol. Putin áno. Svoje ciele - poriadok, pokoj, železnú disciplínu a tvrdé vedenie - nemení. Tie mu spolu s Jedinstvom zabezpečia aj to, aby marcové prezidentské voľby prebehli pod prísnou kontrolou. Nuž, cár odišiel, nech žije cár? Slávka Blazseková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
