|
|
||||||||||||||||
| Utorok 4.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dosiahnuť efekt a nepoškodiťKriticky k pripravovanej reforme sociálneho poistenia Na internete uverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR koncepciu reformy sociálneho poistenia, súčasne vyzvalo spoločnosť na širokú diskusiu k týmto problémom. Reforma je široko koncipovaná a týka sa nemocenského, dôchodkového, doplnkového dôchodkového a úrazového poistenia. Reforma obsahuje návrhy na revíziu jestvujúcich predpisov, na ich úpravu, ako aj návrhy na tvorbu zásadne nových systémov sociálneho poistenia, hlavne dôchodkového. Naše poznámky sa vzťahujú hlavne na posledný problém. U nás platné dôchodkové poistenie je založené na systéme priebežného financovania. Pracujúci v hospodárstve, čiže v spoločnosti, odovzdávajú časť vytvoreného produktu obyvateľom, ktorí sú na dôchodku. V súčasnosti táto časť u nás tvorí 7,8 % hrubého domáceho produktu. Je pochopiteľné, že ak dochádza v ekonomike k stagnácii, alebo k recesii, vzniká napätie pri tvorbe zdrojov na potreby dôchodkového poistenia, lebo klesá tempo rastu hrubého domáceho produktu. V takejto situácii sa v súčasnosti nachádza naša ekonomika. Nie je však správne, ak sa len cez dnešnú situáciu dívame do budúcnosti a neuvažujeme o oživení ekonomiky. Reforma dôchodkového poistenia odstupuje od medzigeneračného presúvania zdrojov z generácie, ktorá pracuje na generáciu, ktorá už nepracuje - je na dôchodku, ale prijíma princíp, podľa ktorého generácia, ktorá už nepracuje, spotrebúva zdroje, ktoré vytvorila svojou prácou, pokiaľ pracovala. Je tu značný časový posun medzi tvorbou zdrojov na dôchodkové poistenie a ich použitím. Počas tohto obdobia sa príslušné zdroje zhromažďujú vo fondoch dôchodkovej poisťovne a ona s nimi podniká, kapitalizuje ich. Pri tomto type dôchodkového poistenia sa predpokladá, že príslušný systém bude dlhodobo stabilný, že nedôjde k nepredvídaným veľkým zmenám (mocenské zásahy iných štátov, zmeny štátnych hraníc, hospodárske krízy, hyperinflácia a pod.). Zrejme predpoklad o budúcej stabilite ekonomiky prijíma väčšina štátov, lebo väčšina európskych štátov buduje systém dôchodkového poistenia na princípe samofinancovania. To však neznamená, že aj väčšina občanov má tú istú mienku. Tak možno usudzovať z doplnkového dôchodkového poistenia, ktoré sa u nás len veľmi pomaly uvádza do života. Obyvatelia, najmä staršia generácia, si pamätá obdobie, keď prechod k budovaniu socializmu zrušil všetky formy doplnkového poistenia a poistencov poškodil. Koncepcii reformy dôchodkového poistenia predpokladá, že nový samofinancujúci systém odstráni nedostatky priebežného financovania, najmä nedostatok zdrojov súvisiaci s krízovými javmi v ekonomike, čiže s nepriaznivým demografickým vývojom. Teoreticky novozavádzajúci systém by mal spĺňať tieto nádeje. Prakticky, keďže ide o dlhé obdobie (2 0-30 rokov), počas ktorého sa dôchodkové poistenie tvorí, nedarí sa postihnúť všetky javy, ktoré sa v tomto dlhom období vyskytnú, a výber poistného sa spravidla nezhoduje s potrebami, ktoré má poistné hradiť. Preto dochádza k revízii pravidiel výberu poistného. Napríklad v roku 1983 USA zaviedli samofinancujúci systém. Nastal nedostatok príjmov v dôsledku nezamestnanosti, rastúci objem podpôr v dôsledku inflácie a nesprávny postup pri výpočte podpôr, to všetko prispelo ku kríze fondu. Ukázalo sa tiež, že tento systém sa dostane do ťažkostí na počiatku budúceho storočia, keď pôjdu do dôchodku a budú požadovať platby generácie detí narodené v období baby-boomu, a pritom sa miera pôrodnosti bude znižovať (voľný preklad z knihy: Richard A. Musgrave, Peggy B. Musgraveová - Veřejné finance v teórii a praxi). Na riešenie tohto problému ustanovili prezidentskú komisiu, ktorá navrhla potrebné opatrenia. Medzi nimi sú: - projektovaný rast sadzieb na sociálne poistenie sa urýchli do roku 1990 - päťdesiat percent dôchodku, ktoré získajú dôchodcovia nad určitú hranicu, sa bude zdaňovať - počínajúc rokom 2000 sa začne postupne zvyšovať hranica odchodu do dôchodku zo 65 rokov na 66 rokov, pričom tento prechod by mal byť ukončený v roku 2009. K ďalšiemu predĺženiu na 67 rokov dôjde v rokoch 2021 až 2027. Pri prechode na samofinancujúci systém dôchodkového poistenia, keď sa očakáva od príslušného systému, že podporí osobnú zainteresovanosť, motiváciu pracovať, sociálnu spravodlivosť, je tu vážny problém, týkajúci sa zdrojov príslušnej reformy. Inkasované príjmy na dôchodkové poistenie inkasované od zamestnávateľov a zamestnancov sa po reforme nepoužijú bezprostredne na výplatu dôchodkov, ale sa rozdelia na dve časti, a to: - na časť, ktorá sa použije na samofinancovanie dôchodkového poistenia a presunie do fondov sociálnej poisťovne - časť, ktorá slúži na priebežnú výplatu dôchodkov. Prvá časť rastie, druhá klesá. Intenzita rastu a poklesu závisí od princípov, ktoré sa prijali na tvorbu dôchodkov, a tiež od ďalších faktorov, akými sú zamestnanosť, úmrtnosť, inflácia, prípadne ďalšie. V snahe demonštrovať intenzitu príslušných procesov predpokladajme, že v roku 2000 sa zavádza samofinancovanie dôchodkového poistenia. Pritom na samofinancovanie prechádza generácia vo veku 25 až 35 rokov, na ktorú pripadá 20 % z celkového dôchodkového poistenia. Na základe terajšej praxe predpokladáme celkový objem dôchodkového poistenia 65 mld. Sk. Z toho vyplýva, že na samofinancovanie by sa odčerpalo 13 mld. Sk. Zvyšok by sa použil na financovanie priebežného poistenia, čo je zrejme nedostatočný objem na výplatu dôchodkov. Aj keď znížime predpoklad, ktorý sa týka tvorby zdrojov na výplatu dôchodku na 15 %, ide stále o dosť vysokú sumu - 10 mld. Sk, ktoré treba hradiť zo zdrojov ekonomiky. V ďalších rokoch sa príslušný objem zvyšuje a po uplynutí určitého času sa vytváraný fond začína používať na výplatu dôchodkov. Čiastočne zníženie napätia v zdrojoch sa dosiahne vtedy, ak sa inkasované dôchodkové poistenie racionálne investuje. Samofinancujúci spôsob dôchodkového poistenia je z hľadiska poistenca a poisťovne efektívnym systémom, pokiaľ nedôjde v ekonomike k výraznejším poruchám. Každý rok, prípadne každý mesiac sa odvádza do poisťovne určitá výška poistného rezultujúca z pravidiel na jeho výpočet. V poistnom fonde sa príslušný odvod rozšíri" o výnosy, ktoré súvisia s podnikaním tohto fondu. Teda odvod sa kapitalizuje. Ak predpokladáme 5-percentnú ročnú výnosovosť penzijného fondu, po 25 rokoch sa vklady zdvojnásobia. Príslušná suma tvorí základ na výpočet vyplácaného dôchodku, s prihliadnutím na to, že kapitalizácia dôchodku pokračuje aj počas výplaty dôchodku. Z hľadiska jednotlivého priemerného dôchodcu kapitalizácia pokračuje dovtedy, kým sa príslušný fond nevyčerpá, teda do priemernej dĺžky života dôchodcu. Príslušný proces komplikuje najmä inflácia. V koncepcii reformy sa uvádza, že nemáme na súčasný systém, musíme šetriť... Sme toho názoru, že v čase zavádzania reformy je opak pravdou. Prechod na samofinancujúci systém je zdrojovo náročný a nebolo by rozumné zavádzať takýto systém, keď je ekonomika v recesii. Tento postup by viedol k omnoho vyššiemu napätiu v zdrojoch ako pri priebežnom systéme financovania sociálneho poistenia. Je veľa podnetov, ktoré koncepcia reformy obsahuje, a sú racionálne. Dajú sa uplatniť aj na doterajšom systéme, pritom povedú k jeho zdokonaleniu. Zásadnú prestavbu systému na systém samofinancujúci by bolo treba odložiť dovtedy, kým sa ekonomika nerozbehne a získa očakávanú dynamiku. Dovtedy možno analyzovať rôzne varianty samofinancujúceho systému, hodnotiť ich možné dôsledky, vyhodnotiť skúsenosti štátov, ktoré sa uberajú podobnou cestou. Unáhlené rozhodnutie o zavádzaní reformy sociálneho poistenia by ekonomike len poškodilo a neprinieslo očakávaný efekt. Prof. Jozef Sojka Ekonomická univerzita Bratislava |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
