|
|
||||||||||||||||
| Streda 5.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Putin: muž bez železnej maskyAle s kamennou tvárou, ktorý naširoko odhrnul oponu Príroda ho neobdarila ani kúzlom osobnosti, ani mužným zjavom, ani príjemným pohľadom. Dokonca, keby ešte v lete boli v Rusku vypísali súťaž o najmenej sympatického politika, bol by to dozaista vyhral práve Vladimir Putin, ktorý sa vtedy nesmelo usadzoval na premiérsky stolec. Dnes patrí k politicky najmocnejším ľuďom v krajine a mnohí sú takmer stopercentne presvedčení, že tento Jeľcinom menovaný následník ruského trónu sa tam v marci aj dopracuje. Porážka Vladimira Putina je nemožná. Preskúmali sme všetky možné scenáre, ale ten scenár (porážky Putina) nie je realistický, prehodil len nedávno prvý námestník kremeľskej administratívy Igor Šabdurasulov. Putin by s krásnym náskokom mohol vyhrať už v prvom polčase predčasných marcových volieb. Druhý by síce bola vraj len strata času, ale aj tak by sa podľa výsledkov inštitútu VCIOM v dueloch predral na piedestál. So Ziuganovom by Putin vyhral náskokom 59:35, s Lužkovom 67:23 a s Primakovom 49:44. Dnešný miláčik verejnosti s takmer 50-percentnou podporou, ktorú mu nahráva práve jeho zápal aktivity a rozhodnosti v Čečensku, už ani špeciálnu predvolebnú kampaň robiť podľa Šabdurasulova nemusí. Najmä keď si jeho stranícke medvede posilnili vo voľbách druhou priečkou. Aký teda je 48-ročný dočasný prezident Putin a akým spôsobom sa mu vlastne podarilo odstaviť samotného Jeľcina? Boris Jeľcin, a nie je to tajomstvo, vždy zapaľoval a zhasínal svoje vychádzajúce premiérske hviezdy tak, aby sa ani z jednej nestala Polárka. Smer určoval totiž výhradne on. Možno aj preto si mnohí zabudli zavrieť ústa, keď Jeľcin po prvýkrát vo svojej prezidentskej histórii priamo naznačil, že by bol rád, aby sa v budúcnosti po ňom do Kremľa nasťahoval práve Putin. Človek, ktorý mal na rozdiel od svojich predchodcov všetky predpoklady, aby sa nezaplietol do korupčného či sexuálneho škandálu. Žil za železnou oponou, ktorú dnes s úsmevom odhrnul. Jeľcin ho do Kremľa skutočne dostal, len nevedno, nakoľko to bol úmysel a nakoľko sa mu experimentovanie s neúplatným Putinom, konzervatívnym vo verejnom i osobnom živote, stalo osudným. Najväčší problém totiž tkvie v tom, že z kamenného výrazu tváre len málokto niekedy vedel a vie, čo si Putin skutočne myslí a čo robí, resp. prečo to robí. Sú ľudia, ktorí robia jedno, a myslia si druhé. Ja medzi nich nepatrím, podotkol raz na otázku nejakého novinára pokúšajúceho sa zistiť, či si trúfne na prezidentskú funkciu. Samozrejme, že budem kandidovať, vyhlásil vtedy. Kto je ten muž? Meno Putin sa po prvý raz objavilo v médiách v dobe, keď do ofenzívy prišli mladí petrohradskí demokrati, tlačiaci sa začiatkom deväťdesiatych rokov na politickú scénu najprv na federálnej úrovni, potom na úrovni moskovskej a podaktorí aj priamo do kremeľských komnát. Putinovým vzorom bol v tom čase jeho prednášajúci, Anatolij Sobčak, pôsobiaci aj ako petrohradský starosta. Aj Sobčak si obľúbil ctižiadostivého a usilovného študenta, na ktorého nezabudol ani vtedy, keď sa Putin už ako plukovník KGB vrátil späť do Petrohradu. Putin, ktorý je vzdelaním právnik, totiž hneď po skončení svojich štúdií na leningradskej štátnej univerzite nastúpil do služieb všemocnej KGB. Jeho extrémnu dôslednosť a starostlivosť si všimli nadriadení už keď pracoval v Správe zahraničnej rozviedky KGB. Už vtedy dostal prezývku dokonalý špión. Najmä preto, že sa nespíjal, nepodliehal mamone peňazí a bol verný aj svojej manželke. Hoci ženu aj svoje dve deti vraj vždy držal pod kontrolou. Krstom prešiel a vážnosť si vyslúžil v Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku, kde mu pomohol jeho nemecký výzor a perfektná znalosť jazyka. Nebolo pochýb, že jeho kariéra naberie šialené obrátky. Dokonca spoluprácu a kontakty neprerušil ani po tom, čo sa po 15 rokoch v úlohe rozviedkara vrátil dočasne do rodného Petrohradu na univerzitu ako pomocník prorektora pre medzinárodné vzťahy. Ďalší rodák na ceste Postupným presúvaním pod okná Kremľa sa zblížil so svojím ďalším rodákom a ďalšou šedou eminenciou Kremľa - vodcom petrohradského klanu mladých reformátorov A. Čubajsom. Ten ho dotlačil až priamo na chodby paláca. Pre Putina to bol silný obrat. Pomohol mu totiž zabudnúť na trpké petrohradské obdobie. Mladý nováčik opäť ticho a usilovne pracoval a za obdobie pod Čubajsovým dohľadom vystriedal niekoľko funkcií. Už v marci 1997 ho poctili funkciou zástupcu vrchného riaditeľa prezidentského úradu, neskôr aj náčelníka Hlavnej kontrolnej správy... Putin bol na to ako stvorený. Dokázal tvrdo brániť centristickú administratívu proti mocenským nárokom regionálnych vodcov, ktorí sa doťahovali s centrom o špagátik s mocou. Verejnosť o tejto sivej myši v pozadí stále vedela dosť málo. Keďže Čubajsovi nezacláňal, jeho skromnosť mi nijako neprekážala. Putin sa totiž nikdy nepchal na televízne obrazovky a neposkytoval ani rozhovory. Vyplatilo sa. Keď sa Čubajs dostal do nemilosrdenstva, Putinovi miesto na výslní vydržalo. Dokonca v tom čase si ho pozornejšie všimol už aj prezident. A už v júni 1998 ho poveril špeciálnou službou - miestom riaditeľa Federálnej bezpečnostnej služby (FBS) Ruskej federácie, na ktorom vystriedal Nikolaja Kovaľova. Od toho momentu už aj mafia pocítila, čo je to mať za chrbtom Putina. Preklínali ho. Dokonca aj niektorí finanční magnáti, voči ktorým dokázal bez mihnutia tvrdo zakročiť. Keďže však najmä Jeľcinova dcéra a imidžmeikerka v jednej osobe mala k poniektorým magnátom typu Berezovský a Čubajs až veľmi blízko, bolo potrebné byť s honom na magnátov opatrný. A Putin vedel, koho má ušetriť bez toho, aby vzbudil známku sebamenšieho podozrenia. Táto jeho skromnosť, dôslednosť, opatrnosť a poslušnosť ho vraj už vtedy podľa niektorých analytikov predurčovala na to, že jedného dňa sa stane premiérom, ba možno viac, následníkom ruského trónu. Podlomený Jeľcin? V Putinovom prípade skutočne Jeľcin porušoval všetky svoje inak nevypočítateľné a absurdné pravidlá. K doterajšej vplyvnej funkcii a vytepleného miestečka šéfa FBS pridal Putinovi ďalšiu - tajomníka Rady ruskej bezpečnosti, poradného orgánu prezidenta. Tým ho urobil nielen príliš mocným, ale aj príliš informovaným. Veď táto funkcia, na ktorej vystriedal Nikolaja Borďužu, zároveň dupľovala činnosť silových ministerstiev vnútra a zahraničia a dovolila mu zároveň neoceniteľné zviditeľnenie sa zahraničným partnerom, keď rokoval v júni uplynulého roka o úlohe ruských vojsk v Kosove a presadzoval rýchle odzbrojenie kosovskej UCK. Na takýto silný vplyv aj na medzinárodnej scéne si predsa Jeľcin vždy dával veľký pozor. Napriek riskovaniu, že mu raz jeho zverenec môže prerásť cez hlavu, urobil ďalší prekvapivý akt. Deviateho augusta pozbavil plukovníka KGB všetkých funkcií, ale so sladkou odmenou. Stal sa druhým mužom v štáte. Bábkou už o mesiac Ak sme spomínali, že ako šéf FBS nebol nikdy nadmieru medializovaný, ako predseda vlády sa popularity dočkal. Už o mesiac po svojom zvolení sa objavil v obľúbenom televíznom programe Kukly (bábky), čo znamenalo, že konečne patrí k elite. Avšak vyrobenie jedného politika v životnej veľkosti vraj stojí približne 6000 USD a trvá niekoľko týždňov. Ako vieme, najmä v prípade premiérov nebolo isté, či po dorobení bábky bude ten ešte stále vo svojej funkcii. A tak sa v prípade výroby Putinovej bábky autori posnažili dielo dokončiť v skrátenom termíne, aby si zahral aspoň niekoľko dielov seriálu. Putin je vôbec veľmi dobrá obeť aj na karikatúry. Hoci, ako tvrdia mnohí, tento človek s očami posadenými príliš blízko seba vraj nie je až taký suchár a pedant. Vie sa usmiať a žartovať. Aj keď zo všetkého najradšej vytáča svojich neprajníkov. Basajeva nepoznám... Tak napríklad, keď sa ho pred pár mesiacmi, v čase, keď ešte o čečenských bombových atentátoch na ruskú metropolu nebolo chyrovať, pýtali, aký je jeho vzťah k obávanému a Moskvou nenávidenému vodcovi čečenských teroristov Šamilovi Basajevovi, zareagoval sebaisto: Nepoznám človeka s takým menom. Táto odpoveď musela zrejme prekvapiť aj samotného Basajeva. Putin sa niekedy vie odviazať. Po návrate z Dagestanu, kam si cestu naplánoval tesne pred vypuknutím vojny, vyhlásil, že bol taký dojatý pohostinnosťou miestnych obyvateľov, až chcel jednu z hostiteliek objať. Až v poslednej chvíli sa vraj zarazil, keď zbadal oproti sebe fúzatých tmavých mužov okrášlených samopalmi. Ako na prezidenta? Poriadok snúbiaci sa s tvrdým vedením, železnou disciplínou, ale zároveň aj pokojom sú skutočne tými cieľmi Putina, ktoré mu pomohli aj proti samotnému Jeľcinovi. Nevedno totiž, do akej miery chcel exprezident oceniť Putinovu doterajšiu oddanosť, vernosť a nekonečnú lojalitu svojmu vodcovi dobrovoľným opustením právomocí a najmä ľúbezného jadrového kufríka prijímajúceho signály o raketovom útoku na Rusko a SNŠ, a do akej miery ten istý Putin v úlohe silného premiéra s ešte silnejšou podporou svojich bezpečnostných zložiek a chlapíkov z vlastnej strany Jedinstvo (predseda S. Šojgu je ministrom pre mimoriadne situácie a civilnú obranu) dokázali k poslednému kroku - postúpenia vlastnej funkcie - Jeľcina prinútiť. Je totiž až príliš nápadné, že hoci silové zložky (ministri vnútra, zahraničných vecí a obrany) o tomto kroku nevedeli, Putin mal pripravený novoročný prejav. A nielen to. Veď ihneď po rezignácii Jeľcina na funkciu sa Putin vybral vyznamenávať čečenských vojakov, ktorých hrdinstvo je pre ruský národ dôležitejšie, ako sledovať osudy čečenských utečencov. Podozrivo dobre načasované bolo aj minulotýždňové uvoľnenie informácií na internete týkajúcich sa Putinovej zahraničnej politiky, ktorá mala upokojiť najmä Západ, a ukázať, čo sa od nového prezidenta dá očakávať. Kladné ohlasy od západných kolegov po postúpení právomocí dávajú za pravdu. Vynikajúce bola pripravená a prezentovaná aj jeho stratégia hospodárstva na budúce desaťročie. To, že išlo o službu za službu, resp. ústupok za ústupok na ceste na trón, dokazuje aj fakt, že okamžite po menovanej intronizácii Putin podpísal výnos "vďakyvzdania", ktorý chráni exprezidenta a jeho rodinu pred trestným stíhaním a zabezpečuje imunitu hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj ďalšie požitky týkajúce sa zabezpečenia zdravotnej starostlivosti a osobnej bezpečnosti. Napriek všetkému nemožno tvrdiť, že by mal Putin až tak v láske prezidentovu rodinu a jeho lojálne okolie. Veď ďalším krokom bolo odvolanie Tatjany Djačenkovej, Jeľcinovej dcéry, z postu imidžmakerky či Jeľcinovho doterajšieho hovorcu. Na druhej strane však Putin potvrdil vo funkcii šéfa prezidentskej administratívy Alexandra Vološina, kremeľského intrigána par excellence, ktorý bol hlásnou trúbou medzi magnátmi na čele z Berezovským udržujúcimi vrelé vzťahy s Kremľom cez Tatjanu (tzv. Rodina) a prezidentom. Ak by sa však čečenský konflikt nevyvíjal pre Rusko dobrým smerom a Putin by sa neskôr Vološina chystal zbaviť, mohli by súboje o moc poznačiť aj Putinov zatiaľ bezproblémový pochod na stály olymp moci. Dočasný prezident má totiž jednu výhodu, ktorú mu všetci, aj exprezident, závideli a obdivovali. Už v decembri vedel, ako dosiahnuť poriadok a riadiť tajné služby takým spôsobom, aby parlamentné voľby boli pod prísnou kontrolou a zodpovedali očakávaným výsledkom Kremľa. Zrejme vie zabezpečiť aj to, aby výsledok marcových volieb priniesol výsledok, ktorý dnes Kremeľ - s novým pánom - očakáva. Za mreže! Do marca totiž rating jeho podpory bude len stúpať. V očiach národa je spasiteľom, ktorý bez milosti vyčistí celé Rusko od teroristov. Nebojujeme proti Čečensku, ale proti teroristom. Západ sa k tomu z nejakého dôvodu nevyjadroval. Je to veľmi čudné, poznamenal koncom uplynulého týždňa v novoročnom prejave akoby na obranu. V očiach západnej mienky si totiž práve za Čečensko vyslúžil kritiku, no ako sám dodáva: V hociktorom kritickom momente sa histórie Ruska a USA vždy spojili, a myslím, že to nie je náhoda. Moskva zahraničnú politiku pod vedením Putina nemení. Nevedno, do akej miery sa proklamované budovanie multipolárneho sveta pri ďalších personálnych zmenách vo vláde, posilnených o Putinových chlapcov, odrazí na vzťahu k Západu. Ale je jasné, že tak ako Jeľcin zaskočil svojím odstúpením z postu nepripravenú opozíciu, tak si Putin posilní do marca šance tým, že vo vláde obsadí ešte viac posty Jednotou. Putin však musí postupovať tak, aby dotiahol vojnu v Čečensku do víťazného konca. Ak sa povlečie konflikt príliš dlho, alebo začnú ruské straty na životoch rásť (...), mohlo by sa z konfliktu vyvinúť čosi, čo dostane Putina do ťažkostí a vlna, ktorá ho vyniesla nahor, sa môže zmeniť na vlnu, ktorá ho pohltí. Uviedol v tejto súvislosti zástupca tých, ktorí Putina pozorujú pod mikroskopom - poradca amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Samuel Berger. A odpoveď Putina? Tí, ktorí budú destabilizovať situáciu v krajine, posadím za mreže. Povedal raz, a tento jeho citát mu už prischol ako predvolebné heslo. Slávka Blazseková Snímky TASR a archív |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
