|
|
||||||||||||||||
| Streda 5.Januára 2000 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zavedenie víza je najmä hrou o časSám som bol prekvapený, keď mi v OBSE na základe komparácie vládnych európskych dokumentov povedali, že náš program je zatiaľ najlepšie prepracovaný, povedal podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Pál Csáky na otázku o spôsobe a postupoch riešenia rómskej otázky na Slovensku. - V Európe sú vlády, ktoré tvrdia, že nemajú rómsky problém, to znamená, že vôbec nevnímajú rómsku problematiku. Niektoré vlády to považujú len za sociálny problém, niektoré len za kultúrny, iné sa ho snažia marginalizovať. My ho vnímame ako realitu, ako komplexný problém. Snažili sme sa dať odpoveď na všetky aktuálne otázky, ktoré sa otvorili v súvislosti s týmto komplexom problémov. V tejto chvíli ide o otvorený dokument. Netvrdíme, že na všetky detaily tejto otázky môžeme dať vyčerpávajúcu odpoveď, vraciame sa však k nej každých šesť mesiacov, a ak sa objavia ďalšie hľadiská, tak sme to ochotní inkorporovať do našich dokumentov. Zdá sa, že náš prístup je pozitívne ohodnotený nielen z OBSE, ale aj Radou Európy a ďalších inštitúcií. Dostal som list, že Svetová banka mieni podporovať náš konkrétny projekt vo výške takmer 300-tisíc USD. Podobne máme aj rôzne bilaterálne podpory napríklad od írskej, španielskej vlády a jednej španielskej nadácie na projekt podpory sebaorganizačnej schopnosti rómskej spoločnosti. Môžete konkrétnejšie spomenúť postupy - programy, ktoré budú v najbližších mesiacoch? - V uplynulých mesiacoch som avizoval realizovanie niektorých konkrétnych projektov. Chcem zdôrazniť, že priamo za riešenie tejto problematiky je zodpovedný splnomocnenec vlády V. Danihel a jeho kancelária. Ja zastrešujem celú menšinovú politiku vrátane rómskej problematiky. Avizovali sme podporu konkrétnych rómskych projektov. Jedným z nich je vydanie učebnice. Táto učebnica bola napísaná už dávnejšie, pred tromi-štyrmi rokmi, ale v minulosti k tomu boli politické výhrady. V knihe sa hovorí o samostatnej národnostnej menšine, samostatnom etniku a zdá sa, že sa to nie každému hodilo. My túto skutočnosť akceptujeme a som rád, že pred sviatkami táto učebnica uzrela svetlo sveta. Taktiež sme podporili projekt zvýšenia samoorganizačnej schopnosti rómskej komunity, kde sa konali tréningy, školenia a semináre nielen Rómov, pracovníkov štátnej správy a polície. Ide o neustály proces rómskych lídrov a mimovládne rómske organizácie. Doteraz sme podporili viac ako štyridsať rómskych projektov - menšie projekty miestnych škôl a regionálnych organizácii, ale aj veľké, napríklad projekt okrúhlych stolov v Slovenskej televízii. Pokračovať budeme v tvorbe programov o Rómoch a pre Rómov, podporili sme projekt ministerstva školstva, ktoré zaviedlo nulté ročníky pre žiakov z hendikepovaných rodín. Na prelome rokov uvažujeme o vypracovaní väčších projektov. Jedným z nich bude aj projekt pre EÚ vo výške až 5 mil. eúr. Zameria sa aj na riešenie situácie rómskych osád a dedín, kde chýba elementárna infraštruktúra. S podporou EÚ chceme odstrániť deficit. Ďalšou prioritnou oblasťou bude vzdelávanie na úrovni základných škôl a stredných škôl a na úrovni tvorby inteligencie. Spolupracujeme už s dvoma univerzitami. Na Nitrianskej plánujeme s podporou EÚ posilniť Katedru rómskej kultúry a súčasne sa rozvíja aj spolupráca s Prešovskou univerzitou. Spomínali ste medzinárodné inštitúcie, akým dielom sa podiela naša vláda na týchto aktivitách? Uvažuje sa v štátnom rozpočte s finančnými prostriedkami, ktoré sú priamo vyčlenené na túto problémovú oblasť? - V roku 2000 to bude čiastka 30 mil. Sk, z ktorých budú podporené malé a stredné projekty. Podľa našej ďalšej stratégie zdroje by sa mali získať na úrovni krajov a okresov. V súčasnosti pripravovaný veľký projekt rozvoja sociálneho bývania zabezpečíme zo zvláštnych fondov aj s európskou účasťou. Predovšetkým myslím na sociálny fond EÚ. Občania SR si vedia odôvodniť, prečo sa väčšina rómskeho obyvateľstva nachádza na okraji spoločnosti. Ako však túto skutočnosť vníma Rada Európy a cieľové štáty azylovej turistiky? - Väčšina európskych štátov má vlastné rómske komunity, aj keď menej početné. Majú s nimi určité skúsenosti. Aj keď nie sú vždy pozitívne, my sa snažíme z nich čerpať. Napríklad so španielskou vládou plánujeme spoločný projekt. Nedávno boli na návšteve experti práve z tejto krajiny, ktorí napriek sľúbenej pomoci a spolupráci pri riešení rómskej otázky zdôraznili, že ani v Španielsku ešte nie je doriešená a aj v budúcnosti bude stále špecifickou otázkou demokratickej spoločnosti. Predchádzajúcou otázkou som narážala na návštevu z Bruselu, ktorá prišla na Slovensko preskúmať oprávnenosť žiadostí slovenských Rómov o politický azyl. - Je to jednoznačné. V žiadnej krajine naši Rómovia nedostávajú politický azyl masovo. Tým tieto krajiny uznávajú, že z hľadiska ľudských alebo menšinových práv na Slovensku nie je taký stav, ktorý by oprávnene vyvolal masovú reakciu zo strany týchto krajín. Na druhej strane sú tu problémy, ako som už naznačil, v oblasti infraštruktúry, vzdelávania, kultúry a predovšetkým v sociálnej oblasti. Snažíme sa čeliť aj týmto problémom, ale to nie je dôvod, aby niekto žiadal o politický azyl. Ako vysvetlíte masovú azylovú turistiku do krajín západnej Európy. Ťažko ju možno klasifikovať ako spontánnu. Kto je podľa vás organizátorom skupín Rómov, ktorí putujú vo veľkých počtoch do zahraničia? - Určite to má znaky organizovanosti, tento proces môžeme analyzovať z rôznych hľadísk. V každom prípade, ako som už niekoľkokrát povedal, je tam finančná motivácia. My teraz rokujeme s krajinami EÚ, aby bola odstránená. Je dnes známy organizátor týchto akcií? Na presun množstva ľudí na väčšie vzdialenosti treba mať k dispozícií informácie o cieľových krajinách, doprave a poznať azylovú politiku konkrétnych štátov. - Máme informácie o organizovaní takýchto ciest. Opustiť krajinu má právo každý občan. Vláda garantuje aj toto právo. Nechceme vytvárať nejaké umelé byrokratické bariéry, aby sme obmedzili cestovanie našich občanov do zahraničia. Rešpektujeme toto právo, inou vecou však je, že niektorí situáciu zneužívajú. Podobnému problému čelilo aj Česko a Poľsko. Spolupracujete v spomínanej oblasti so susednými krajinami? - Veľmi nie, aj keď máme záujem na spolupráci. Poľsko a Maďarsko sú veľmi zdržanlivé v danej spolupráci, s Českom sa snažíme o dialóg, ale platí všeobecný názor, že touto problematikou sa má zaoberať konkrétna krajina podľa vlastných možností. Sú určité veci, ktoré sa dajú univerzálne riešiť, je vhodná výmena skúseností, osvedčených modelov, ale pravdou je, že situáciu v Prešovskom kraji budeme musieť riešiť v Bratislave, a nie v Prahe, vo Varšave alebo Budapešti. Podnikla vláda konkrétne kroky, aby sa daná situácia už neopakovala? Aby nebola uvalená vízová povinnosť pre našich občanov aj od iných krajín? - Zavedenie vízovej povinnosti je nedorozumením a neefektívnym krokom zo strany týchto krajín. Víza nie sú riešením rómskej problematiky. V skutočnosti je to ochrana ich vlastných záujmov. Vláda rokuje v súčasnosti s týmito krajinami, aby finančnú motiváciu týchto procesov odstránili. Nemôže zavedenie vízovej povinnosti voči našim občanom vo viacerých krajinách Európy, z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, vyhrotiť napätie medzi rómskym etnikom a inými občanmi? - Domnievam sa, že nie. V každom prípade to nie je pozitívny signál a v spoločnosti určite nevyvolá pozitívne emócie alebo procesy. Na druhej strane to nepovažujem za moment, ktorý by enormne zdeformoval naše spoločenské pomery. Dúfam, že sa podarí táto situácia doriešiť aj v spolupráci s krajinami EÚ. Po Helsinkách sme sa priblížili Európe. Vízová povinnosť nám však uzatvára hranice a znemožňuje voľný pohyb. Nemožno považovať súčasný stav za de facto priestorové vzďaľovanie sa západným európskym štátom? - Nie, rozhodne nie. Dostať sa do Európy, to neznamená len cestovať. Stať sa Európanom znamená akceptovať pomery a spôsoby rozmýšľania, spôsob riadenia spoločnosti, spôsob civilizovanosti spoločnosti a akceptovanie pravidiel hry, ktoré v každej krajine EÚ platia. Z tohto hľadiska je Slovensko oveľa bližšie, ako bolo napríklad pred rokom alebo kedykoľvek predtým. Na druhej strane sú aj v rámci EÚ vnútorné problémy, na ktoré jednotlivé členské krajiny reagujú, niekedy jednostrannými krokmi. Zavedenie vízovej povinnosti je práve takýmto momentom. Som si istý, že je to dočasná záležitosť. Dnes totiž aj v Európskej únii chápu, že tá hra - zavedenie víza, zrušenie a opätovné zavedenie nie je systémovým riešením tejto problematiky. Jana Ursínyová |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
