Hospodársky denník
USD40,833 Sk
EUR42,342 Sk
CHF26,39 Sk
CZK1,165 Sk
  Piatok  7.Januára 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Proroctvá zatiaľ boli vždy len proroctvami


Jiří Grygar pochádza z Moravy. Jeho pracovné zameranie sa často menilo. Zo začiatku sa venoval výskumu dvojhviezd, potom diaľkovému prieskumu Zeme a teraz sa zaoberá astrofyzikou veľmi vysokých energií. Široká verejnosť ho „zobrala“ na vedomie po televíznych vystúpeniach v rokoch 1981 až 1992. Seriál Okná vesmíru dokorán mal 32 pokračovaní a prekonal aj dobrodružstvá majora Zemana. Od roku 1995 je členom Českého klubu skeptikov Syzifos, kritizujúceho astrologické táraniny. Najviac si cení zakladateľstvo Českej učenej spoločnosti. V prítomnosti sa už periodicky opakujú hlavne v médiách fámy ohlasujúce kataklizmu na prelome tisícročia. Kulminovali pri nedávnom úplnom zatmení Slnka. Čo si o nich myslíte, v čom sú ich korene? - V spomínanom čase sa znova objavili veľmi staré proroctvá pochádzajúce od francúzskeho veštca zo 16. storočia Nostradama. Z jeho knihy Skutočné proroctvá a veštby
pramenia varovania, že zatmenie Slnka vyvolá nielen globálne katastrofy, ale aj koniec sveta. Ľudia to vzali tak, že o 11.30 hod. sa začne čiastočné zatmenie, vyvrcholí o 12.45 hod., potom bude ustupovať a niekedy o 15.00 hod. sa začne koniec sveta. Potrvá do 17.00 hod., a potom bude v televízii voľajaký iný zaujímavý program. Inými slovami - proroctvá sa zatiaľ nikdy nenaplnili. Hnevá ma však, že sa na šírenie týchto bludov prepožičiavajú vzdelaní ľudia. Človeka od nepamäti fascinovali úkazy na oblohe. V novembri sme pozorovali predvídaný meteorický dážď Leoníd, ktoré k nám prilietajú zo súhvezdia Leva. Tento rok boli zvlášť bohaté. Maximálne hodnoty predstavujú okolo tridsať meteorov za hodinu. Avšak raz za 33 rokov sa meteorický roj takto prejaví. Pozorovateľ zaregistruje až tisícku meteoritov. Po prvý raz to zaznamenali v roku 1790 v Južnej Amerike, potom v roku 1833 v Severnej Amerike. Niektoré hnutia tiež spájali tento úkaz s koncom sveta. Nádherné predstavenie zažili pozorovatelia aj v minulom roku, keď za hodinu videli tisíce meteorov. V roku 2002 sa k nám Leonidy znova vrátia. Ale medzi ľuďmi kolujú aj iné varianty globálnych katastrof. - Tretia možnosť konca sveta sa spája s rokom 2000. Piateho mája budeme môcť pozorovať zaujímavú konšteláciu planét viditeľných zrakom - Mesiaca a Slnka. Stretnú sa na rozhraní súhvezdí Býka, Ryby a Barana. Štatisticky ide o pomerne častý úkaz.
Je to však iba geometrická záležitosť. Okolo 40-krát sa takto stretli na oblohe za ostatných 2000 rokov. A čo silové pôsobenie hviezd, planét a komét?
- Jupiter a Saturn sú veľmi ďaleko od Slnka i od Zeme. Ale ak už chceme hovoriť o silovom pôsobení na Zem, ide hlavne o pomerne malý Mesiac, najbližšie naše teleso. Jeho tzv. slapové pôsobenie na moria (príliv, odliv) je 2,5-krát silnejšie ako podobné pôsobenie Slnka. Teda ani v máji koniec sveta nebude, hoci iné katastrofy, napríklad ničivé zemetrasenia, vylúčiť nemožno. Prečo sa teda rok 2000 javí taký magicky?
- Dané je to okrúhlosťou tohto čísla. Ale je to aj výsledok nášho európskeho kresťanského šovinizmu. Veď na našej planéte sú oblasti s celkom inými letopočtami. Moslimský kalendár sa nezačína 1. januára a bude si písať rok 1420. Koptský kalendár si zapíše rok 1716 a židovský dokonca rok 5750. Ešte staršia je byzantská éra, ktorá má letopočet 7508.
My sme začali rátať roky po Kristovi a v desiatkovej sústave. Ale v časomiere sa často používajú aj iné, často hybridné sústavy. Je v tom veľká nejednotnosť. Náš kalendár má veľmi zaujímavý životopis. Siaha až do čias pred naším letopočtom. V Rímskej ríši používali Juliánsky kalendár. Základom je rotácia Zeme a dĺžka obehu okolo Slnka. Striedanie svetla a tmy, ako aj ročných období najviac ovplyvňuje ľudí. Meraním sa zistilo, že návrat rovnakého ročného obdobia sa zopakuje vždy po 165,25 dňa. Každý rok deliteľný štyrmi bol priestupný, preto Juliánsky kalendár vysoko hodnotíme v porovnaní s vtedajšími zmätkami. Astronómia však medzitým veľmi pokročila. V cirkevnom roku hrá veľkú úlohu pohyblivý sviatok - Veľká noc, od ktorej sa odvodzujú všetky ďalšie sviatky. - V roku 325 zasadal vo francúzskom meste Nice koncil, ktorý sa zapodieval aj kalendárom, hlavne stanovením jarnej rovnodennosti. Určil, že tento deň pripadne vždy na 21. marec. Juliánsky kalendár prestal vyhovovať. Preto došlo ku gregoriánskej reforme. Tam, kde mala katolícka cirkev silné pozície, reforma sa ujala najrýchlejšie. V našich krajinách to bolo v roku 1584. Protestantské krajiny nerešpektovali príkaz Ríma a v nich to trvalo dlhšie. Rusko a pravoslávne krajiny tak urobili až za vlády sovietov, to bola tá anomália osláv
Októbrovej revolúcie.
Pozoruhodné je, s akou vervou sa dnes ľudia sporia, kedy sa vlastne začne tretie tisícročie. - Z hľadiska milénia sú oba dátumy chybné, tak 1. január 2000, ako aj 2001. Kristovo narodenie sa totiž odohralo pred naším letopočtom. Rozdiel je -3 až -7 rokov. Teda dnes sme prakticky už v treťom tisícročí po Kristovi. Podľa dnešných prepočtov sa Traja králi (mudrci, mágovia) dostali do Betlehema v septembri, počas konjunkcie Jupitera a Saturna. Jupiter je hviezdou kráľov, Saturn zasa hviezdou Židov. Je to jasný symbol - narodí sa židovský kráľ. Teda s najväčšou pravdepodobnosťou Ježiško sa narodil nie v decembri, keď ani v Palestíne už nie sú stáda vonku, a teda ani pastieri nemohli byť pri nich. Posun o číslicu 1 súvisí s tým, že keď sa tvoril náš letopočet, v Ríme ešte nepoznali číslicu 0. Letopočty pred Kristom zapisovali zápornými číslami. Po roku -1 nenasledoval rok 0, ale +1. Preto je náš letopočtový „tachometer“ nastavený na číslo 0. Ivan Mitošinka

Počasie

Na našom území prevládajú všeobecne priaznivé účinky počasia najmä na telesnú a duševnú výkonnosť a koncentráciu. Zvýšené podráždenia chladom najmä v ranných hodinách však môžu zvýšiť zdravotné ťažkosti u ľudí s ochoreniami srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, výraznejšie na miestach so zhoršenými podmienkami na rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší. Je sklon k vyššej pulzovej frekvencii. Vegetatívne labilní ľudia s nízkym tlakom krvi môžu reagovať bolesťami hlavy zväčša migrenózneho pôvodu, prípadne miernym pocitom závratu.Zajtra očakávame pretrvávanie uvedených vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí bez podstatnejšej zmeny.(zč)

Dnes bude jasno až polojasno. Zrána a predpoludním v nižších polohách hmla alebo nízka oblačnosť, ktorá sa miestami udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota -5 až -1, pri slnečnom počasí miestami slabo nad nulou. Slabý premenlivý vietor. Teplota vo výške 1500 m okolo 0 stupňov. V sobotu a nedeľu bude jasno až polojasno, v sobotu na severe spočiatku oblačno a ojedinele slabé sneženie. V nižších polohách zrána a predpoludním hmla alebo nízka oblačnosť, ktorá sa miestami udrží po celý deň. Najnižšia nočná teplota -6 až -10, pri jasnej oblohe -13 až -17, najvyššia denná -5 až -1, v stredných horských polohách a pri jasnej oblohe aj v nížinách miestami slabo nad nulou.Slnko vyjde zajtra o 7.43 a zapadne o 16.14 hod.

Amsterdamoblačno6
Aténypolojasno13
Belehradpolojasno1
Berlínoblačno3
Bratislavajasno0
Bruseloblačno6
Budapešťhmla-3
Bukurešťhmla-2
Frankfurtoblačno4
Helsinkisneženie-2
Istanbuloblačno6
Kodaňpolooblačno3
Kyjevpolojasno-2
Lisabonpolojasno13
Londýnoblačno8
Madridpolojasno14
Milánopolooblačno5
Moskvajasno-6
Oslosneženie-2
Parížoblačno8
Prahaoblačno2
Rímpolooblačno9
Sofiaoblačno0
Štokholmoblačno0
Varšavaoblačno1
Viedeňhmla-2
Záhrebhmla-1
Ženevaoblačno4

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.