Keď zisk nie je prvoradý

Komentuje Zuzana Krútka

Nejde o to, že by družstvá chceli alebo dokázali podnikať bez zisku. Potrebujú ho na to, aby mohli nakupovať nové technológie, vzdelávať svojich odborníkov, zdokonaľovať svoje služby a výrobu. Nie je to však vidina zisku, ktorá ich vedie a motivuje, ale snaha uspokojiť potreby svojich členov.

Kým súkromné spoločnosti taja svoje tromfy, pretože chcú byť výlučné, družstvá si svoje skúsenosti a poznatky nezištne odovzdávajú. Nezáleží im na tom, aby mali ako jediní rozhodujúcu informáciu. Aj tak sa im darí. Ak je napríklad VD Služba z Nitry výhradným dodávateľom elektroniky pre Volkswagen, znamená to, že v autách tejto značky montovaných v Španielsku práve tak ako v Bratislave používajú ich súčiastky. Znamená to, že dosahujú špičkovú úroveň a že - pretože ide o družstvo invalidov - dávajú prácu predovšetkým postihnutým občanom. Uspokojujú teda ich potrebu pracovať a byť sebestačnými. Veď kým nepracujúci invalid ako tak biedne vyžije zo svojho dôchodku, pracujúci invalid okrem toho, že sa necíti zbytočný, ešte aj platí dane. Pravda, v súčasnosti - ako dôsledok reťazovej reakcie neúspechov a platobnej neschopnosti a krachu viacerých družstiev - zamestnávajú len asi tri tisícky invalidov oproti 17-tisíc spred desiatich rokov. Ako však ukázalo rokovanie regionálneho VZ Medzinárodného družstevného zväzu minulý týždeň v Bratislave, otvára sa tu aj úplne nový priestor. Európa kráča nielen cestou vytvárania väčších a medzinárodných družstevných celkov, ale aj nových typov družstiev - sociálnych či zdravotných, ktoré si kladú za cieľ vtiahnuť do spoločnosti ľudí z rôznych dôvodov stojacich na jej okraji. Ich zisk vyjadrený v euro možno bude akurát stačiť na prežitie, avšak zisk pre jeho členov bude predstavovať cenu plnohodnotného života.