Jedinečná prírodná hodnota Tatier

Ochrana a starostlivosť o zver v lesoch Tatranského národného parku

Územie Vysokých Tatier, Belianskych a Západných Tatier s Roháčmi je v rámci Slovenska jedinečným vysokohorským prírodným komplexom. Vysoké Tatry ako jediné majú subniválny vegetačný stupeň s najvyšším slovenským vrcholom - Gerlachovským štítom, so svojimi 2655 metrami. Horský komplex Tatier má medzinárodný význam, pretože svojou asi jednou štvrtinou zasahuje do územia Poľska. Vysoké Tatry sú zároveň najvyšším horstvom 1200 km dlhého karpatského oblúka, ktorý sa rozprestiera na území siedmich európskych štátov, a práve Gerlachovský štít je najvyšším bodom celého karpatského masívu.

Jedinečnosť prírodných hodnôt Tatier, poloha, geologické a geografické podmienky, charakteristický

vegetačný kryt

tu podmieňujú vznik a rozvoj svojráznych živočíšnych spoločenstiev. Výrazné črty v týchto spoločenstvách zanechali bývalé geologické obdobia, najmä doby ľadové, medziľadové, po striedaní ktorých tu ostalo veľa živočíchov severského pôvodu. V posledných rokoch sme svedkami sukcesie aj živočíchov stredomorského a čiernomorského pôvodu. Väčšina severských arktických druhov vo vysokohorskej oblasti tu nachádza najjužnejšiu hranicu svojho rozšírenia, a preto ich väčšinou považujeme za reliktné druhy posledného glaciálu (doby ľadovej). Mnohé druhy živočíchov vzhľadom na uvedené svojrázne podmienky tu vznikli ako endemické druhy, nevyskytujúce sa nikde inde vo svete.

Celé územie Slovenska je z hľadiska poľovníckeho obhospodarovania rozdelené na poľovné a nepoľovné pozemky. Iba malá časť územia tvorí nepoľovné pozemky. Väčšina územia Slovenska patrí do poľovných pozemkov. Aj na území Tatier sa nachádzajú v rámci platného zákona prevažne

poľovné pozemky.

Z týchto na základe vlastníckych vzťahov vytvorili v TANAP-e 23 poľovných revírov, z toho iba v dvoch revíroch - TANAP a Roháče, ktoré zaberajú 45,1 % územia TANAP-u a jeho ochranného pásma - sa pristupuje k poľovníckemu obhospodarovaniu osobitne. Ostatné poľovné revíry majú ich poľovnícke združenia, ktoré vykonávajú bežné obhospodarovanie. Aj na základe týchto skutočností ministerstvo pôdohospodárstva z dôvodov všeobecného záujmu vyhradilo poľovný revír TANAP, obmedzilo výkon práva poľovníctva v tomto revíri, vydalo pokyny na schvaľovanie plánu poľovníckeho hospodárenia a jeho výkonom poverilo Štátne lesy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Štátne lesy TANAP-u vylúčili komerčné poľovníctvo, teda poplatkový odstrel, aby sa predišlo lovu tých najkvalitnejších, najcennejších a najnádejnejších jedincov. Selektívnu reguláciu zveri vykonáva odborný personál, ktorý má na to príslušné profesijné vzdelanie. Selektívna regulácia zveri sa vykonáva podľa prísnych kritérií. Vykonáva sa iba u šiestich druhov poľovnej zveri, ktorými sú - jelenia, diviačia a čiastočne srnčia zver, líška obyčajná, vrana obyčajná (šedivka) a straka obyčajná. Do ostatných druhov zveri sa zasahuje iba výnimočne, keď je to nevyhnutne potrebné. Úlohou prísnych selektívno-regulačných kritérií zveri je dosiahnutie ekologickej rovnováhy s ostatným prírodným prostredím.

Predmetom ochrannej selektívnej regulácie sú po príslušných legislatívnych povoleniach tie jedince, ktoré negatívne zasahujú do iných chránených a vymierajúcich druhov. Naliehavá je najmä záchrana endemických poddruhov - kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. Celkovo možno charakterizovať

selektívne zásady

skúseného odborného personálu Štátnych lesov TANAP-u ako zásahy, ktoré sledujú dosiahnutie ekologickej vyváženosti, druhovej rozmanitosti a zvyšovanie kvality jedincov i celých populácií zveri a ostatného živočíšstva. Ťažiskom ich práce je ochrana a celoročná každodenná starostlivosť o zver a ostatné živočíšstvo. Tá sa v biologickom cykle živých organizmov začína v čase zakladania potomstva, reprodukčnými aktivitami rodení a výchovy potomstva, ich prípravy vo vegetačnom období na prežitie ťažkých tatranských zím, starostlivosti o zver a ostatné živočíšstvo v zimnom období a prekonanie zložitého prechodu zo zimného obdobia do skorej jari. Cieľom práce odborných pracovníkov je eliminovanie negatívnych faktorov, ktoré vplývajú na živočíšstvo počas roka, či už faktorov prírodných alebo vyvolaných človekom (imisie, doprava, návštevnosť, mechanizácia a chemizácia poľnohospodárstva v podtatranskej oblasti, pytliactvo, športy, turistika atď.).

Vytvorením podmienok na existenciu plnohodnotných populácií zveri sa obohacujú aj okolité revíry, pretože zver migruje a nepozná ľudsky chápané vlastnícke hranice. Má svoje prírodné, biologické, ekologické a etologické nároky a zákonitosti, a preto rešpektovaním jej prirodzených nárokov všetkými zainteresovanými vytvárame predpoklady na jej úspešný rozvoj na celom území. Pracovníci TANAP-u rešpektujú ekologické medzidruhové pravidlá zveri už v štádiu vytvárania plánov chovu a lovu. Zohľadňujú prirodzené

nároky predátorov

na korisť tým, že plánujú nižší koeficient prírastku zveri. Tým počítajú a predvídajú a vyčleňujú časť párnokopytníkov pre tieto šelmy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou tatranskej prírody a na prežitie potrebujú svoju korisť. Na druhej strane musí byť udržiavaná rovnováha a únosný stav predátorov. Na zabezpečenie kvalitného pôvodného genofondu karpatského jeleňa zriadili rezerváciu jelenej zveri karpatského typu Javorina a urobili sa tu opatrenia na zabezpečovanie starostlivosti o tento vzácny genofond. Má slúžiť ako genofondová základňa na očistenie populácie jelenej zveri od prímesí cudzích elementov pochádzajúcich z minulosti (wapoloidné, maraloidné jedince) a celkové skvalitnenie jelenej zveri.

Ing. Mikuláš Michelčík

Štátne lesy TANAP

Tatranská Lomnica