Platíme za neznalosť

Neschopnosť komunikovať?

V ostatných rokoch na pozadí celkovej strategickej a koncepčnej krízy, útlmu viacerých tradičných oblastí slovenskej ekonomiky a dosť chabého rozvoja nových nastal skutočný boom aktivít najrozmanitejších poradenských, konzultačných a audítorských firiem. Mnohé z týchto, prevažne zahraničných spoločností, sa dokázali poriadne hlboko a nadlho zahryznúť do koláča hodnôt, ktoré stále relatívne málo platení manažéri a najmä odborní pracovníci slovenských podnikov spolu s ostatnými zamestnancami v potu tváre vytvárajú. Obraz je v každom poradcami navštívenom podniku viac či menej rovnaký. Najskôr prídu mladí, dobre oblečení, často aj veľmi sympatickí ľudia a pýtajú sa skoro všetkých na skoro všetko. A úplne vybavení schopnosťou počúvať počúvajú veľmi trpezlivo a pozorne. Manažéri a odborní pracovníci podnikov, skôr neraz s veľkými rozpakmi, odpovedajú. Po čase sa rozpaky rozplynú.

Slovanská duša

sa nezaprie, a tak všetci postupne rozprávajú čoraz viac. Často medzi obidvoma spolupracujúcimi skupinami, hlavne na nižších postoch, vzniknú akési dočasné priateľstvá, založené na pocite vzájomného porozumenia, „veď mi predsa najlepšie vieme, ako to tam tí naši hore nevedia“. A tak poradcovia poľahky získajú znalosti aj o tých najintímnejších oblastiach tela i duše podniku.

Po čase prídu spravidla trochu starší, ešte lepšie oblečení poradcovia a vypracujú na základe vyrozprávaného a ďalších získaných podkladov analýzu stavu v tej či onej oblasti. Na záver svojho pôsobenia navrhnú akýsi balíček opatrení, ako sa z daného, poradcami najčastejšie dosť neradostne opísaného stavu dostať do stavu výrazne lepšieho, samozrejme, za ich výdatnej spoluúčasti. Nebolo by na tom nič zlé, ak by nebolo to povestné keby. Keby neraz neboli len súborom málo použiteľných, do života podniku aplikovateľných odporúčaní a opatrení.

Dôvodom je fakt, že zovšeobecnenia urobené na základe porovnaní s najlepšími firmami z USA, Japonska či západnej Európy sú len veľmi málo prenosné do nášho spoločenského a podnikateľského prostredia. Natískajú sa otázky: Nie je príčinou rozmachu poradenských, konzultačných a audítorských firiem často len neschopnosť manažérov vzájomne sa dohodnúť? Neschopnosť viesť otvorený dialóg o problémoch, ktorých neriešenie brzdí rozvoj, prosperitu či elementárnu stabilitu podniku. Ak by si vrcholové manažmenty našich podnikov dokázali úprimne povedať, čo nimi riadené spoločnosti vedia a čo nie, ušetrili by značné množstvo rôznym poradcom „venovaných“ peňazí. Už naši predkovia vedeli, že

dobrá rada

stojí groš. Zamyslime sa nad tým, či nie je predsa len lacnejšie, samozrejme, tam, kde je to vhodné a možné, viac využívať a rozvíjať intelektuálnu kapacitu vlastných manažérov, odborných pracovníkov a ostatných zamestnancov. Pravdepodobne najlepším a najlacnejším prístupom je vzájomná výmena informácií a znalostí, podporená rozvojom atmosféry vzájomnej dôvery otvorenej komunikácie a prepracovaným programom motivácie. Poradenské firmy potom využívajme v oblastiach, kde podnik objektívne nedisponuje znalosťami, potrebnými na jeho ďalší úspešný rozvoj. Uvedené je, samozrejme, možné rozšíriť na každého, na najrôznejšie spolupracujúce skupiny, organizácie všetkých druhov či celý štát. Cena, ktorú platíme za neznalosť vlastných znalostí, je vysoká, tak prečo sa nezamyslieť nad tým, ako ju znížiť?

Ondrej Patarák

Bratislava