Dolár silnie, je za ním silná ekonomika

(Dokončenie zo 6. 10. 2000)

Na kapitálovom a finančnom účte sa neudialo nič závažnejšie, príjmy z privatizácie sa objavia až v ďalšom polroku a neskôr. Prevládajú v ňom pôžičkové faktory, pričom rastie význam získavania zdrojov prostredníctvom emisie dlhopisov na zahraničných trhoch, v čom má výraznú úlohu emisia vládnych obligácií. Predpokladám, že priaznivá situácia na domácom peňažnom trhu umožní vláde využívať v maximálnej miere tento trh na financovanie zadlženosti. Podnikový sektor sa vyvíja približne tak ako v minulých rokoch, mierne sa zvýšil prílev dlhodobých úverov práve do tohto sektora.

Centrálna banka začala v tomto roku pri výkone menovej politiky viac uplatňovať kvalitatívne nástroje ako v predchádzajúcich rokoch.

- Národná banka Slovenska už v minulých rokoch začala postupne zosúlaďovať svoje menové nástroje s nástrojmi používanými Európskou centrálnou bankou. Posledný a najdôležitejší krok urobila NBS vo februári a v máji tohto roka. To, že sa začali naprávať obidve nerovnováhy - vnútorná aj vonkajšia - a začal sa reštrukturalizovať bankový sektor, umožnilo centrálnej banke štandardizovať svoje nástroje. Od 1. februára zaviedla NBS limitnú jednodennú depozitnú a refinančnú repo sadzbu a zároveň zmenila systém – komerčné banky sa každý deň môžu dorovnávať v centrálnej banke, ak nemajú dostatok prostriedkov na svojich účtoch alebo si môžu ukladať prebytky v centrálnej banke. To umožňuje komerčným bankám lepšie si regulovať svoj platobný styk a likviditu, čo je veľmi výrazný posun k stabilite peňažného trhu. Samozrejme, pre bankový sektor ako celok. Ak má banka individuálne problémy, tak ani tento nástroj jej nemusí pomôcť. Centrálna banka smerovala úrokové sadzby viac k úrovni jadrovej inflácie ako k celkovej inflácii, pretože vysokú infláciu pokladala za

prechodný jav.

Reálne úrokové sadzby na vklady boli nastavené negatívne. Ich cieľom bolo predvídať a sledovať dlhodobejší vývoj inflácie a zároveň pôsobiť na to, aby sa vytvoril priestor prijateľných úverových zdrojov pre podnikateľskú sféru. Základným cieľom bolo podporiť makroekonomickú stabilizáciu a vytvoriť tak podmienky na vyššiu výkonnosť ekonomiky. To znamená, že úrokové sadzby nekopírovali infláciu a nezakladali inflačné očakávania a nezvyšovali cenu zdrojov. Naopak, dostali sa tam, kde chceme infláciu vidieť v dlhšom časovom horizonte.

Možno povedať, že komerčné banky reagovali znížením sadzieb na úvery?

- Mechanizmus ovplyvňovania a správania sa bánk je trošku dlhší. Najskôr začali znižovať úrokové sadzby z vkladov, predovšetkým z krátkodobých, no znížili sa aj úrokové sadzby z úverov. Banky aj cez cenu peňazí by mali klásť väčší dôraz na vytváranie dlhodobejších zdrojov a zmierniť tak nesúlad medzi ponukou a dopytom po úveroch v prospech tých s dlhšou lehotou splatnosti, ktoré sú pre rozvoj ekonomiky najdôležitejšie. Doteraz totiž prevládali úvery so splatnosťou do jedného roka, s ktorými sa významnejší rozvoj ekonomiky nedá dosiahnuť. Vytváranie dlhších zdrojov, samozrejme, súvisí aj s dôverou vkladateľov, ktorú môže stabilita ekonomického prostredia a zdravý bankový sektor iba zvyšovať.

Centrálna banka však zaviedla aj štandardnú limitnú repo sadzbu na dvojtýždňové operácie.

- Jej zavedenie v máji, po tom, čo sa potvrdili naše očakávania nielen v oblasti inflácie, ale aj vývoja celej ekonomiky, bolo významným činiteľom zmenenej menovej politiky. Zavedením

limitnej sadzby

vysiela NBS signály nielen pre obchodné banky, ale pre ekonomiku ako celok. Pri ich nemenení, či znížení dáva najavo svoju spokojnosť s menovým vývojom, pri ich zvyšovaní „pritvrdzuje“ menovú politiku. Znížením povinných minimálnych rezerv (od 1. júla) z 8 na 6,5 % sa nielen zvýšila korunová likvidita bankového sektora, ale NBS urobila ďalší krok k priblíženiu sa k menovému inštrumentáriu Európskej centrálnej banky. Tým sme odštartovali proces znižovania objemu povinných minimálnych rezerv na úroveň stanovenou ECB (2 % zo zdrojov do dvoch rokov - pozn. red.). Pochopiteľne, že vyššia likvidita bankového sektora sa na trhu úverov prejaví až po istom čase.

Ako reagoval trh na tieto zmeny vo výkone menovej politiky?

- Osobne som veľmi spokojná, že trh ich veľmi rýchlo akceptoval, takže možno konštatovať, že boli zavedené v správnom čase. Trh sa stabilizoval, začali sa aktívne obchodovať polročné, deväťmesačné a ročné peniaze, výnosová krivka sa stala v podstate štandardnou. Štát mohol emitovať päťročné dlhopisy, neskôr až s desaťročnou lehotou splatnosti za prijateľných podmienok. Postupným znížením úrokových sadzieb do NBS stanoveného koridoru sa dal signál, že slovenská ekonomika má priestor na rozvoj. Samozrejme, nepredpokladáme dlhodobo udržiavať záporné reálne úrokové sadzby na vklady. Naopak, rátame s tým, že postupne budú z dlhodobejšieho hľadiska rešpektovať

vývoj inflácie.

Ak tento pozitívny vývoj bude pokračovať, je reálne predpokladať, že na domácom trhu bude môcť dlhšie zdroje získavať nielen štát ako najdôveryhodnejší dlžník, ale postupne aj podniky. Na začiatku zrejme iba tie najlepšie, najdôveryhodnejšie. Zlacňovanie zdrojov je však v značnej miere podmienené vznikom reálneho kapitálového trhu, ktorý v súčasnosti SR v podstate absentuje. Konkurenčný tlak kapitálového trhu prinúti aj banky zreálniť cenu úverových zdrojov. Na druhej strane, cenu zdrojov bude aj naďalej významne ovplyvňovať hlavný emitent cenných papierov, a to štát. Výrazne expanzívna fiskálna politika vlády s rastúcim fiskálnym deficitom by úrokové sadzby mohla opäť posunúť do neželanej roviny. Takže fiskálna disciplína je jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý bude ovplyvňovať ďalší ekonomický vývoj v SR.

Vývoj ekonomiky je v značnej miere determinovaný aj situáciou v bankovom sektore.

- Posilnením kapitálu a presunutím podstatnej časti klasifikovaných úverov z portfólia vybraných bánk s majetkovou účasťou štátu (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka, Investičná a rozvojová banka a Banka Slovakia) predovšetkým do Slovenskej konsolidačnej sa dosiahla nielen požadovaná kapitálová primeranosť, ale vytvorili sa aj nevyhnutné podmienky na ich privatizáciu. Rada by som zdôraznila, že čím kratší čas uplynie od reštrukturalizácie týchto bánk po ich privatizáciu, tým je reálnejší predpoklad, že bankový trh rýchlo rozvinie všetky produkty, teda aj produkty úverového trhu. Aj preto treba privatizáciu týchto bánk čo najviac urýchliť. Rovnako je dôležité, aby pokračoval proces konsolidácie menších slovenských bánk s domácou kapitálovou účasťou. Aj to je jeden z predpokladov zvýšiť konkurenciu v slovenskom bankovom sektore, ktorá

prinúti banky

viac sa orientovať na klienta. Myslím si, že slovenský bankový sektor má najťažšiu fázu vývoja za sebou a že sú vytvorené dostatočné podmienky, aby sa nielen neopakovali turbulencie z predchádzajúceho obdobia, ale aby sa priblížil k štandardnému fungovaniu. Banky totiž v súčasnosti preferujú investície do štátnych cenných papierov alebo poskytovanie úverov so štátnou zárukou. Z dlhodobého hľadiska je však aj pre banky dôležité mať klientov, ktorí si budú ukladať svoje zdroje, ale aj brať úvery hlavne s dlhšou lehotou splatnosti, aktívne sa zúčastniť na ozdravovaní ekonomiky. A to nielen tak, že poskytnú úvery, ale svojim klientom pomôžu pri príprave obchodných plánov, stratégie, reštrukturalizácií alebo ozdravení. Tu by bankám mohol významne pomôcť aj novelizovaný zákon o konkurze a vyrovnaní. Je to, samozrejme, dlhodobejší proces, avšak nevyhnutný, aby z neho profitovala ekonomika a nakoniec, čo je základný cieľ, občan.

V posledných týždňoch púta pozornosť aj laickej verejnosti dianie na finančných trhoch, najmä však silnejúci americký dolár oproti euru, a tým aj oproti domácej korune.

- Oproti euru, ak nerátame niekoľkodňové výkyvy, bola slovenská mena v posledných mesiacoch stabilná. Centrálna banka intervenovala iba pri nadmernom príleve alebo odleve prostriedkov v cudzej mene, ktoré mohli krátkodobo nereálne posunúť trh. Ináč nechávala vývoj kurzu slovenskej meny oproti euru na vývoji reálneho ekonomického prostredia. Kurz koruny oproti americkému doláru však centrálna banka nemôže ovplyvniť, našou referenčnou menou je totiž euro. Voľba eura za referenčnú menu je opodstatnená hlavne preto, že vyše 70 % inkás a platieb so zahraničím je v spoločnej európskej mene. Dolár je v súčasnosti celosvetový fenomén, a teda netýka sa len Slovenska. O jeho čoraz väčšej sile rozhodujú hlavne očakávania a vývoj v USA pôsobí veľmi optimisticky. A tak dolár silnie, lebo je za ním silná ekonomika, ktorá výrazne a nepretržite rastie už takmer celé desaťročie. Napriek tomu, že FED už niekoľko ráz zvýšil svoje základné úrokové sadzby, aby zabránil prehriatiu americkej ekonomiky, nie sú signály o tom, že by dôvera v dolár klesla v dôsledku očakávania stagnácie americkej ekonomiky. A keďže kurz je predovšetkým

otázkou dôvery,

neprekvapuje presun aktív do silnej americkej ekonomiky, ani silnejúci dolár. A to aj napriek silnejúcemu rastu európskej ekonomiky. Na druhej strane si treba uvedomiť, že Európska hospodárska a menová únia existuje iba druhý rok, pritom jej členmi sú štáty s rôzne výkonnými ekonomikami, s rôznymi politikami. Zrejme potrvá ešte nejaký čas, kým sa členské krajiny menovej únie dokážu zharmonizovať a presvedčiť o životaschopnosti menovej únie, a tým aj eura.

Anton Legéň