Ozónu je zima

Vedci bijú na poplach - rozširujúca sa ozónová diera môže už čoskoro spôsobiť oveľa vážnejšie problémy, než ako o nich hovoria (a priznávajú) dnešní ekonómi a ekológovia. Arktická ozónová diera, ktorá sa pred časom rozšírila aj nad Veľkú Britániu, je doteraz najväčšia aká sa kedy nad severnou pologuľou vyskytla. Vedci konštatujú, že čiastočne je príčinou dramatické ochladenie hornej vrstvy atmosféry v severných šírkach, ku ktorému došlo v posledných dvoch rokoch.

„Od polovice januára tohto roka vymizlo zo stratosféry nad rozsiahlymi časťami Arktídy okolo 40 percent ozónu,“ upozorňuje Geir Braathen z Nórskeho ústavu pre výskum vzduchu. Nad Veľkou Britániou sa do polovice mája úbytok ozónu dokonca priblížil 50 percentám.

Ozón sa zvyčajne stráca z oblasti nehybného studeného vzduchu v stratosfére, ktorá sa tvorí nad Arktídou väčšinou v zime. Keď teplota vo vnútri tejto časti stratosféry klesá, vznikajú ľadové mraky, v ktorých prebieha proces deštrukcie ozónu. Normálne sa táto oblasť rozprestiera nad Arktídou a iba krátko sa rozširuje nad severnú Kanadu, Sibír alebo Škandináviu, v totmo roku sa však usadila nad európskou stranou Arktídy.

Súčasný úbytok ozónu nad severnou pologuľou je pokračovaním znepokojujúceho trendu. „Vážne straty ozónu sme zaznamenali už v zime 1992-1993 a potom znovu vlani,“ konštatuje Geir Braathen.

Popri účinkoch chemikálií, ktoré ozón rozkladajú, je hlavnou príčinou strát ustavične klesajúca teplota arktickej stratosféry. Podľa Steva Pausena zo Slobodnej univerzity v Berlíne je zimný vzduch vo výške 20 kilometrov nad Zemou v deväťdesiatych rokoch vôbec najstudenší odvtedy, čo sa jeho teplota začala zaznamenávať.