O úveroch stále iba reči...

Podnikatelia doplácajú na opatrnosť bánk

„Doplácame na nefungujúci bankový systém, nemáme možnosť dostať sa k úverovým zdrojom.“ O jednom z najvážnejších problémov slovenského podnikateľského prostredia nám Ing. František Zborovský z firmy BHR, spol. s r. o., Prešov ďalej povedal: „Máme tým sťaženú možnosť presadiť sa v európskom alebo stredoeurópskom priestore, pretože konkurencia tieto zdroje má.“ Na námietku, že predsa ministerka financií B. Schmögnerová pri výpočte pozitív tejto vlády argumentuje práve nižšou úrokovou mierou a sprístupnením úverov, Ing. František Zborovský odpovedá: „U nás na Slovensku sa mnohé veci deklarujú, ale prax je úplne odlišná. Do určitej miery politikov chápem, nemôžu, ale mnohokrát ani nechcú povedať pravdu. Ale realita, je taká, že slovenský podnikateľ sa nevie dostať k peniazom.“ Pritom podľa neho veľké podniky typu Slovnaft, hlinikáreň, či VSŽ nemožno brať ako smerodajné, tam je úverovanie viac vec politiky ako ekonomiky. Za základ treba brať stredné a malé firmy. „Sú to práve ony, ktoré doplácajú na chybnú úverovú politiku bánk z minulosti. Hneď ako firma nemá vynikajúce výsledky, dostatok majetku, k peniazom sa nedostane. Tým je vlastne vylúčené, aby u nás vznikali nové firmy a pritom čerpali úverové zdroje.“ Konkrétne firma BHR, spol. s r. o., ktorá obchoduje so spotrebným polygrafickým tovarom, prišla pre nedostatok a nedostupnosti úverových zdrojov o 5 - 6 obchodov tým, že zahraničný partner požadoval odloženie splatnosti o 30 a 60 dní. „To sme neboli schopní splniť. Mali sme podpísaný kontrakt, no žiadna banka ho neakceptovala, hoci by mala z obchodu možno väčší úžitok ako my.“

Na námietku, že banky majú pravdu v tvrdení, že slovenská podnikateľská sféra je podkapitalizovaná a preto nemôže poskytnúť dostatočné záruky, Ing. F. Zborovský argumentuje: „Ak hovoríme o strednej vrstve podnikateľov, ktorá je zrejme najpočetnejšia a dokázala by vytvárať značnú časť hrubého domáceho produktu, tá zrejme je podkapitalizovaná. Ale v iných krajinách riešia tento problém pomocou rizikového kapitálu alebo rozvojových fondov. U nás sa takéto konkrétne kroky nerealizujú. Mnohé sa deklaruje, ale skutočnosť je iná. Spomenúť možno napríklad rôzne zahraničné zdroje, napríklad z fondu PHARE. U nás sa tieto prostriedky realizovali cez komerčné banky, ktoré sa k tomu postavili ako ku klasickým úverom. V konečnom dôsledku to potom viedlo k známej skutočnosti, že mnohé z týchto prostriedkov neboli vyčerpané. A opäť sme sa dostali na začiatok problému.“

(viš)