Obrat v rukách politikov

Napriek tomu, že kurz koruny oproti euru sa včera vyvíjal mierne optimisticky, nemožno povedať, že mena má to najhoršie za sebou. Zdá sa, že riziká spojené s politickou nestabilitou (na ktorej sa svorne podieľa opozícia s koalíciou) majú na kurz meny silnejší vplyv ako relatívne dobré makroekonomické výsledky. O tom, že obavy z ďalšieho vývoja kurzu slovenskej meny sú opodstatnené, svedčí aj fakt, že NBS necháva bankový sektor v prebytku korunovej likvidity - intervencia teda nie je vylúčená. Jej hrozba bola s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodujúcim momentom aj vo včerajšom obchodovaní na slovenskom devízovom trhu, na ktorom prevládali predaje devíz, pričom predávali nielen slovenské, ale aj zahraničné subjekty. To by svedčilo o tom, že v najbližších dňoch by sa koruna nemala prepadnúť nad 44 Sk za jedno euro, teda za hranicu, ku ktorej sa v posledných týždňoch vytrvalo blížila. Včera koruna oproti spoločnej európskej

mene začínala na 43,910 Sk/1 EUR a koncom obchodovania sa dostala na 43,820 (všetko devíza stred), takže v priebehu dňa získala na eure takmer desať halierov. Napriek uvedenému zisku slovenskej meny na spoločnej európskej je málo pravdepodobný optimistický vývoj aj v najbližších dňoch a týždňoch. Nestabilita politickej scény je totiž stále veľkou hrozbou. Zdá sa však, že to politikov príliš netrápi. Napokon prečo aj, záujmy stability Slovenska sú pre nich vraj na prvom mieste - po čom? Keďže euro včera na dolári (ale aj jene) získavalo a, navyše sa koruna posilnila oproti euru, slovenská mena si polepšila aj oproti americkému doláru z úvodných 50,490 na záverečných 50,450 Sk/1 USD. Ďalšie dni ukážu, či relatívne priaznivý vývoj na parite euro/dolár je výsledkom iba včerajších zatvorených amerických a japonských trhov alebo hrozby intervencie Európskej centrálnej banky v prospech spoločnej európskej meny. Oproti českej korune, ktorá je stále na 40 Kč/1 USD (včera končila na 40,90 Kč/1 USD a 35,55 K/1 EUR) si slovenská mena udržala úroveň 1,232 Sk/Kč.

Na kurz eura oproti doláru bude aj naďalej vplývať cena ropy a ropných produktov. V tejto súvislosti je zaujímavá štúdia nemeckého ústavu Ludwig Bölkow Systemtechnik, podľa ktorej hrozia veľké štrukturálne poruchy na trhu s ropnými látkami, čo by sa malo v budúcnosti premietnuť do oveľa dramatickejšieho rastu cien ropy a plynu, ako sa doteraz predpokladalo. To sa, samozrejme, môže výraznejšie prejaviť aj v raste ceny elektrickej energie. Aj preto neprekvapuje, že nemecká vláda prijala program strategických zmien v energetickej politike krajiny. Podľa kancelára G. Schrödera treba rozvíjať stratégiu znižovania závislosti od ropy, pričom vláda ráta, že sa začne v oblasti dopravy.

Bankový sektor má, ako sme už povedali, naďalej prebytok korunovej likvidity. Povinné minimálne rezervy plnil včera na kumulatívnych 103,91 %. Keďže dnes nebude aukcia štátnych cenných papierov, sterilizácia sektora zostane na NBS prostredníctvom pravidelného repo tendra.

Anton Legéň