Ako sa z robota stáva človek

Michael Schumacher v predstihu s majstrovským titulom

Nemecký jazdec Michael Schumacher si víťazstvom na Veľkej cene Japonska zabezpečil titul majstra sveta formuly 1 v sezóne 2000. Po rokoch 1994 a 1995, keď triumfoval v kokpite Benettonu, sa mu to konečne podarilo aj v tíme Ferrari, čím skončil 21 rokov trvajúce čakanie talianskej Scuderie na jazdecký titul. Blázniví tifosi na celom svete sú vo vytržení.

Michael Schumacher (nar. 3. 1. 1969) sa stal zaslúžene víťazom MS, veď vyhral 8 veľkých cien, 8 pole-positions a v strede seriálu mal navyše aj kus smoly, keď ho najskôr Zonta, a potom Fisichella vyradili z pretekov v Rakúsku a Nemecku už v prvej zákrute. Zlomovým momentom ročníka však bola Veľká cena Talianska v Monze - Schumacher tu zvíťazil pred Häkkinenom v pretekoch poznačených hromadnou haváriou v 1. kole a smrťou požiarnika Paola Gislimertiho.

Pokora v duši

„,Nemám slov, ako by som opísal svoje pocity. Som šťastný a vyčerpaný,“ začal Michael tlačovku. Po otázke, čo pre neho znamená fakt, že sa vyrovnal počtom víťazstiev legendárnemu Sennovi (41), spustil tvár do dlaní a rozplakal sa. „,Znamená to pre mňa veľmi veľa,“ tiekli mu slzy a mladší brat Ralf spolu s Häkkinenom ho museli upokojovať. Talianske denníky označili tieto slzy za dôkaz toho, ako sa z robota stáva človek. Do Schumacherovej duše akoby vstúpila pokora a pre mnohých sa stal arogantný a strojený jazdec konečne človekom s prirodzenými emóciami. Svoj chlad a odstup sám často označuje za spôsob sebaobrany: „,Tiež by som si radšej išiel sadnúť s kamarátmi niekam do pivárne, ale to jednoducho nie je možné. Ľudia a novinári ma prenasledujú, nemám žiadne súkromie,” posťažoval si.

Po prívale emócií nemecký jazdec zaspomínal na to, ako mal od roku 1980 pretekársky idol. Ako jedenásťročný videl počas jedných motokárových pretekov jazdca, ktorý sa predieral štartovým poľom neuveriteľným spôsobom a predvádzal fantastické predbiehacie manévre. „,Videl som toho diabla, bol jednoducho bláznivý a úplne jedinečný svojím jazdeckým štýlom. Spočiatku som nevedel, kto je to, a dozvedel som sa meno toho chlapíka až na druhý deň v novinách...” Nebol to nikto iný ako brazílsky fenomén Ayrton Senna... „,Od tej chvíle to bol môj idol,” priznal Michael.

Prišiel o idol

O jedenásť rokov neskôr po tejto udalosti sa aj Michael tešil z debutu v seriáli F 1, ale so svojím idolom nebol práve v rovnakej krvnej skupine. „,Vyskytlo sa viac situácií, v ktorých som cítil, že ma neberie vážne, ale na konci sme vychádzali pomerne dobre,” vysvetľoval Schumacher. Počas čierneho víkendu na Veľkej cene San Marina v máji roku 1994, keď prišiel v zákrute Tamburello brazílsky šampión o život, plakal Schumacher - napriek víťazstvu v nešťastnej GP a všetkým sprievodným znakom konkurenčného boja. Vedel, že prišiel o svoj idol, ale na pohrebe sa nezúčastnil. „Dnes si vyčítam, že som tam nešiel,” priznáva s výčitkou.

Odborníci na formulu 1 ostali po tragickej smrti Ayrtona Sennu navždy nerozhodnutí, či bol najväčším jazdeckým fenoménom on, alebo práve Michael Schumacher. „Jedno je však isté,“ hovorí Eddie Jordan, ktorý dal obom pretekárom prvú veľkú šancu. „Mali v sebe niečo, čím sa vyznačujú tí najlepší športovci: totálnu dôveru v seba samého. Vedeli, že budú víťaziť. Neprebdeli od šťastia celé noci po víťazných pretekoch, brali to ako samozrejmosť. Mali však aj dôležitý šiesty zmysel, ktorý im napovedal, aký tím si majú vybrať.“

Vzostup Scuderie

Schumacher udivoval už od svojich prvých pretekov citom pre motor. Aj najzabehanejšie jazdecké manévre dokázal vďaka prirodzenému talentu zvládať svojským spôsobom a na mokrých tratiach je totálnou jednotkou. Talianskou ľahkovážnosťou poznačený tím Ferrari sa po príchode punktičkárskeho a presnosť vyžadujúceho Nemca od roku 1996 postupne menil, Michael veľa vecí hneď v úvode skritizoval a odvtedy je Scuderia stále na vzostupe.

Napokon - šéf stajne vie, za čo dáva svoje peniaze. Michael Schumacher je po odchode basketbalistu Michaela Jordana zo scény najlepšie zarábajúcim aktívnym športovcom na svete. Ročne dostáva len od talianskej stajne Ferrari plat okolo 1,5 miliardy Sk (toľko, čo spolu zarába 500 zvyšných zamestnancov maranellskej automobilky), ďalšie gigantické príjmy (odhadom 120 miliónov mariek) mu plynú z reklamných aktivít. Napriek tomu otec Rolf, bývalý pokrývač, ktorý musel tvrdo pracovať, aby financoval synovu jazdeckú kariéru, doteraz pracuje na rodinnej motokárovej dráhe spolu s manželkou Elizabeth. A čaká, kedy opäť príde Michael, aby si to s mladším bratom Ralfom rozdal na dráhe ako za mladých čias.

Otec dcérky Giny-Marie a syna Micka je milovníkom psov, vyučeným automechanikom (špecializácia nákladné autá) a veľkým fanúšikom futbalu. Palce drží svojmu priateľovi Batistutovi v drese AC Fiorentina, z nemeckých klubov preferuje 1. FC Kolín a sám hráva za treťoligový švajčiarsky klub FC Echichen.

MN&P