Rozpustený srbský parlament

Kouchner: Albánci nebojovali proti Miloševičovi, ale proti Srbsku

Belehrad (TASR) - Ministri zahraničných vecí Európskej únie včera zrušili rok trvajúce ropné embargo proti Juhoslávii ako prvý signál podpory novému prezidentovi JZR Vojislavovi Koštunicovi. Zároveň došlo k úplnému zrušeniu zákazu letov do Belehradu. Podľa predstaviteľov európskej pätnástky, ktorí sa včera zišli v Luxemburgu, bol zrušený zákaz dovozu pohonných látok do Juhoslávie s platnosťou od 10. októbra. V platnosti naďalej zostáva zákaz vydávania víz do členských krajín EÚ priateľom a rodinným príslušníkom bývalého prezidenta Slobodana Miloševiča, ako aj zmrazenie všetkých Miloševičových finančných prostriedkov. Trvá i embargo OSN na predaj zbraní. Ministri financií krajín EÚ boli poverení preskúmaním spôsobov čo najrýchlejšieho integrovania Juhoslávie do medzinárodných finančných inštitúcií.

Demisie

Juhoslovanský premiér Momir Bulatovič, kľúčový Miloševičov spojenec, včera podal demisiu, čo znamená odstúpenie celej zväzovej vlády JZR. Podľa štátnej agentúry Tanjug Bulatovič rozhodnutie prijal po konzultáciách s novým prezidentom Koštunicom. Bulatovičov krok je ďalším signálom postupného upevňovania pozícií srbských demokratických síl v krajine. Krátko pred jeho demisiou rezignovala aj srbská vláda Mirka Marjanoviča, zložená prevažne z Miloševičových stúpencov, a srbský republikový parlament sa dohodli na svojom rozpustení. Predčasné voľby do republikového parlamentu sa majú konať 19. decembra. Do vytvorenia nového srbského kabinetu má Srbsko riadiť prechodná vláda odborníkov, ktorá mala byť sformovaná údajne ešte včera večer. Principiálne s myšlienkou vlády odborníkov súhlasí aj čiernohorský prezident Milo Djukanovič.

Prezidentský sľub

Nový juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica po zložení prezidentského sľubu označil zmierenie medzi Srbskom a Čiernou Horou za „úlohu nad všetkými úlohami“. Porozumenie medzi oboma zväzovými republikami však podľa neho závisí od normalizácie vzťahov Juhoslávie s medzinárodným spoločenstvom, a preto vlna žiadostí o obnovenie diplomatických vzťahov s Belehradom otázku vzťahov vo vnútri JZR dočasne zatlačí do úzadia. Koštunica sa tiež vyslovil za normalizáciu vzťahov s Chorvátskom, ktorého odtrhnutie od bývalej Juhoslávie spustilo sériu etnických vojen na Balkáne. Dobré vzťahy s Chorvátskom sú podľa neho kľúčové na vyriešenie otázky návratu tisícov utečencov vyhnaných zo svojich domovov počas chorvátskej vojny.

Nezávislosť

Podľa šéfa správy OSN v juhosrbskej provincii Kosovo Bernarda Kouchnera, po politických zmenách v Juhoslávii nemožno očakávať rýchle zmeny v Kosove, keďže pre kosovských Albáncov neznamená nová situácia v Belehrade skončenie konfliktu so Srbskom. Kosovskí Albánci podľa Kouchnera nebojovali proti režimu S. Miloševiča, ale proti Srbsku. „Vojna sa neskončila“ a Kosovo zostáva „spoločnosťou v kríze“, povedal Kouchner v prejave na stretnutí šéfov diplomacií EÚ. „Každý Albánec, ktorého som stretol - či už umiernený alebo nie - chce nezávislosť.“ Preto je podľa neho potrebné urýchlené naplnenie časti rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 týkajúcej sa štatútu provincie, v ktorej sa hovorí o „podstatnej autonómii“ Kosova v rámci Juhoslávie.